Nefi, syn Nefiho, syna Helamanovho

Kniha v Knihe Mormonovej napísaná Nefim, synom Nefiho. Kapitoly 1–10 ukazujú naplnenie proroctva o príchode Pána. Boli dané znamenia Kristovho narodenia; ľudia činili pokánie, ale potom sa vrátili k zlovoľnosti. Nakoniec víchrice, zemetrasenia, prudké búrky a veľké zničenie ohlásili smrť Krista. Kapitoly 11–28 zaznamenávajú Kristov príchod do Amerík. Toto je ústredná časť knihy 3. Nefi. Mnohé Kristove slová sú podobné Jeho kázaniam zaznamenaným v Biblii (napríklad Matúš 5–7 a 3. Nefi 12–14). Kapitoly 29–30 sú Mormonove slová k národom neskorších dní.

Táto kniha má iba štyridsaťdeväť veršov, všetky v jednej kapitole, napriek tomu pokrýva skoro tristo rokov nefitských dejín (34–321 po Kr.). Do záznamu prispelo niekoľko pokolení pisateľov, vrátane Nefiho. Verše 1–19 hovoria o tom, že po návšteve vzkrieseného Krista boli všetci Nefiti a Lámániti obrátení k evanjeliu. Vládli mier, láska a súlad. Traja nefitskí učeníci, ktorým Kristus dovolil zostať na zemi až do svojho druhého príchodu (3. Nefi 28:4–9), slúžili ľuďom. Nefi prenechal záznam svojmu synovi Ámosovi. Verše 19–47 sú záznamom o Ámosovej službe (84 rokov) a o službe jeho syna Ámosa (112 rokov). V roku 201 po Kr. začala pýcha spôsobovať problémy medzi ľuďmi, ktorí sa rozdeľovali do tried a začali budovať falošné cirkvi, aby dosahovali zisk (4. Nefi 1:24–34).

Záverečné verše v 4. Nefi ukazujú, že ľud sa opäť vrátil k zlovoľnosti (4. Nefi 1:35–49). V roku 305 po Kr. zomrel Ámos, syn Ámosa, a jeho brat Ammaron ukryl všetky posvätné záznamy, aby boli v bezpečí. Ammaron neskôr zveril záznamy Mormonovi, ktorý zaznamenal mnoho udalostí z vlastného života, a potom ich skrátil (Morm. 1:2–4).