Náuka a zmluvy 102
    Footnotes
    Theme

    Oddiel 102

    Zápis o zorganizovaní prvej vysokej rady Cirkvi v Kirtlande v štáte Ohio 17. februára 1834. Pôvodný zápis zaznamenali starší Oliver Cowdery a Orson Hyde. Prorok nasledujúci deň zrevidoval záznam a ďalší deň bol opravený záznam jednomyseľne prijatý vysokou radou ako „podoba a zloženie vysokej rady“ Cirkvi. Verše 30 až 32, ktoré hovoria o Rade dvanástich apoštolov, boli doplnené v roku 1835 pod vedením Josepha Smitha, keď sa tento oddiel pripravoval na vydanie v Náuke a zmluvách.

    1–8, Vysoká rada je ustanovená, aby urovnávala významné problémy, ktoré povstanú v Cirkvi; 9–18, Sú stanovené postupy pre prejednávanie prípadov; 19–23, Prezident rady vydáva rozhodnutie; 24–34, Je uvedený postup pre odvolanie.

    1 Tohto dňa sa v dome Josepha Smitha ml. zhromaždila generálna rada dvadsiatich štyroch vysokých kňazov, skrze zjavenie, a pokračovala v organizovaní avysokej rady cirkvi Kristovej, ktorá má pozostávať z dvanástich vysokých kňazov a z jedného alebo troch prezidentov, tak ako daný prípad vyžaduje.

    2 Vysoká rada bola ustanovená zjavením za účelom urovnávania významných problémov, ktoré môžu povstať v cirkvi, ktoré nemôžu byť urovnané cirkvou alebo radou abiskupa k spokojnosti strán.

    3 Joseph Smith ml., Sidney Rigdon a Frederick G. Williams boli uznaní hlasom rady za prezidentov; a Joseph Smith st., John Smith, Joseph Coe, John Johnson, Martin Harris, John S. Carter, Jared Carter, Oliver Cowdery, Samuel H. Smith, Orson Hyde, Sylvester Smith a Luke Johnson, vysokí kňazi, boli zvolení jednomyseľným hlasom rady, aby boli stálou radou cirkvi.

    4 Hore uvedení radcovia boli potom opýtaní, či prijímajú svoje menovanie a či budú konať v tomto úrade podľa zákona neba, na čo všetci odpovedali, že svoje menovanie prijímajú a budú zastávať svoj úrad podľa milosti Božej im udelenej.

    5 Počet tvoriaci radu, ktorá hlasovala v mene cirkvi a za cirkev ohľadom menovania hore uvedených radcov, bol štyridsaťtri, ako je ďalej uvedené: deväť vysokých kňazov, sedemnásť starších, štyria kňazi a trinásť členov.

    6 Bolo odhlasované, že vysoká rada nemôže mať moc konať bez toho, aby bolo prítomných sedem z hore uvedených radcov alebo ich riadne menovaných nástupcov.

    7 Týchto sedem bude mať moc menovať ďalších vysokých kňazov, ktorých považujú za hodných a schopných toho, aby konali namiesto neprítomných radcov.

    8 Bolo odhlasované, že kedykoľvek sa uvoľní nejaké miesto smrťou, vyradením z úradu pre priestupok alebo presťahovaním z oblasti pôsobnosti tohto cirkevného vedenia ktoréhokoľvek z hore uvedených radcov, bude zaplnené menovaním prezidentom alebo prezidentmi a potvrdené hlasom generálnej rady vysokých kňazov zhromaždených s týmto zámerom, aby konali v mene cirkvi.

    9 Prezident cirkvi, ktorý je tiež prezident rady, je ustanovený azjavenímbuznaný vo svojom pôsobení hlasom cirkvi.

    10 A v súlade s dôstojnosťou svojho úradu má predsedať rade cirkvi; a jeho výsadou je, aby mu pomáhali dvaja ďalší prezidenti ustanovení rovnakým spôsobom, akým bol ustanovený on sám.

    11 A v prípade neprítomnosti jedného alebo oboch, ktorí sú ustanovení, aby mu pomáhali, má on moc predsedať rade bez asistenta; a v prípade, že on sám je neprítomný, ostatní prezidenti majú moc predsedať na jeho mieste, obaja alebo jeden z nich.

    12 Kedykoľvek je vysoká rada cirkvi Kristovej riadne zorganizovaná, podľa predchádzajúceho vzoru, povinnosťou dvanástich radcov bude hádzať lós s číslami a tým zistiť, kto z dvanástich bude hovoriť prvý, počnúc číslom jeden a tak za sebou k číslu dvanásť.

    13 Kdekoľvek sa táto rada zíde, aby prejednali nejaký prípad, dvanásť radcov zváži, či to je zložitý prípad, alebo nie; ak nie je, budú o tom hovoriť podľa hore opísaného vzoru iba dvaja z radcov.

    14 Ak je však usúdené, že zložitý je, budú určení štyria; a ak je ešte zložitejší, šiesti; ale v žiadnom prípade nebude určené, aby hovorilo viac ako šesť.

    15 Obvinený, vo všetkých prípadoch, má právo na jednu polovicu rady, aby zabránila urážke alebo nespravodlivosti.

    16 A radcovia určení k tomu, aby hovorili pred radou, majú predložiť prípad potom, čo dôkazy boli preskúmané, v jeho pravom svetle pred radou; a každý má hovoriť podľa nestrannosti a aspravodlivosti.

    17 Tí radcovia, ktorí si vylosovali párne čísla, a to 2, 4, 6, 8, 10 a 12, sú tými, ktorí majú zastávať záujem obvineného a zabraňovať urážke a nespravodlivosti.

    18 Vo všetkých prípadoch budú mať žalobca aj obvinený výsadu hovoriť pred radou za seba potom, čo dôkazy boli vypočuté a radcovia, ktorí boli určení na to, aby o prípade hovorili, dokončili svoje poznámky.

    19 Potom, čo dôkazy boli vypočuté, radcovia, žalobca aj obvinený prehovoril, prezident učiní rozhodnutie podľa porozumenia, ktoré bude mať o prípade, a vyzve dvanásť radcov, aby ho hlasovaním potvrdili.

    20 Ak však zvyšní radcovia, ktorí nehovorili, alebo ktorýkoľvek z nich, po nestrannom vypočutí dôkazov a argumentov zistia chybu v rozhodnutí prezidenta, môžu na to poukázať a prípad bude znova prejednaný.

    21 A ak, po dôkladnom opätovnom prejednaní, je vrhnuté na prípad ďalšie svetlo, rozhodnutie bude podľa toho zmenené.

    22 Ale v prípade, že nie je vnesené žiadne ďalšie svetlo, prvé rozhodnutie má zostať v platnosti, o čom má moc rozhodnúť väčšina rady.

    23 V prípade ťažkostí ohľadom anáuky alebo zásady, ak nie je dosť zapísané, aby bol prípad učinený jasným v mysli rady, môže sa prezident opýtať a poznať myseľ Pána skrze bzjavenie.

    24 Vysokí kňazi, keď sú na cestách, majú moc zvolať a zorganizovať radu podľa predchádzajúceho spôsobu, aby urovnali problémy, keď to strany alebo jedna z nich budú žiadať.

    25 A uvedená rada vysokých kňazov bude mať moc ustanoviť jedného zo svojho vlastného počtu, aby po túto dobu takejto rade predsedal.

    26 Povinnosťou uvedenej rady bude okamžite doručiť opis správy o jej postupe s úplným záznamom svedectva sprevádzajúcom jej rozhodnutie vysokej rade v sídle Prvého predsedníctva Cirkvi.

    27 Ak budú strany alebo jedna z nich nespokojné s rozhodnutím uvedenej rady, môžu sa odvolať k vysokej rade v sídle Prvého predsedníctva Cirkvi a mať nové prejednanie, ktorý to prípad tam bude vedený podľa skôr opísaného vzoru, ako keby žiadne také rozhodnutie nebolo učinené.

    28 Táto rada vysokých kňazov, ktorí sú na cestách, má byť zvolaná iba k anajzložitejším prípadom cirkevných záležitostí; a žiadny bežný alebo obvyklý prípad nemá byť dostačujúci k zvolaniu takejto rady.

    29 Cestujúci vysokí kňazi alebo vysokí kňazi žijúci za hranicami majú moc povedať, či je nutné zvolávať takú radu, alebo nie.

    30 Medzi vysokou radou alebo cestujúcimi vysokými kňazmi, ktorí sú mimo, a acestujúcou vysokou radou tvorenou dvanástimi bapoštolmi je rozdiel ohľadom ich rozhodnutí.

    31 Proti rozhodnutiu tej prvej sa dá odvolať; ale proti rozhodnutiu tej druhej nie.

    32 Tá druhá môže byť spochybnená iba generálnymi autoritami cirkvi v prípade priestupku.

    33 Bolo rozhodnuté, že prezident alebo prezidenti v sídle Prvého predsedníctva Cirkvi budú mať moc rozhodovať, či akýkoľvek prípad, v ktorom mohlo byť podané odvolanie, je spravodlivo oprávnený k opätovnému prejednaniu, po preskúmaní odvolania a dôkazov, a záznamov, ktoré ho sprevádzajú.

    34 Dvanásť radcov potom hádzalo lós alebo losovali, aby zistili, kto má hovoriť prvý, a výsledkom bolo toto: 1. Oliver Cowdery; 2. Joseph Coe; 3. Samuel H. Smith; 4. Luke Johnson; 5. John S. Carter; 6. Sylvester Smith; 7. John Johnson; 8. Orson Hyde; 9. Jared Carter; 10. Joseph Smith st.; 11. John Smith; 12. Martin Harris.Po modlitbe konferencia skončila.

    Oliver Cowdery,

    Orson Hyde,

    Referenti