Akonaki ʻa e Kau Palesitení
Vahe 30: Fakaongoongo ki he Ueʻi ʻa e Laumālié


Vahe 30

Fakaongoongo ki he Ueʻi ʻa e Laumālié

ʻOku maʻu ʻe he tokotaha kotoa pē ʻi he Siasí ʻa e totonu ki he tataki fakalaumālie ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ʻi he ngaahi fakahinohino fakafoʻituituí.

Mei he Moʻui ‘a Siosefa F. Sāmitá

Ne kaungā fononga lēlue fakataha mai ʻa Palesiteni Siosefa F. Sāmita, mo Pīsope Sālesi W. Nipilī, hili haʻana fononga ki he fonua ʻi he tafaʻaki fakahahaké. ʻI heʻene ofi mai ki he Vaitafe Lanumatá (Green River), ʻi Uaiōmingí, ne toki kaka hake pē ki he tuʻuʻanga ʻi he konga ki mui ʻo e lēlué mo haʻane ongoʻi ha leʻo ʻoku pehē, “Hū ki loto ʻo tangutu ki lalo.” Ne hū atu leva ki he lēlué, kiʻi tuʻu siʻi, peá ne pehē loto pē, “Hoi, fakaʻulia ia, mahalo ko anga pē ʻo ʻeku fakakaukaú.” Pea naʻá ne toe ongona pē ʻa e leʻó ʻoku pehē mai, “Tangutu ki lalo.” Naʻe talangofua leva ki ai ʻa Palesiteni Sāmita ʻo ne tangutu he taimi pē ko iá. Naʻe taimi tatau pē ia mo ha tatūsia ʻa e lēlué ʻi ha halanga ne motu, ʻo tupu ai ha liaki ʻo e mīsiní pea mo e meimei hono kātoa ʻo e ngaahi lēlué mei honau halangá. Naʻe pehē ʻe Pīsope Nipilī kapau naʻe ʻikai fakahoko ʻe Palesiteni Sāmita ʻa e meʻa naʻá ne faí, naʻe meimei lavea lahi, he neongo naʻe kei tuʻu pē ʻa e lēlue naʻe ʻi aí ʻi hono halangá, ka ko e toenga ʻo e ngaahi lēlué naʻe “kokoʻi fakataha ʻo havehave.”

Naʻe fakamatalaʻi ʻe Palesiteni Sāmita ʻa e meʻá ni ʻo pehē, “Ne u ʻosi fanongo tā-tuʻolahi ki he leʻo ko iá ʻi heʻeku moʻuí, pea naʻe ʻaonga maʻu pē kiate au ʻeku talangofua ki aí.”

Ne pehē ʻe Pīsope Nipilī, “Naʻe moʻui vāofi ʻa [Palesiteni Sāmita] mo e Laumālie ʻo e ʻEikí, peá ne hoko ʻene moʻuí ko ha sīpinga moʻoni pea mo maʻa pea faingofua ai ke fakahā ʻe he ʻEikí ia ki heʻene tamaioʻeikí. Naʻe lava moʻoni pē ia ke ne pehē, ‘Folofola mai ʻEiki, he ʻoku fanongo hoʻo tamaioʻeikí.’ [1 Samuela 3:9.] … Naʻe ongongofua ʻa e loto ʻo Palesiteni Sāmitá ki he ngaahi pōpoaki Fakasilesitialé—naʻe lava ke ne ongoʻi pea naʻá ne ongoʻi moʻoni.” 1

Ngaahi Akonaki ‘a Siosefa F. Sāmitá

ʻOku maʻu ʻe he kāingalotu kotoa ʻo e Siasí ʻa e totonu ke maʻu ha fakahinohino fakafoʻituitui mei he Laumālie Māʻoniʻoní.

Ko e laumālie ʻo e tataki fakalaumālié, mo e meʻa-foaki ʻo e fakahaá, ʻoku ʻikai maʻu ia ʻe ha tangata pē ʻe taha; ʻoku ʻikai ko ha meʻafoaki ia ʻoku fekauʻaki pē mo e Kau Palesitenisī ʻo e Siasí mo e kau ʻaposetolo ʻe toko Hongofulu Mā Uá ʻataʻatā. ʻOku ʻikai fakangatangata ia ki he kau maʻu mafai pule pē ʻo e Siasí, ʻoku ʻa e kāingalotu fakafoʻituitui kotoa ia ʻo e Siasí; pea ko e totonu ia mo e faingamālie ʻo e tangata mo e fefine, pea mo e fānau kotoa kuó ne aʻusia ʻa e taʻu ʻoku ala fakamāua ai iá, ke ne maʻu ʻa e laumālie ʻo e fakahaá, pea mo ne maʻu ʻa e laumālie ʻo e tataki fakalaumālié ʻi hono fakahoko honau ngaahi fatongia ko e kāingalotu ʻo e Siasí.2

ʻOku maʻu ʻe he tokotaha kotoa pē ʻi he Siasí ʻa e totonu tatau ke ne maʻu ʻa e laumālie ʻo e fakahaá pea mo ha mahino mei he ʻOtuá ki he meʻa kuo foaki ange ki ai ʻe he laumālie ʻo e fakahaá, ki he lelei ʻaʻaná, ʻo hangē pē ko e pīsopé, ke ne lava ai ʻo puleʻi pe tokangaʻi ʻa e hono uōtí. ʻOku maʻu ʻe he tangata kotoa pē ʻa e faingamālie ke ne fakaʻaongaʻi ʻa e ngaahi meʻa-foakí ni pea mo e ngaahi faingamālié ni ʻi hono fakahoko ʻe ne ngaahi ngāué, pea mo hono ʻomi ʻene fānaú ʻi he founga ke nau omi aí, pea mo hono tokangaʻi ʻo ʻene fāmá, ʻene fanga monumanú mo ʻene ngaahi tākangá, pea mo hono fakalele ʻo ʻene pisinisí … ; ko ʻene totonu ia ke maʻu ʻa e laumālie ʻo e fakahaá pea mo e tataki fakalaumālié ke fai ʻa e meʻa ʻoku totonú, ke poto mo fai fakapotopoto, ke anga-tonu mo lelei ʻi he ngaahi meʻa kotoa pē ʻokú ne faí. ʻOku ou ʻilo ko ha tefitoʻi moʻoni moʻoni ʻeni.3

Ko e totonu ia ʻa e tokotaha kotoa pē ke tataki fakalangi mo ne maʻu ʻa e ngaahi fakahā fakalangi ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ko honau fakahinohino fakafoʻituitui ke ne fakamālohia ʻenau tuí, pea mo fakalotolahiʻi kinautolu ʻi he ngaahi ngāue ʻo e anga-tonú, pea faivelenga ʻi hono tauhi mo talangofua ki he ngaahi fekau kuo tuku ʻe he ʻOtuá kia kinautolú; ko e faingamālie ia ʻo e tangata mo e fefine kotoa ke ne maʻu ʻa e fakahaá ʻo aʻu mai ki he tuʻunga ko ʻení, kae ʻikai ke toe laka atu ai. Ko e mōmēniti pē ʻe tuʻu hake ai ha tangata ke maʻu ha totonu ke ne puleʻi pe tuʻutuʻuni, pe ke hoko ko ha fakamaau ki hono kāingá, ʻo tautautefito kia kinautolu ʻoku nau takí, ʻoku totonu ke vakaiʻi vave ia, telia naʻa hoko ha moveuveu, mavahevahe pe ha puputuʻu. ʻOku totonu ke lelei ange ʻa e ʻilo ʻoku maʻu ʻe he tangata mo e fefine kotoa ʻi he Siasí ʻo ʻoua ʻe moʻulaloa ki he faʻahinga laumālie peheé.4

ʻOku totonu ke tau moʻui ʻo ofi moʻoni ki he ʻEikí, ʻo loto fakatōkilalo moʻoni ʻi hotau lotó, ʻo talangofua mo mateuteu ke ngāue moʻoni, ʻi he malumalu ʻo e mālohi ʻo e Laumālie Māʻoniʻoní, koeʻuhí ke tau lava ʻo ʻilo ʻa e fakakaukau mo e finangalo ʻo e Tamaí, fekauʻaki mo kitautolu fakatāutaha pea mo ʻetau hoko ko e kau ʻōfisa ʻo e Siasi ʻo Kalaisí ʻi he ngaahi tūkunga kotoa pē.5

ʻOku totonu ke tau… moʻui maʻu pē ke lava ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní ʻo hangē ha matavai moʻui ʻiate kitautolu, he naʻe fokotuʻu ia ke ne taki kitautolu ki he haohaoa ʻi he moʻui anga-tonú, anga-maʻá mo e ngeiá ʻi he ʻao ʻo e ʻOtuá, kae ʻoua kuo tau fakakakato ʻa hotau misiona ʻi he māmaní, mo fakahoko hotau fatongia kotoa pē ʻe fie maʻu meia kitautolú.6

ʻOku faʻa haʻu maʻu pē ʻa e fakahaá kia kitautolu ʻo fou mai ʻi he kihiʻi leʻo siʻi mo vanavanaiki ʻo e Laumālié.

ʻOku ʻikai ko e ngaahi fakahā fakaofo kia kitautolú te ne fokotuʻu maʻu kitautolu ʻi he moʻoní, ka ko e anga fakatōkilalo mo e fai velenga ʻi he talangofua ki he ngaahi fekau mo e ngaahi fono ʻa e ʻOtuá. Naʻá ne fakamatala ʻo pehē, “ ʻI heʻeku kei tamasiʻi mo toki kamata ʻi he ngāue fakafaifekaú, ne u faʻa toutou ʻalu ʻo kole ki he ʻEikí ke ne fakahā mai muʻa ha ngaahi meʻa fakaofo, koeʻuhí ke u lava ʻo maʻu ha fakamoʻoni. Ka naʻe ʻikai tuku mai ʻe he ʻEikí ha ngaahi meʻa fakaofo kiate au, ka ne fakahā mai kiate au ʻa e moʻoní, ʻi he ʻotu lea ki he ʻotu lea, ʻo konga siʻi ʻi heni mo ha konga siʻi ʻi hena, kae ʻoua kuó ne ʻai au ke u ʻilo ʻa e moʻoní mei he tumuʻaki ʻo hoku ʻulú ki hoku ʻaofi vaʻé, pea kae ʻoua kuo tekeʻi fakaʻaufuli meiate au ʻa e manavasiʻí mo e fakaveiveiuá. Naʻe ʻikai fie maʻu ia ke ne fekauʻi mai ha ʻāngelo mei he langí ke ne fakahoko ʻeni, pe ne fie maʻu ke ne folofola ʻi ha talupite ʻa ha kau ʻāngelo leʻo. Ka ʻi he fanafana ʻa e kihiʻi leʻo siʻi ʻo e Laumālie ʻo e ʻOtuá moʻuí, ne ne foaki mai ai ʻa e fakamoʻoni ʻoku ou maʻú. Pea ʻi he tefitoʻi moʻoni mo e mālohi ko ʻení, te ne foaki ai ki he fānau kotoa ʻa e tangatá ha ʻilo ki he moʻoni ʻe nofo mo kinautolú, pea te ne ʻai kinautolu ke nau ʻilo ʻa e moʻoní, ʻo hangē ko hono ʻafioʻi ʻe he ʻOtuá, pea mo fakahoko foki ʻa e finangalo ʻo e Tamaí ʻo hangē ko hono fakahoko ʻe Kalaisí.” Pea he ʻikai ke lava ʻe ha faʻahinga lahi ia ʻo ha ngaahi fakahā fakaofo ʻo faifaiangé pea nau fakahoko ʻeni.7

ʻOku ʻikai totonu ke mou teitei manavasiʻi, ʻe hoku ngaahi tokoua mo e tuofāfine, ʻo kapau ʻoku ʻikai ke mou maʻu ha ngaahi fakahā fakaofo fēfē fau, pe ʻoku ʻikai ke mou maʻu ha ngaahi fakahā fakaʻofoʻofa mei he langí, ʻo kapau te mou moʻui taau pē ke lava ʻa e ʻOtuá ʻo fakahā atu ia kiate kimoutolu, te ne lava pē ke fakahoko ia kapau ko hono finangalo. Te mou sai pē, ʻoku ʻikai ha meʻa ia ke mou manavasiʻi ai, ʻoku ʻikai mole ha meʻa ia meia kimoutolu, ʻi ha meʻa pē ʻoku fekauʻaki mo kimoutolu, ʻo kapau ʻoku mou ʻi ha tuʻunga ke maʻu ʻa e finangalo ʻo e ʻOtuá ʻi ha faʻahinga taimi pē kuó ne mateuteu ai pe finangalo ke fakahā ia kiate kimoutolu. ʻOku feʻunga pē ia. Pea ʻe toki fakahā kiate kimoutolu ʻa e meʻa pē ko ia ʻoku ʻaonga ki hoʻomou fakalakalaká, mo hoʻomou moʻuí mo hoʻomou tupulaki ʻi he ʻilo ʻo e moʻoní.8

Tau fakahoko muʻa e meʻa ʻoku fakahinohino ʻe he Laumālié.

ʻOku ʻikai ke u ongoʻi mālohi feʻunga ʻi hoku tuʻunga fakaetuʻasinó pe fakaʻatamaí, ke u fakahoko ʻa e ngaahi fatongia ʻoku fie maʻu ke u fakahokó, taʻe kau ai ʻa e tokoni ʻa e Laumālie ʻo e ʻEikí. ʻOku ʻikai ke u ʻilo ʻe au pe ʻoku ʻi ai ha faʻahinga tangata te ne lava ʻo fakahoko e ngāue ʻa e ʻEikí ʻe ala fie maʻu ke ne fakahokó, ʻo taʻe kau ai ʻa e ʻEikí, pe taʻe kau atu ki ai e ngaahi ueʻi mo e tataki fakalaumālie ʻa e Laumālie ʻoku haʻu mei he Tamai ʻo e Māmá.9

Ko e taimi ko ē te tau moʻui ai ke taau ke tau lava ʻo ongoʻi mo mahino kia kitautolu ʻa e fanafana ʻa e kihiʻi leʻo siʻi ʻo e Laumālie ʻo e ʻOtuá, tau fai muʻa ha meʻa pē ʻe fakahinohino kitautolu ki ai ʻe he Laumālié ʻo ʻoua naʻa manavasiʻi pe ko e hā hano ngaahi ola pe nunuʻa. ʻOku tatau ai pē ia pe ʻe fakafiemālie ki he fakakaukau ʻa e kau fakamāú pe fakaangá, pe ko e ngaahi fili ʻo e puleʻanga ʻo e ʻOtuá, pe ʻikai. ʻOku hōifua nai ki ai ʻa e finangalo ʻo e ʻEikí? ʻOku fenāpasi nai ia mo e laumālie ʻo e ngāue maʻongoʻonga ʻo e ngaahi ʻaho ki mui ní, ʻa ia ʻoku tau kau aí? ʻOku ngalingali nai ko hono ikuʻangá te ne ʻunuaki ʻa e Siasí mo fakamālohia ia ʻi māmani? Kapau ʻoku huʻu pehē, pea tau fakahoko leva ia, ʻo tatau ai pē pe ko e hā ha lau pe fakakaukau ʻa e tangatá.10

ʻOku ʻikai feʻunga ke tau nonga mo fakafiefiemālie pē ʻi he kihiʻi ʻilo ki he meʻa ʻoku totonú. ʻI heʻetau ʻilo ʻa e meʻa ʻoku totonú, kuo pau ke tau laka atu ʻo fakahoko ʻa e meʻa ko ia ʻoku totonú, ʻo tatau ai pē pe ko e hā, pe ko e hā pē ʻe fie maʻu ʻe [Sīsū Kalaisi] ke tau fakahoko. Kapau ʻoku tau ʻilo ʻa e totonú, kapau ʻoku tau ʻilo ʻa e moʻoní, pea kuo pau ke tau tauhi ki he totonú pea mo e moʻoni, kuo pau ke tau fai ʻa e meʻa ʻoku totonú maʻu ai pē, ʻi ha faʻahinga tūkunga pē, pea ʻoua naʻa tau teitei moʻulaloa ki he tokotaha fakatauelé pe fakahehema mei he hala totonú, ʻa e hala hangatonu mo fāsiʻi ʻoku fakatau atu ki he ʻao ʻo e ʻOtuá.11

Ko [ʻetau] talangofuá kuo pau ke fai ia ʻi he loto tauʻatāina, kuo pau ke ʻoua naʻa fakamālohiʻi, kuo pau ke ʻoua naʻa fai ai ha fakapōpulaʻi. Kuo pau ke ʻoua naʻa fakamālohiʻi ʻa e tangatá ke talangofua ki he finangalo ʻo e ʻOtuá; kuo pau ke nau talangofua koeʻuhí he ʻoku nau ʻilo ʻoku totonu ia, koeʻuhí he ʻoku nau holi ke fakahoko ia, pea koeʻuhí he ʻoku nau fiefia ke fakahoko ia. He ʻoku fiefia ʻa e ʻOtuá ʻi he loto fie faí.12

Tuʻunga ʻi he loto fie talangofua ki he Laumālié, ʻoku tau maʻu ai ha ʻilo lahi ange mo tupulaki ʻi he mālohi ʻo e ʻiloʻiló.

ʻOku moʻua ʻa e tangatá ki he Maʻuʻanga ʻo e ʻiló mo e moʻoní, ʻi he ʻilo ʻokú ne maʻú; pea ko kinautolu kotoa pē te nau fie talangofua ki he ngaahi ueʻi ʻa e Laumālié, ʻa ia ʻoku taki atu ki he anga haohaoá, lāngilangí, ki he ʻofa ʻa e ʻOtuá mo e tangatá, pea ki he ʻofa ʻi he moʻoni ko ia ʻokú ne fakafaingamālieʻi mo fakatupulaki ʻa e moʻuí, te ne maʻu ha ʻilo ʻoku mahino ange, lahi ange, mo fakahangatonu ange ki he ngaahi moʻoni ʻa e ʻOtuá ʻi ha toe taha te ne lava ke maʻu ia.13

ʻOku totonu ke nofo maʻu ʻa e tangatá mo e fefine ʻi he moʻoní, pea mo fokotuʻu maʻu ʻi he ʻilo ʻo e ongoongoleleí, ʻo ʻikai toe fakafalala ki ha taha ke kole mei ai ha maama, ka ke falala pē ki he Laumālie Māʻoniʻoní, he ʻoku tatau maʻu ai pē ia, ʻo huhulu maʻu ai pē mo fakamoʻoniʻi ki he fakafoʻituituí mo e lakanga fakataulaʻeikí, ʻa ē ʻoku moʻui taau mo e ngaahi fono ʻo e ongoongoleleí, pea mo e nāunau mo e finangalo ʻo e Tamaí. Te nau toki maʻu leva ha maama taʻengata he ʻikai toe lava ke fakapuliki.14

Ko e founga lelei pē taha ke tau fakahokó, ʻi hotau tuʻunga fakafoʻituituí, ke tau moʻui anga fakatōkilalo, mo anga-tonu moʻoni pea mo faivelenga ʻi he ʻao ʻo e ʻOtuá koeʻuhí ke tau lava ʻo maʻu hono Laumālié ʻo aʻu ki ha tuʻunga te tau lava ai ʻo fakamaau anga-tonu, mo ʻilo e faikehekehe ʻo e moʻoní mo e fehālākí, ʻa e faikehekehe ʻi he totonú mo e halá.15

ʻE anga fēfē haʻatau ʻilo ko e [ngaahi faleʻi ʻoku tau maʻu mei he kau taki ʻo e Siasí] ʻoku tonu? ʻI heʻetau maʻu ʻa e Laumālie ʻo e ʻOtuá ʻi hotau lotó, ʻe lava ai ke fakaava hotau ʻatamaí mo fakamāmaʻi, mo tau ʻilo ʻa e ngaahi tokāteliné ʻia kitautolu pē, pea mo malava ke fakamavahevaheʻi ʻa e moʻoní mei he loí, māmá mei he fakapoʻulí pea mo e leleí mei he koví.16

ʻOku foaki ki he tokotaha faivelenga ʻi he Kau Māʻoniʻoni ʻi he Ngaahi ʻAho Kimui Ní ʻa e totonu ke ne ʻilo ʻa e moʻoní, ʻo hangē ko hono ʻafioʻi ʻe he ʻOtuá; pea ʻoku ʻikai ha faʻahinga mālohi ʻi lalo ange ʻi he puleʻanga fakasilesitialé te ne lava ke taki halaʻi ia, pe fakapoʻuliʻi hono ʻatamaí, fakaveiveiuaʻi ʻene fakakaukaú pe holoki ʻene tuí pe ko ʻene ʻilo ʻo e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongolelei ʻo Sīsū Kalaisí. He ʻikai lava ia, he ʻoku maama ange ʻa e maama ʻa e ʻOtuá ʻi he fetapaki ʻo e loí mo e fehālākí, ko ia, ko kinautolu ko ē ʻoku nau maʻu ʻa e maama ʻa Kalaisí, ʻa e laumālie ʻo e fakahaá mo e ʻilo ki he ʻOtuá, ʻoku nau fakalaka hake ʻi he ngaahi fakakaukau fakavalevale ʻi he māmaní; ʻoku nau ʻilo ʻa e tokāteliné, ʻoku ʻo e ʻOtuá ia ka ʻoku ʻikai ʻo e tangatá.17

Ko e taimi ʻoku tau moʻui fakatatau ai mo e meʻa kuo ʻosi fakahā maí, ʻe fakalahi mai ʻe he ʻEikí ki heʻetau māmá mo hotau potó.

ʻOku kei lahi ha ngaahi meʻa ʻoku toe ke fakahā mai. ʻOku ʻi ai ha ngaahi meʻa ke toki fakahā pē ʻe he ʻOtuá ʻi hono taimi totonu pea ʻoku ʻikai mahino ia kia kitautolu. Kae fekauʻaki mo aú, kuo lahi ha ngaahi meʻa kuo ʻosi fakahā mai pea hangē ʻoku ala mahino pē kiate au. Ka ʻo kapau he ʻikai ke u lava ʻo makupusi kotoa e meʻa kuo ʻosi fakahā ʻe he ʻOtuá, pea mahino kiate au ʻo hangē ko hono tuʻunga totonu ke ʻi aí, pea mo ngāueʻaki ia ʻi he anga-tonu ʻi heʻeku moʻuí, ʻoku ou tui ʻoku totonu ke u teuteu ki ha meʻa ʻoku lahi ange, ʻo kapau ʻoku ou kei taau mo ia. ʻOi, ʻikai ʻoku mou monūʻia, he ʻoku ʻi ai ha tokolahi ʻia kitautolu ʻoku nau hohaʻa mo havala ʻi he ngaahi meʻa kuo teʻeki ke fakahā mai ki he fānau ʻa e tangatá…. Ka ʻo kapau ʻe totongi ʻe he tangatá ʻene vahe hongofulú, kapau te ne tauhi ʻa e lea ʻo e potó, kapau te ne fai ʻene lotú, kapau te ne foaki kakato ʻe ne moʻuí ki he ngaahi ngāue ʻo e anga-tonú ʻi māmani mo ako ʻa e ongoongoleleí ʻia kinautolu mo talangofua ki ai, ʻe siʻi ange ha fie maʻu ke nau fai ha toe ngaahi fehuʻi, pea ʻoua naʻa ngalo ʻa e moʻoni ko ʻení, ʻoku totonu ke nau ʻilo lelei ange ʻa e ngaahi meʻá, mei he tuʻunga lolotonga ʻoku nau ʻi aí.18

ʻOku ʻikai ke tau ʻilo ha meʻa, pea he ʻikai ke tau malangaʻi ha meʻa ki he kakaí tuku kehe pē ʻa e meʻa kuo ʻosi fakahā mai ʻe he ʻEikí ko e ʻOtuá, pea ʻoku mau faleʻi ai mo naʻinaʻi kia kinautolu ʻoku nau maʻu mafai ke pulé, pea mo kinautolu ko ʻenau ngāué ke akoʻi mo malangaʻi ʻa e ngaahi tefitoʻi moʻoni ʻo e ongoongoleleí ki māmaní pea ki he Kau Māʻoniʻoni ʻi he Ngaahi ʻAho Kimui Ní, ke fakangatangata ʻenau ngaahi akoʻí pea mo ʻenau ngaahi fakahinohinó ki he folofola ʻa e ʻOtuá kuo ʻosi fakahā maí. ʻOku lahi fau ha ngaahi meʻa kuo ʻosi fakahā mai ʻoku ʻikai ke tau moʻui fakatatau mo ia, pea ʻoku ou fakamoʻoniʻi ia. ʻOku kei toe lahi mo ha ngaahi meʻa ke tau ako. ʻOku kei toe lahi fau mo ha ngaahi meʻa ke toki akoʻi ʻi he laumālie ʻo fakahinohinó, pea lahi fau mo ha ngaahi meʻa ne ʻosi fakahā mai ʻi he Palōfita ko Siosefá pea mo hono kau tokoní ʻoku teʻeki ke maʻu ʻe he loto ʻo e kakaí, pe te nau ului ki ai ʻo hangē ko e meʻa ʻoku totonu ke nau faí.

Ko e taimi ʻoku tau talangofua ai mo malava ke muimui pe tauhi ʻa e ngaahi tefitoʻi fakakaukau ʻo e ongoongoleleí mo e ngaahi fono ʻa e ʻOtuá pea mo e ngaahi fie maʻu ʻo langí, ʻa ia kuo ʻosi fakahā maí, te tau ʻi ha tuʻunga lelei ange ai mo ofi ange ki he taumuʻa ʻo e haohaoá mo e potó, ʻiló mo e mālohí ʻi he tuʻunga ʻoku tau lolotonga ʻi ai he ʻaho ní. Ka hokosia mai ʻa e taimi ko iá, ʻoku kei ʻi ai pē mo ha ngaahi meʻa lalahi ange ʻoku teʻeki ke fakahā mai ki he kakai ʻo e ʻOtuá. Neongo ia, te tau kei tānaki pē ʻa e malaʻiá ki hotau ʻulú, ʻi he ngaahi meʻa kuo tau ʻosi maʻú, kae ʻoua kuo tau moʻui ʻaki ʻetau tui fakalotú, ʻa ia ʻoku tau maʻu he lolotonga ní, ʻo hangē ko hono foaki mai ʻe he ʻEikí, ke tānaki mai ha ngaahi fekau, ke tānaki mai mo ha maama mo ha ʻilo kia kitautolu ʻo fakalahi ki he ngaahi meʻa kuo tau ʻosi maʻu ka ʻoku teʻeki ke tau talangofua kakato ki aí. ʻOku feʻunga pē ke tau moʻui ʻi he maama ʻo e tataki fakalaumālie lolotongá mo e fakahā lolotongá pea mo e kāingalotu fakafoʻituitui ʻo e Siasí ke ne tauhi ʻa e ngaahi fekau ʻa e ʻEikí mo ngāue ʻi he Siasí ʻo hangē ko e fakahinohino ʻe foaki ki ai ʻe he Laumālié ʻi hono fakahoko hono fatongiá. ʻOku ʻi ai ʻa e totonu ʻa e tokotaha kotoa pē ʻia kitautolu ke ne maʻu ha tataki fakalaumālie mei he ʻOtuá ke ne ʻilo pe ko e hā hotau fatongiá pea mo e founga ke tau fakahoko ai iá.19

Ko e meʻa ʻoku totonu ke tau faí ke tau moʻui ʻo fakatatau mo e maama mo e ʻilo kuo ʻosi fakahā mai ʻe he ʻOtuá ʻi he kuonga fakakōsipeli ko ʻení, koeʻuhí ke tau taau ai mo e ngaahi mālohi fakalangí mo e kakai fakalangí, kae tautautefito ki hotau ʻEiki ko Sīsū Kalaisí ʻa ia ʻoku ʻulu ki aí, ʻa ia ko hotau fakahoko fono, ko hotau faʻifaʻitakiʻanga, pea mo e hala ki he moʻuí mo e fakamoʻuí ki māmani kotoa; ʻa ia te tau hū ai ki he puleʻanga fakasilesitiale ʻo e ʻOtuá, pea ka ʻikai ia he ʻikai ke tau teitei lava ʻo hū ki he tuʻunga nāunau ʻo e ngaahi maama ʻoku taʻe hano ngataʻangá. Ko ia ʻa e halá, mo e māmá pea mo e moʻui ʻo e māmaní; pea ko ia fulipē ʻe talangofua ki he ngaahi fekau kuó ne ʻomaí, mo fakahoko ʻa e ngaahi ngāue kuó ne fai mo tuʻutuʻuni ke tau fakahokó, he ‘’ikai ʻaʻeva ia ʻi he fakapoʻulí, ka te nau maʻu ʻa e maama ʻo e moʻuí.20

Ngaahi Fokotu’u ki he Akó

  • Ko hai ʻoku ʻatā ke ne maʻu ʻa e “laumālie ʻo e fakahaá”?

  • Ko e hā ha ngaahi tafaʻaki ʻo ʻetau moʻuí te tau lava ai ʻo maʻu e fakahinohino fakafoʻituitui ʻa e Laumālié?

  • Ko e hā ʻokú ke pehē ʻoku faʻa tataki ai kitautolu ʻe he ʻOtuá ʻo fakafou ʻi he kiʻi leʻo siʻi mo vanavanaiki ʻo e Laumālié kae ʻikai ʻi ha “ngaahi fakahā fakaofó”? (Vakai foki, 1 Ngaahi Tuʻí 19:11–12.) Ko e hā ha ngaahi founga ʻoku tataki ai kitautolu ʻaki ʻa e kihiʻi leʻo siʻi mo vanavanaikí?

  • ʻE founga fēfē haʻatau ʻiloʻi ʻa e taimi ʻoku nofoʻia kitautolu ʻe he Laumālie ʻo e ʻEikí? (Vakai foki, T&F 6:15, 22–23; 9:8–9; 11:12–14.)

  • Ko e hā ʻoku ʻikai fakamālohiʻi ai kitautolu ke tau muimui ki he ngaahi ueʻi ʻa e Laumālié? ʻOku mou pehē ko e hā ʻoku “fiefia ai ʻa e “ ʻOtuá “i he loto fie faí”?

  • Ko e hā ha tōʻonga moʻui kuo pau ke tau fai ke tau lava ai ʻo maʻu e fakahinohino ʻa e Laumālié? Ko e hā ʻokú ne fakangatangata ʻetau malava ʻo maʻu ʻa e ngaahi ueʻi ʻa e Laumālié?

  • Ko e fē ha taimi ne tokoni atu ai ʻa e Laumālié ke fakalahi hoʻo ʻilo ki he ngaahi moʻoni ʻa e ʻOtuá?

  • Ko e hā ha ngaahi tāpuaki ʻoku maʻu ʻe kinautolu ʻoku nau falala ki he ngaahi ueʻi ʻa e Laumālie Māʻoniʻoní kae ʻikai falala ki he “maama pe tāpuaki ʻoku kolé”?

  • ʻE anga fēfē haʻatau teuteu kitautolu ke maʻu ha maama mo ha ʻilo ʻoku lahi ange? (Vakai foki, ʻAlamā 12:10.)

Ngaahi Ma’u’anga Fakamatalá

  1. Gospel Doctrine, 5th ed. (1939), 523–24.

  2. Gospel Doctrine, 34.

  3. Gospel Doctrine, 34–35.

  4. Gospel Doctrine, 41–42.

  5. Gospel Doctrine, 58–59.

  6. Gospel Doctrine, 60.

  7. Gospel Doctrine, 7.

  8. “President Siosefa F. Sāmita on Revelation,” Millennial Star, 6 Apr. 1905, 222.

  9. In Conference Report, Oct. 1912, 2.

  10. Gospel Doctrine, 59.

  11. “Testimony,” Improvement Era, Aug. 1906, 808.

  12. Gospel Doctrine, 65.

  13. Gospel Doctrine, 6.

  14. Gospel Doctrine, 87.

  15. Gospel Doctrine, 45.

  16. Deseret News: Semi-Weekly, 3 Jan. 1893, 2.

  17. Gospel Doctrine, 6.

  18. In Conference Report, Oct. 1916, 6–7.

  19. Gospel Doctrine, 35–36; ne toki fakapalakalafi.

  20. Deseret News: Semi-Weekly, 31 Jan. 1882, 2.

ʻĪmisi
Joseph F. Smith and Charles W. Nibley

Ko Palesiteni Siosefa F. Sāmita, ʻi toʻohemá, pea mo e Pīsope Pule ko Sālesi W. Nipilií ʻi ha tauʻanga lēlue. ʻI he fononga lēlue ko ʻeni mo Pīsope Nipilií, ne hao ai ʻa Palesiteni Sāmita mei haʻane lavea tuʻunga ʻi heʻene fakaongoongo ki he fanafana ʻa e Laumālié.