Zjavenie neskorších dní hovorí o pekle aspoň v dvoch významoch. Po prvé, je to dočasné obydlie v duchovnom svete pre tých, ktorí boli v smrteľnosti neposlušní. V tomto význame má peklo koniec. Duchovia tam budú vyučovaní evanjelium a niekedy po ich pokání budú vzkriesení do určitého stupňa slávy, ktorého budú hodní. Tí, ktorí nebudú činiť pokánie, ale nie sú synmi zatratenia, zostanú v pekle počas milénia. Po týchto tisíc rokoch v mukách budú vzkriesení do telestiálnej slávy (NaZ 76:81–86; 88:100–101).
Po druhé, je to trvalé miesto pre tých, ktorí nie sú vykúpení uzmierením Ježiša Krista. V tomto význame je peklo trvalé. Je pre tých, ktorí budú „nájdení špinaví“ (NaZ 88:35, 102). Je to miesto, kde budú večne prebývať Satan a jeho anjeli a synovia zatratenia – tí, ktorí popreli Syna potom, čo Ho Otec zjavil (NaZ 76:43–46).
Písma sa niekedy zmieňujú o pekle ako o vonkajšej temnote.