Pomôcky pre štúdium
Júda
predchádzajúce ďalej

Júda

V Starom zákone štvrtý syn Jákoba a Ley (Gen. 29:35; 37:26–27; 43:3, 8; 44:16; 49:8). Jákob požehnal Júdu, že bude prirodzeným vodcom medzi synmi Jákobovými a že Siloh (Ježiš Kristus) bude jeho potomkom (Gen. 49:10).

Kmeň Júda

Kmeň Júda po usadení sa v Kanaáne prevzal vedenie. Jeho hlavným súperom bol kmeň Efrajim Mojžiš požehnal kmeň Júda (Deut. 33:7). Po vláde Šalamúnovej sa kmeň Júda stal kráľovstvom Júdskym.

Kráľovstvo Júdske

Počas vlády Rechabeáma sa Šalamúnovo panstvo rozdelilo na dve samostatné kráľovstvá, hlavne kvôli žiarlivosti medzi kmeňmi Efrajim a Júda. Južné kráľovstvo alebo kráľovstvo júdske zahŕňalo kmeň Júda a väčšiu časť kmeňa Benjamín. Jeho hlavným mestom bol Jeruzalem. V podstate zostalo vernejším v uctievaní Jehovu než severné kráľovstvo. Júda bol menej vystavený útokom zo severu a z východu a až do babylonského zajatia zostávala najvyššia moc v rukách Dávidovej rodiny. Kráľovstvu judskému sa podarilo existovať ešte 135 rokov po páde početnejšieho a mocnejšieho kráľovstva izraelského.

Drevo Júdovo

To sa týka Biblie ako záznamu domu Júdovho (Ez. 37:15–19). V posledných dňoch, kedy sú zhromažďované rôzne vetvy domu Izraela, ich posvätné záznamy budú tiež zhromaždené. Tieto záznamy písiem sa vzájomne dopĺňajú a tvoria spojené svedectvo, že Ježiš je Kristus, Boh Izraela a Boh celej zeme (PJS, Gen. 50:24–36 [Príloha]; 2. Nefi 3; 29).