Ezdráš
Starozákonný kňaz a zapisovateľ, ktorý priviedol niektorých Židov späť do Jeruzalema z babylonského zajatia (Ezd. 7–10; Neh. 8; 12). V roku 458 pred Kr. získal od Artaxerxa, kráľa perzského, povolenie, aby vzal do Jeruzalema akýchkoľvek židovských vyhnancov, ktorí majú záujem tam ísť (Ezd. 7:12–26).
Pred Edzrášovou dobou mali kňazi skoro úplnú kontrolu nad čítaním zbierky písaných písiem, ktorá sa nazývala „zákon“. Ezdráš pomáhal učiniť písma dostupné pre všetkých Židov. Všeobecné čítanie „knihy zákona“ sa nakoniec stalo stredobodom židovského národného života. Možno najväčšie Ezdrášovo učenie vychádza z jeho vlastného príkladu toho, ako pripravoval svoje srdce, aby skúmal Pánov zákon, aby ho poslúchal a aby ho učil druhých (Ezd. 7:10).
Kniha Ezdráš
Kapitoly 1–6 opisujú udalosti, ktoré sa stali šesťdesiat až osemdesiat rokov pred tým, než sa Ezdráš vrátil do Jeruzalema – Kýrov dekrét v roku 537 pred Kr. a návrat Židov pod vedením Zerubábela. Kapitoly 7–10 ukazujú, ako sa Ezdráš vrátil do Jeruzalema. Spolu so svojou výpravou sa modlil a postil za ochranu. V Jeruzaleme našli veľa Židov, ktorí pod vedením Zerubábela prišli do Jeruzalema skôr a oženili sa s ženami mimo zmluvy, a tak sa poškvrnili. Ezdráš sa za nich modlil a zaviazal ich zmluvou, že sa s týmito manželkami rozvedú. Neskoršie dejiny týkajúce sa Ezdráša sa nachádzajú v knihe Nehemiáš.