Escritura-kuéra
Doctrina ha Konveniokuéra 87


Sección 87

Rrevelasiõ ha profesía ñorairõguasu rehegua, oñeme’ẽva’ekue José Smith upe Proféta rupive, Kirtland, Ohio-pe térã ag̃ui upégui, diciembre 25, 1832-pe. Upe épokape, hendy umi ñorairõ Estados Unidos-pe esclavitud rehe, ha ojepe’a hag̃ua umi impuesto federal California del Sur-gui. José Smith rembiasakuépe ojehai, “umi mba’evai oúva tetãnguéra apytépe”, ára ha ára “hesakãve” upe Profétape g̃uarã “upe mboyve guarégui, Tupao oñepyrũrõguare ije’ói osẽ hag̃ua tave’ỹgui”.

1–4, Ojehe’etenonde ñorairõguasu norte ha sur estádo apytépe; 5–8, Tuicha kalamida ho’áta opa yvýpe oikovéva ári.

1 Añetehápe, péicha he’i Ñandejára umi ñorairõguasu pya’e oútavare, oñepyrũvo tekoñemoĩ Carolina del Sur-pe, oguerútava ipahápe heta ánga ñemano ha tekoasy.

2 Ha oúta ára ñorairõguasu oñehẽtahápe opa tetãnguéra ári, oñepyrũvo upe tendápe.

3 Ha péina ápe, sur-gua estado-kuéra oñemoĩta norte-gua rehe, ha umi sur-gua estádo ohenóita ambue tetãme, Gran Gretaña retãme jepe, péicha ojeheróva, ha ko’ãva avei ohenóita ambue tetãnguérape, oñemo’ã hag̃ua ojupe ambue tetãnguéragui; ha upérõ oñeñohẽta ñorairõguasu opa tetãnguéra ári.

4 Ha ojehúta, heta ára rire, umi esclavo opu’ãta ijarakuérare, umi oñemongu’e ha oñehekombo’étava ñorairõguasurã.

5 Ha ojehúta avei umi opytava’ekue rembyre upe tetãme, oñemongu’éta ha ipochyetereíta ha ojopýta hentilkuérape jehasa’asy vaiete reheve.

6 Ha péicha, kysepuku reheve ha tuguy ñeñohẽ rupive umi yvy ári oikovéva ojahe’óta; ha ñembyahýi reheve, ha umi plága, ha yvyryrýi, ha arasunu yvágagui ha avei aratiri vaiete ha omimbíva reheve, oñeñandukáta umi yvy ári oikovévape peteĩ Tupã Ipu’akapáva ñeko’õi ha pochykue ha ipo oporohaviráva, upe ñehundi oje’eva’ekue ohundipaite peve opa tetãnguéra.

7 Santokuéra jerure’asy, ha santokuéra ruguy, ndojupivéima hag̃ua Señor de Sabaot apysápe, pe yvy guive, ojerurévo oñevenga hag̃ua chupekuéra ihayhu’ỹhakuéragui.

8 Upévare, pepyta tenda marangatúpe, ha ani peñemongu’e, ou peve Ñandejára ára; ha péina ápe, pya’e ou, he’i Ñandejára. Amén