Stánok, Svätostánok, Tabernákel

Dom Pána, centrum uctievania Izraela počas exodu z Egypta. Svätostánok bol v podstate prenosný chrám a mohol byť rozobraný a znovu postavený. Deti Izraela používali svätostánok pokiaľ nepostavili Šalamúnov chrám (NaZ 124:38).

Boh zjavil Mojžišovi podobu svätostánku (Ex. 26–27), a deti Izraela ho podľa tejto podoby postavili (Ex. 35–40). Keď bol svätostánok hotový, oblak prikryl stan a svätostánok naplnila sláva Pánova (Ex. 40:33–34). Oblak bol znamením Božej prítomnosti. V noci mal vzhľad ohňa. Keď oblak stál nad stanom, deti Izraela táborili. Keď sa pohol, pohli sa s ním (Ex. 40:36–38; Num. 9:17–18). Deti Izraela niesli svätostánok so sebou počas svojho putovania v púšti aj pri dobývaní krajiny Kanaán. Po tomto dobývaní bol svätostánok umiestnený v Šíle, na mieste, ktoré vybral Pán (Joz. 18:1). Keď deti Izraela postavili Šalamúnov chrám, svätostánok sa úplne stratil z dejín.

Pán a Izaiáš používali svätostánok ako symbol pre mestá Sion a Jeruzalem v dobe Pánovho druhého príchodu (Iz. 33:20; Mojž. 7:62).