Schopnosť niečo urobiť. Mať moc nad niekým lebo niečím znamená mať schopnosť ovládať onú osobu alebo vec alebo im prikazovať. V písmach je často moc spájaná s mocou Božou alebo mocou nebies. Často úzko súvisí s právomocou kňazstva, čo je povolenie alebo právo jednať za Boha.
Z toho dôvodu som ťa pozdvihol, aby som ukázal na tebe svoju moc, Ex. 9:16 .
Boh je sila moja aj moc, 2. Sam. 22:33 .
Nezadržiavaj dobro, keď to je v moci ruky tvojej učiniť ho, Pr. 3:27 .
Skutočne naplneným som mocou skrze ducha Pána, Mich. 3:8 .
Daná je mi všetka moc na nebi i na zemi, Mat. 28:18 .
Užasli nad náukou jeho, lebo slovo jeho bolo s mocou, Luk. 4:32 .
Zostaňte v meste pokiaľ nebudete obdarení mocou z výsosti, Luk. 24:49 .
Všetkým tým, čo Ho prijali, dal moc stať sa deťmi Božími, tým, čo veria v Jeho meno, Ján 1:12 (NaZ 11:30 ).
Prijmite moc Ducha Svätého, ktorý zostúpi na vás, Skut. 1:8 .
Niet žiadnej moci než Božej, Rím. 13:1 .
Ste zachovaní mocou Božou skrze vieru k spáse, 1. Pet. 1:3–5 .
Aj keď človek môže mať moc činiť mocné diela, ak sa vychvaľuje svojou vlastnou silou, musí padnúť, NaZ 3:4 .
Moc činiť dobro je v každej osobe, NaZ 58:27–28 .
V obradoch Melchisedekovho kňazstva sa prejavuje moc božskosti, NaZ 84:19–22 .
Práva kňazstva sú neoddeliteľne spojené s mocami nebies, NaZ 121:34–46 .