Jozef, syn Jákoba

V Starom zákone prvorodený syn Jákoba a Ráchel (Gen. 30:22–24; 37:3).

Jozef získal prvorodenstvo v Izraeli, pretože Rúben, prvorodený syn Jákobovej prvej manželky, stratil túto výsadu pre priestupok (1. Kron. 5:1–2). Pretože bol Jozef hodný, ako prvorodený syn Jákobovej druhej manželky bol ďalším na rade pre toto požehnanie. Jozef tiež obdržal požehnanie od svojho otca krátko predtým, ako Jákob zomrel (Gen. 49:22–26).

Jozef bol veľkým mužom vďaka svojmu charakteru, bol „rozumný a múdry“ (Gen. 41:39). Jeho odmietnutie Pótifarovej manželky je príkladom viery, cudnosti a osobnej bezúhonnosti (Gen. 39:7–12). Keď Jozef v Egypte odhalil svojim bratom svoju pravú totožnosť, namiesto toho, aby ich obviňoval z toho, ako sa k nemu zachovali, ďakoval im. Veril, že ich činy pomohli uskutočniť Božiu vôľu (Gen. 45:4–15).

Zjavenia neskorších dní zjavujú väčšie poslanie Jozefovej rodiny v posledných dňoch (PJS, Gen. 50:24–38 [Príloha]; 2. Nefi 3:3–24; 3. Nefi 20:25–27).