Ján, syn Zebedejov
Jeden z dvanástich apoštolov v Novom zákone, syn Zebedejov a brat Jakuba. Najskôr bol rybárom (Mar. 1:17–20). On je pravdepodobne tým nemenovaným učeníkom Jána Krstiteľa, o ktorom sa hovorí v Jánovi 1:40. Neskôr obdržal povolanie byť učeníkom Ježiša Krista (Mat. 4:21–22; Luk. 5:1–11). Napísal Evanjelium podľa Jána, tri listy a knihu Zjavenie Jána. Bol jedným z troch, ktorí boli s Pánom pri vzkriesení Jairovej dcéry (Mar. 5:35–42), na Vrchu premenenia (Mat. 17:1–9) a v Getsemanoch (Mat. 26:36–46). Vo svojich vlastných spisoch sa zmieňuje o sebe ako o učeníkovi, ktorého Ježiš miloval (Ján 13:23; 21:20) a ako o „druhom učeníkovi“ (Ján 20:2–8). Ježiš tiež nazval jeho a jeho brata Boanerges, „Synovia hromu“ (Mar. 3:17). Často je zmieňovaný v správach o ukrižovaní a vzkriesení (Luk. 22:8; Ján 18:15; 19:26–27; 20:2–8; 21:1–2). Ján bol neskôr vyhostený na Patmos, kde napísal knihu Zjavenie Jána (Zjav. 1:9).
O Jánovi sa často zmieňujú písma neskorších dní (1. Nefi 14:18–27; 3. Nefi 28:6; Eter 4:16; NaZ 7; 27:12; 61:14; 77; 88:141). Tieto úryvky potvrdzujú biblický záznam o Jánovi, a tiež pomáhajú porozumieť jeho veľkosti a dôležitosti jeho diela, ktoré mu Pán dal vykonať na zemi v novozákonnej dobe a posledných dňoch. Písma neskorších dní objasňujú, že Ján nezomrel, ale bolo mu umožnené, aby zostal ako služobník až do doby Pánovho druhého príchodu na zem (Ján 21:20–23; 3. Nefi 28:6–7; NaZ 7).
Jánove listy
Aj keď pisateľ týchto troch listov sa nezmieňuje o sebe menom, jazyk tak veľmi pripomína jazyk apoštola Jána, že sa predpokladá, že napísal všetky tri.
1. Jánov 1 napomína Svätých, aby získali spoločenstvo s Bohom. Kapitola 2 zdôrazňuje, že Svätí poznávajú Boha skrze poslušnosť a poúča ich, aby nemilovali svet. Kapitola 3 vyzýva všetkých, aby sa stali deťmi Božími a aby milovali jeden druhého. Kapitola 4 vysvetľuje, že Boh je láska a prebýva v tých, ktorí Ho milujú. Kapitola 5 vysvetľuje, že Svätí sú zrodení z Boha skrze vieru v Krista.
2. Jánov je podobný 1. Jánovmu. V ňom sa Ján raduje pre vernosť detí „vyvolenej pani“.
3. Jánov chváli osobu menom Gájus pre jeho vernosť a pomoc tým, ktorí milujú pravdu.
Evanjelium podľa Jána
V tejto knihe Nového zákona apoštol Ján svedčí, že 1) Ježiš je Kristus alebo Mesiáš a že 2) Ježiš je Syn Boží (Ján 20:31). Udalosti z Ježišovho života, ktoré opisuje, sú za týmto účelom starostlivo vybraté a usporiadané. Kniha začína prehlásením o Kristovom postavení v predsmrteľnej existencii: Bol s Bohom, bol Boh a bol stvoriteľ všetkých vecí. Narodil sa v tele ako Jednorodený Syn Otcov. Ján sleduje priebeh Ježišovej služby a veľmi zdôrazňuje Jeho božskosť a Jeho vzkriesenie z mŕtvych. Jasne potvrdzuje, že Ježiš Kristus je Syn Boží, o čom svedčia zázraky, svedkovia, proroci a Kristov vlastný hlas. Ján učí skrze kontrasty svetla a tmy, pravdy a omylu, dobra a zla, Boha a diabla. Asi v žiadnom inom zázname nie je svätosť Ježišova a bezverstvo židovských vládcov tak jasne ukázané.
Ján opísal hlavne Kristovu službu v Judei, obzvlášť posledný týždeň Jeho služby v smrteľnosti, zatiaľ čo Matúš, Marek a Lukáš písali hlavne o jeho službe v Galilei. Niektoré úryvky z tohto evanjelia boli objasnené v zjaveniach neskorších dní (NaZ 7 a NaZ 88:138–141).
Pokiaľ ide o udalosti života Spasiteľa opísané v Evanjeliu podľa Jána, pozri Zvod evanjelií v Prílohe.