Diyin God Bizaad
Diyingo Na’nitin dóó Bee Ahadaʼdeest’áanii 105


Wólta’ii 105

Diyin Yá Yáłti’í Joseph Smith díí diyingo bił ííshją́ą́ ályaa, Fishing River, Missouridi, Ya’iishjááshchilí 22, 1834 yihahgo. Diyin Yá Yáłti’í binahat’á binahjį’, éí Ohio dóó nááná łah ndahaz’ą́ą́dę́ę́’ akéé’ naazíinii Missourigóó biniyéí hólǫ́ǫgo t’áá ni’ ałkéé’ yíkai éí Zion’s Camp bee bí’dóóji’. Éí Missouridóó Akéé’ Naazíinii ch’ídabidi’neeskaadyę́ę Jackson County Hahoodzoh dabikéyahjį’ yił yíkai. Missouridi kéédahat’íinii éí Akéé’ Naazíinii atídeił’į́į ńt’ę́ę́’ áko Zion’s Camp nihik’iidoojah danízingo yéédaasdzííd éí biniinaa Ákéé’ Naazíinii Clay County Hahoodzoh, Missouridi dabighanée yik’iijéé’. Éí Missouri binaat’áanii Akéé’ Naazíinii bíká’adeeshwoł níigo yee ádééhaadzíí’yę́ę nát’ą́ą́’ kónéíyiidlaa, Joseph Smith éí díí diyingo bił ííshją́ą́ ályaa.

1–5, Celestial bibee haz’áanii bik’eh hól’į́įgo Zion hadidoolnííł; 6–13, Zion bá niná’doolyéłígíí éí t’óó hóníshghaníjį’ ni’ kódoolnííł; 14–19, Díyin Bóhólníihii éí Zion yá naabaah doo; 20–26, Akéé’ Naazíinii dahóyą́ągo ahínéíkahgo éí ayóó át’áo áda’iilyaa doo daaníigo ádaadaha’niih da doo; 27–30, Jackson dóó binaagóó hadahwiisdzohígíí éí nidahidoonih; 31–34, Elder danilínígíí éí Kirtlanddi Diyin Bóhólníihii bighan góne’ diyingo baa da’doolyééł; 35–37, Akéé’ Naazíinii éí nídahaasdláa’go bik’idahodiinii’ígíí éí hadaałt’éego ádadoolnííł; 38–41, Akéé’ Naazíinii k’é yee dahnaat’a’í nahalingo nihokáá dine’é yich’į’ dahdeidoołtsos.

1 T’áá aaníigo Shí nihich’į’ haasdziih áłah soolį́’ígíí áko shidine’é atídaalyaaígíí bá niná’ílyahígíí bá nidzinígíí baa nihił béédahodoozįįł—

2 Áko shooh, Shí nihich’į’ haasdziih, shidine’é doo bąąhági ádaadzaaígíí biniinaa, sodizin dahyikahígíí ááłdishní t’ááłá’ígo éí doo ááłdishníi da, áko k’ad ndi shį́į́ bá niná’ílyáa ńt’ę́ę́’.

3 Ákondi shooh, baa hashłéhígíí yik’eh da’didoot’į́į́łę́ę t’ahdoo yits’ą́ą́dóó ídahooł’aah da, ákondi t’áá ał’ąąh át’éego doo yá’ádaashóonii hwii’ hadadeezbin, áádóó baa dahajoobá’ígíí doo bindaadeełii yee yiká’anídaajah da, éí Diyin yikéé’ naazíinii ádaat’ínígi át’áo, éí baadahojoobá’ígíí dóó bich’į’ anídahazt’i’ bitahgóó dahólónígíí yíká’anídaajah;

4 Áádóó celestial diyingo haz’ą́ bibee haz’áanii t’ááłá’í yee dadooleeł bá nisinígíí doo yee ła’ daaleeh da;

5 Áádóó Zion éí doo hadidoolníił da t’áá hazhó’ó bee haz’áanii celestial haz’ą́ą́dóó t’áá da’aaníinii t’éiyá; doo ákót’éego éí shí honishłǫ́ǫdi doo yah adookah da.

6 Áádóó shidine’é ts’ídá atídaashłe’go nanishtin doo, ak’ehól’į́ yik’eh dahooł’įįdgo índa, ti’dahoonííh ts’ídá nidzingo índa.

7 Doo éí shidine’é deiyí’éésh doogo bik’idahodiinii’ígíí ałdishníi da, éí ts’ídá áłtsé shisodizin bá hooghan yitahdóó elders daazlį́į́’, háálá doo éí díí t’áá át’é bik’ijį’ siláa da;

8 Ákondi shisodizin bá hooghan adahwiis’áágóóígíí t’áá át’é ááłdishní—lą’í kódaaníi doo: BiDiyin God shą’ éí háájí? Áko shooh, háálá bich’į’ anídahazt’i’ haleehgo éí yisdábidoo’ish, doo ákót’éégóó éí doo Ziongóó bíká diikah da, dóó nihibéeso t’áá nídeiyíjááh doo.

9 Éí bąą, shidine’é bąąhági ádáát’įįdígíí biniinaa, shi elder danilínígíí Zion bá niná’doolyéłígíí t’óó honishgháníjį’ ni’ kódeidoolííł—

10 Áko t’áá bí yíká hasht’e’ ádadólzin doo, áko shidine’é hazhó’ó hadaałt’éego nidabidi’nóotį́į́ł, dóó yii’ tádidookah, dóó bindaanishígíí hazhó’ó hadaałt’éego yídahodooł’ááł, áádóó bílák’ee hashłéhígíí ałdó’.

11 Áádóó díí eí doo bohodoolnííł da t’áá hazhó’ó shi elder danilínígíí yá’ąąshdéé’ adziilii baa dahasyáago t’éiyá.

12 Háálá áko shooh, aa ílyé dóó ak’ihojídlí ayóó át’éii lą’ígo baa dahidoolyééł, éí t’áá áłahjį’ shidááhdóó da’oodlą́ągo dóó hojooba’ danízingo.

13 Éí bąą Zion bá niná’doolyéłígíí, éí shielder danilínígíí t’óó hóníshghaníjį’ ni’ kódeidoolííł.

14 Háálá áko shooh, Zion bi’ana’í bik’ijį’ nidaahbaah doo bidishníi da; háálá, shí t’áá íídą́ą́’ bee haz’áanii bee haasdzíí’, tʼáá ákótʼée doo—nihe’ena’í bik’ijį’ nihá naashbaah doo.

15 Áko shooh, na’ałtseedii ííł’a’ áko she’ena’í íídoołdįįł dóó neidoołtsxił; áko t’áá náás hoolzhishdi she’ena’í doo t’áá kǫ́ǫ́ dahólǫ́ǫgo shikéyah deidoołchxǫǫł da, dóó shikéé’ naazíinii díí kéyah dílzingo bá ííshłaa áko yikáá’ áłah nádleeh doo biniyé áádóó doo t’áá ádzaagóó shízhi’ yá nidahałt’i’ da doo.

16 Áko shooh, shá naal’a’í Joseph Smith, Jun. ábidííniid, éí shighandóó bidziilgo dahyikahígíí, éí shá ndaabaahii, éí shitséłkéí, dóó dahóyáanii danilínígíí ndi kóbididííniił, éí shidine’é bá niná’doolyééł biniyé ahíidoohkah, dóó she’ena’í bikáá’dóó ha’alzídí ni’jį’ adeidiyoołtł’ił, áádóó bihada’asíidii baa yóó’adahidoojah;

17 Ákondi shighandóó bidziilgo dahyikahígíí shizaad doo yik’eh dahół’į́į da.

18 Ákondi ła’ éí t’áá íiyisíí shizaad yik’eh dahół’į́, éí t’áá ak’eh dahół’ínígíí, ak’ihojídlí dóó diyingo aa’ílyé bá hasht’e’daashłaa.

19 Bisodizin dasidéts’ą́ą́’, dóó shich’į’ yee náádaʼiisniiʼígíí nídiilá; áádóó kónízahjį’ be’oodlą’ bee nidabidi’nitaahgo ííshłaa.

20 Áádóó áko, t’áá aaníigo Shí nihich’į’ haasdziih, Shí bee haz’áanii ła’ nihaa nishłé, t’áá hashį́į́ néílą́ą́’ kojį’ nidahaskaiígíí, éí kéyah binaagóó ndahazʼánígíí, bíni’dii yikáá’ kéédahat’į́;

21 Áádóó doo t’áá kǫ́ǫ́ kéédahat’į́į da dooleełígíí, éí ba’áłchíní dóó bich’ooní ha’a’aahdi kéédahat’ínígíí, bíni’dii t’áá kǫ́ǫ́ t’óó honíshgháníjį’ naaldeeh doo, éí shá naal’a’í Joseph ádabidííniidgo t’éiyá;

22 Háálá díí ahooníłígíí bee bich’į’ hadeesdzih, áádóó t’áá ałtso díí adadoołííł yidííniidígíí éí yeda’doolííł.

23 Áádóó shidine’é díí kéyah binaagóó kéédahat’ínígíí yéego da’oodlą́ągo, dóó sodadilzingo, dóó shidááhdóó hajooba’ áda’dólzingo, éí bił ííshją́ą́ ádaashłaayę́ę doo yaa dahalne’ da dooleeł, éí shí t’áá áko dííniidgo índa yaa dahodoolnih.

24 Diyin yee nahwii’aahígíí t’áadoo bik’ijį’ yádaałti’í, áádóó t’áadoo ayóó át’áo áda’iilyaa dadohníigo ádaadahohniihí, ákondí t’áá hazhó’ó ahínóahkah, t’ááłá’í haz’ą́ąjį’ níhá bíighahgo, éí diné t’áá ahąąh ádeinízinígíí bik’ehgo;

25 Áádóó áko shooh, dineʼé baʼódlí dóó aa hajooba’ baa dahideeshłééł éí yee dadéez’į́į́’ doo, áko k’é dóó aa áháyą́ bee dahólǫ́ǫ doo, diné díí bee bił dahołne’ doo: Bee haz’áanii bik’ehgo t’áá ákogi át’áo ánahwiit’aah ádaał’į́į doo, dóó doo ákódanihi’diilyaayę́ę hast’éídadoolnííł.

26 Áádóó áko, shooh, shik’isoo, Shí nihich’į’ haasdziih, díigi át’áo diné nihada’ólį́įgo danihiníł’į́į doo, éí Israel bindaabaahii ts’ídá lą’í silį́įgo índa.

27 Áádóó Pharaoh bijéí ííshłaayę́ęgi át’áo, diné bijéí nihaa dajooba’go ádeeshłííł, kódóó t’áá hoolzhishgo, éí shá naal’a’í Joseph Smith, Jun., dóó shielder, bik’idadiishnii’ígíí, éí bá hwiidoo’aałgo shighandóó bidziilgo dahdeiyíkáhígíí áłah ádeidoolííł,

28 Áádóó hast’óí dahóyáanii adaséł’a’, éí Jackson county hahoodzohdi kéyah t’áá át’é nideidiyoołni ábidííniidyę́ę bik’ehgo, áádóó kéyah hadahaasdzoh bidadii’áhígíí ałdó’.

29 Háálá díí kédaayah ndahidoonih nisin; áádóó ndahaznii’ bikéé’dóó áko shikéé’ naazíinii éí bindaadeełii ahandeiyizhjaa’yę́ę bibee haz’áanii baa níláhę́ę bik’ehgo yikáá’ kéédahat’į́į doo.

30 Áádóó díí kéyah ndahaaznii’ dóó bik’ijį’, Israel bindaabaahii t’áá bí dabikéyah nínádeidiinilgo doo bik’íhodeesh’ááł da, éí áłtséédą́ą́’ t’áá bí bibéeso yee ndeiyiisnii’, dóó she’ena’í bik’ijį’ deeskaigo bikáá’dóó bi hada’alzídí ni’jį’ adeiyistł’ííd, áádóó bihada’asíídii baa yóó’adahazhjéé’, áádóó táá’ dóó dį́į́’ ałkee’ da’achííhgóó she’ena’í dashijoołáhígíí shá atíníł’į́į doo.

31 Áko shá ndaabaahí ts’ídá lą’ígo ádeeshłííł, dóó shidááhdóó hadaałt’éego ádadeeshłííł, jóhonaa’éí nahalingo bits’ádi’nídíín, ooljéé’ nahalingo daniłtólí, áádóó bidááh dah naat’a’í dah deiyíłtsóosgo t’áá ałtso dah deíkáahii bich’į’ ił hayóí nahalin;

32 Éí Zion haz’áanii nihokáá’ bee óhólníihgo bił nahaz’áanii ts’ídá t’áá aaníí nihiDiyin God índa biChrist bee bóhólníihgo yaa ákodadínóozįįł; éí bąą, bibee haz’áanii yik’eh dahół’íinii dadiidleeł.

33 T’áá aaníigo Shí nihich’į’ haasdziih, shisodizin bá hooghan biyi’dóó áłtsé elder danilínígíí yá’ąąshdéé’ diyingo baa da’doolyééł, éí kéyah Kirtlanddi shízhi’ binahjį’ nidoot’ááł dííniid.

34 Áádóó Zion dóó bibee haz’áanii biniyé baa héláhígíí ádadoolnííł dóó beda’doolnííł, éí bá niná’ályá dóó bik’ijį’.

35 Diyingo na’anish bee áká’adoojahígíí baa hoolzhiizh, ákondi naanish ádeidoolíłígíí k’ad baa hoolzhiizh; áádóó daniłtólí ádabi’diilyaaígíí bíká ádahodoo’niid.

36 Áádóó éí Ii’ Sizį́ Diyinii biinéé’ bee, shá naal’a’í, bik’idahodiinii’ígíí yił dahodoolnih; áádóó éí hadaałt’éego ádadoolnííł;

37 Áádóó bee bich’į’ hada’iisdzíigo baa dahaasyáhígíí yik’eh dahół’į́į doo, áádóó lą’í yisk’ą́ągo adziilii baa dahasyáhígíí bee t’áá ałtso Ziondi ádoolníłígíí yeda’doolííł.

38 Áádóó ałdó’ shí díí bee nihich’į’ hanáánásdziih, k’é bíká ádaaht’į́, doo éí diné atídanihiilaaígíí t’éiyá bich’į’ da, akondi nihokáá dine’é t’áá ałtso bá ałdó’;

39 Áádóó k’é dahnaat’a’í nahalingo dahdadoołtsóós, dóó t’áá ałtso nahasdzáán bikáá’ adahwiis’áágóó k’é nihił danílį́įgo baa dahoołne’;

40 Ii’ Sizį́ Diyinii biinéé’ nihii’ hólónígíí binahjį’, átídanihíł’ínée bich’į’ k’é danohsin doo, áádóó t’áá ałtso nihá yá’ádaat’éhígíí nizhónígo ahiih dínóodah.

41 Éí bąą, yéego da’iinohdlą́; áádóó áko shooh, dóó danół’į́, Shí nihoníyáajį’ nihił honishłǫ́ǫ doo. Tʼáá ákótʼée doo. Amen.