Úrad, úradník Pozri tiež Kňazstvo; Vysvätiť, vysvätenie Postavenie s právomocou alebo zodpovednosťou v nejakej organizácii, v písmach je to často použité vo význame postavenia s kňazskou právomocou; môže tiež znamenať povinnosti príslušné k určitému postaveniu alebo osobu, ktorá má toto postavenie. Všetci členovia nemajú rovnaký úrad, Rím. 12:4. Zvelebovali sme svoj úrad v Pánovom záujme, Jákob 1:19. Melchisedek obdržal úrad vysokého kňazstva, Alma 13:18. Úrad služby anjelov je volať ľud k pokániu, Moroni 7:31. Žiadna osoba nemá byť vysvätená k žiadnemu úradu v tejto Cirkvi bez hlasovania onej Cirkvi, NaZ 20:65. Nech každý človek zastáva svoj vlastný úrad, NaZ 84:109. Z tých, ktorí sú vysvätení k úradu v týchto dvoch kňazstvách, sú ustanovovaní prezidenti alebo predsedajúci úradníci, NaZ 107:21. Sú popísané povinnosti tých, ktorí predsedajú nad úradmi kvór kňazstva, NaZ 107:85–98. Nech sa každý muž učí svoju povinnosť a nech sa učí jednať v úrade, do ktorého je ustanovený, NaZ 107:99–100. Dávam vám úradníkov prináležiacich môjmu kňazstvu, NaZ 124:123.