Písma
Mojžiš 7
predchádzajúce ďalej

Kapitola 7

(December 1830)

Enoch učí, vedie ľud a premiestňuje hory – Je založené mesto Sion – Enoch predvída príchod Syna Muža, Jeho zmiernu obeť a vzkriesenie Svätých – Predvída znovuzriadenie, zhromažďovanie, druhý príchod a návrat Sionu.

1 A stalo sa, že Enoch pokračoval v reči svojej, hovoriac: Hľa, náš otec Adam učil tieto veci a mnohí uverili a stali sa asynmi Božími, a mnohí neuverili a zahynuli v hriechoch svojich, a očakávajú so bstrachom, v mukách, ohnivé rozhorčenie hnevu Božieho, ktorý na nich bude vyliaty.

2 A od tej doby naďalej začal Enoch prorokovať, hovoriac ľudu, že: Keď som putoval a stál na mieste Mahuja, a volal k Pánovi, prišiel hlas z neba, hovoriac – Obráť sa a choď na horu Simeon.

3 A stalo sa, že som sa obrátil a vyšiel na horu; a keď som stál na hore, uzrel som nebesia otvorené a bol som odetý aslávou;

4 A videl som Pána; a on stál pred tvárou mojou a hovoril so mnou, dokonca ako človek hovorí jeden s druhým, atvárou v tvár; a povedal mi: bPozri, a ja ti ukážem svet v dobe mnohých pokolení.

5 A stalo sa, že som uzrel v údolí Šum, a hľa, veľký ľud, ktorý prebýval v stanoch, ktorí boli ľudom Šum.

6 A znova Pán mi povedal: Pozri; a ja som pohliadol k severu a uzrel som ľud Kanaán, ktorý prebýval v stanoch.

7 A Pán mi povedal: Prorokuj; a ja som prorokoval, hovoriac: Hľa, ľud Kanaán, ktorý je početný, vyjde v bojovom zoskupení proti ľudu Šum a budú ich zabíjať, takže budú úplne zničení; a ľud Kanaán sa v krajine rozdelí a krajina bude neúrodná a neplodná, a žiadny iný ľud tam nebude prebývať okrem ľudu Kanaán.

8 Lebo hľa, Pán prekľaje krajinu veľkou horúčavou a jej neplodnosť bude pokračovať naveky; a azčernanie prišlo na všetky deti Kanaánu, takže boli opovrhovaní všetkými ľuďmi.

9 A stalo sa, že Pán mi povedal: Pozri; a ja som pozrel a uzrel som krajinu Šárón a krajinu Enoch, a krajinu Omner, a krajinu Heni, a krajinu Šém, a krajinu Haner, a krajinu Hanania a všetkých ich obyvateľov;

10 A Pán mi povedal: Choď k tomuto ľudu a povedz im – aČiňte pokánie, aby som neprišiel a nenavštívil ich prekliatím, a oni nezomreli.

11 A dal mi prikázanie, aby som akrstil v mene Otca a Syna, ktorý je plný bmilosti a pravdy, a cDucha Svätého, ktorý vydáva svedectvo o Otcovi a Synovi.

12 A stalo sa, že Enoch neprestával volať ku všetkým ľuďom, až na ľud Kanaán, aby činili pokánie;

13 A taká veľká bola aviera Enochova, že viedol ľud Boží, a ich nepriatelia prišli, aby bojovali proti nim; a on hovoril slovo Pánovo, a zem sa chvela a bhory utekali, dokonca podľa príkazu jeho; a crieky vôd sa obrátili v toku svojom; a rev levov bolo počuť z pustatiny; a všetky národy sa veľmi báli, také dmocné bolo slovo Enochovo a taká veľká bola moc reči, ktorú mu Boh dal.

14 Tiež vystúpila zem z hlbiny morskej, a taký veľký bol strach nepriateľov ľudu Božieho, že utiekli a stáli ďaleko, a prešli na zem, ktorá vystúpila z hlbiny morskej.

15 aobri zeme tiež stáli ďaleko; a vyšlo prekliatie na všetok ľud, ktorý bojoval proti Bohu;

16 A od toho času naďalej boli medzi nimi vojny a krviprelievanie; ale prišiel Pán a prebýval s ľudom svojím, a oni prebývali v spravodlivosti.

17 aBázeň pred Pánom bola na všetkých národoch, taká veľká bola sláva Pánova, ktorá bola na jeho ľude. A Pán bpožehnal krajinu a oni boli požehnaní na horách a na vysokých miestach a prekvitali.

18 A Pán nazval ľud svoj aSionom, pretože boli bjedného srdca a jednej mysle a prebývali v spravodlivosti; a neboli medzi nimi žiadni chudobní.

19 A Enoch pokračoval v spravodlivosti vo svojom kázaní ľudu Božiemu. A stalo sa za jeho dní, že postavil mesto, ktoré bolo nazvané Mesto Svätosti, dokonca Sion.

20 A stalo sa, že Enoch hovoril s Pánom; a povedal Pánovi: Celkom isto bude aSion prebývať v bezpečí naveky. Ale Pán povedal Enochovi: Sion som požehnal, ale zvyšok ľudu som preklial.

21 A stalo sa, že Pán ukázal Enochovi všetkých obyvateľov zeme; a on sa pozrel, a hľa, Sion, v priebehu času, bol avzatý do neba. A Pán povedal Enochovi: Hľa obydlie moje naveky.

22 A Enoch tiež uzrel zvyšok ľudí, ktorí boli synmi Adamovými; a boli zmesou všetkého semena Adamovho okrem semena Kainovho, lebo semeno Kainovo bolo ačierne, a nemalo miesto medzi nimi.

23 A potom, čo bol Sion vzatý do aneba, Enoch sa bpozrel, a hľa, cvšetky národy zeme boli pred ním;

24 A prechádzalo pokolenie za pokolením; a Enoch bol vysoko a apozdvihnutý, dokonca v lone Otca a Syna Muža; a hľa, moc Satana bola na celej tvári zeme.

25 A videl anjelov zostupujúcich z neba; a počul silný hlas, hovoriaci: Beda, beda buď obyvateľom zeme.

26 A uzrel Satana; a on mal veľkú areťaz v ruke svojej, a tá zahalila celú tvár zeme btemnotou; a on vzhliadol a smial sa a canjeli jeho sa radovali.

27 A Enoch uzrel aanjelov zostupujúcich z neba, vydávajúcich bsvedectvo o Otcovi a Synovi; a Duch Svätý padol na mnohých, a oni boli uchopení a vyzdvihnutí mocou neba do Sionu.

28 A stalo sa, že Boh neba pohliadol na zvyšok ľudu a plakal; a Enoch o tom vydal svedectvo, hovoriac: Ako to, že nebesia plačú a prelievajú slzy svoje ako dážď na horách?

29 A Enoch povedal Pánovi: Ako to, že môžeš aplakať, veď ty si svätý a od celej večnosti do celej večnosti?

30 A keby to bolo možné, že by človek mohol spočítať čiastočky zeme, áno, milióny azemí ako je táto, nebol by to počiatok počtu bstvorení tvojich; a závesy tvoje sú stále rozprestreté; a predsa ty si tam, a lono tvoje je tam; a ty si tiež spravodlivý; si milosrdný a láskavý naveky;

31 A ty si vzal Sion do svojho vlastného lona, zo všetkých stvorení svojich, od celej večnosti do celej večnosti; a nič než apokoj, bspravodlivosťcpravda nie je príbytkom trónu tvojho; a milosrdenstvo pôjde pred tvárou tvojou a nemá žiadneho konca; ako to, že môžeš plakať?

32 Pán povedal Enochovi: Hľa títo bratia tvoji; sú dielom mojich vlastných arúk, a ja som im dal ich bpoznanie oného dňa, kedy som ich stvoril; a v záhrade Éden som dal človeku cslobodu jednania;

33 A bratom tvojim som povedal, a tiež som im dal prikázanie, že majú amilovať jeden druhého a že si majú vyvoliť mňa, Otca svojho; ale hľa, sú neláskaví a nenávidia svoju vlastnú krv;

34 aoheň môjho rozhorčenia proti nim vzplanul; a vo veľkej neľúbosti svojej pošlem na nich bpovodne, lebo môj prudký hnev proti nim vzplanul.

35 Hľa, ja som Boh; aMuž Svätosti je meno moje; Muž Rady je meno moje; a Nekonečný a Večný je tiež bmeno moje.

36 A preto, môžem vztiahnuť ruky svoje a držať všetky stvorenia, ktoré som učinil; a tiež aoko moje ich môže preniknúť, a medzi všetkým dielom rúk mojich nebola taká veľká bzlovoľnosť ako medzi bratmi tvojimi.

37 Ale hľa, ich hriechy budú na hlavách ich otcov; Satan bude ich otcom a bieda bude ich osudom; a celé nebesia budú nad nimi plakať, dokonca všetko dielo rúk mojich; a preto, nemajú nebesia plakať vidiac, že títo budú trpieť?

38 Ale hľa, títo, na ktorých spočívajú oči tvoje, zahynú v povodniach; a hľa, ja ich zavriem; aväzenie som pre nich pripravil.

39 aten, ktorého som vyvolil, prosil pred tvárou mojou. A preto, on bude trpieť za ich hriechy; nakoľko budú činiť pokánie oného dňa, kedy sa bVyvolený môj navráti ku mne, a až do oného dňa budú v cmukách;

40 A preto, pre toto budú nebesia plakať, áno, a všetko dielo rúk mojich.

41 A stalo sa, že Pán hovoril k Enochovi a povedal Enochovi o všetkých činoch detí ľudských; a preto Enoch poznal ich zlovoľnosť a ich biedu a pohliadol na ne, a plakal, a vztiahol paže svoje a asrdce jeho sa rozšírilo doširoka ako večnosť; a vnútro jeho sa pohlo; a celá večnosť sa triasla.

42 A Enoch tiež videl aNóachabrodinu jeho; že potomstvo všetkých synov Nóachových bude zachránené časnou spásou;

43 A preto Enoch videl, že Nóach stavia akoráb; a že Pán sa na neho usmieva a drží ho vo svojej vlastnej ruke; ale na zvyšok zlovoľných prišli povodne a pohltili ich.

44 A keď to Enoch videl, mal horkosť v duši a plakal nad bratmi svojimi, a povedal nebesiam: Budem aodmietať byť utešený; ale Pán povedal Enochovi: Pozdvihni srdce svoje a raduj sa; a pozri.

45 A stalo sa, že Enoch pohliadol; a od Nóacha uzrel všetky rodiny zeme; a volal k Pánovi, hovoriac: Kedy príde deň Pánov? Kedy bude krv Spravodlivého preliata, aby všetci tí, ktorí žialia, mohli byť aposvätení a mať večný život?

46 A Pán povedal: Bude to v azenite času, v dňoch zlovoľnosti a odplaty.

47 A hľa, Enoch videl deň príchodu Syna Muža, dokonca v tele; a jeho duša sa radovala, hovoriac: Spravodlivý je pozdvihnutý a aBaránok je zabitý od založenia sveta; a skrze vieru som v lone Otcovom, a hľa, bSion je so mnou.

48 A stalo sa, že Enoch pozrel na azem; a počul hlas z jej vnútra, hovoriaci: Beda, beda mi, matke ľudí; som v bolestiach, som unavená pre zlovoľnosti detí svojich. Kedy si bodpočiniem a budem očistená od cšpinavosti, ktorá vychádza zo mňa? Kedy ma Stvoriteľ môj posvätí, aby som si mohla odpočinúť a spravodlivosť mohla na čas prebývať na tvári mojej?

49 A keď Enoch počul zem žialiť, plakal a volal k Pánovi, hovoriac: Ó Pane, nebudeš mať súcit so zemou? Nepožehnáš deťom Nóachovým?

50 A stalo sa, že Enoch pokračoval vo svojom volaní k Pánovi, hovoriac: Prosím ťa, ó Pane, v mene tvojho Jednorodeného, dokonca Ježiša Krista, aby si bol milosrdný k Nóachovi a jeho semenu, aby zem už nikdy nemusela byť pokrytá povodňami.

51 A Pán to nemohol odoprieť; a učinil s Enochom zmluvu a prisahal mu prísahou, že apovodne zadrží; že bude volať k deťom Nóachovým;

52 A vyslal nemeniteľné nariadenie, že azvyšok semena jeho bude vždy nájdený medzi všetkými národmi, dokiaľ bude zem stáť;

53 A Pán povedal: Požehnaný je ten, skrze ktorého semeno príde Mesiáš; lebo on hovorí – ja som aMesiáš, bKráľ Sionu, cSkala Neba, ktorá je široká ako večnosť; kto vchádza bránou a dstúpa skrze mňa, nikdy nepadne; a preto, požehnaní sú tí, o ktorých som hovoril, lebo oni vyjdú s epiesňami večnej radosti.

54 A stalo sa, že Enoch volal k Pánovi, hovoriac: Keď Syn Muža príde v tele, bude zem odpočívať? Prosím ťa, ukáž mi tieto veci.

55 A Pán povedal Enochovi: Pozri, a on sa pozrel a uzrel aSyna Muža pozdvihnutého na bkríž po spôsobe ľudí;

56 A počul silný hlas; a nebesia boli zahalené; a všetky stvorenia Božie žialili; a zem astonala; a skaly pukali; a svätí bvstali a boli ckorunovaní na dpravici Syna Muža korunou slávy;

57 A toľko aduchov, koľko bolo vo bväzení, vyšlo a stálo na pravici Božej; a zvyšok bol ponechaný v reťaziach temnoty až do súdu veľkého dňa.

58 A Enoch znova plakal a volal k Pánovi, hovoriac: Kedy bude zem odpočívať?

59 A Enoch videl Syna Muža vystúpiť k Otcovi; a volal k Pánovi, hovoriac: Neprídeš znova na zem? Pretože ty si Boh, a ja ťa poznám, a ty si mi prisahal, a prikázal si mi, že sa mám pýtať v mene tvojho Jednorodeného; ty si ma učinil a dal mi právo na trón svoj, a nie skrze mňa, ale skrze svoju vlastnú milosť; a preto, pýtam sa ťa, či neprídeš znova na zem.

60 A Pán povedal Enochovi: Akože žijem, práve tak prídem v aposledných dňoch, v dňoch zlovoľnosti a odplaty, aby som naplnil prísahu, ktorú som ti učinil ohľadom detí Nóachových;

61 A príde deň, že zem bude aodpočívať, ale pred oným dňom budú nebesia bzatemnenéczávoj temnoty pokryje zem; a nebesia sa budú triasť, a zem tiež, a veľké súženie bude medzi deťmi ľudskými, ale ja ľud svoj dzachovám;

62 aspravodlivosť zošlem z neba; a bpravdu vyšlem zo czeme, aby vydávala dsvedectvo o mojom Jednorodenom; jeho evzkriesení z mŕtvych; áno, a tiež vzkriesení všetkých ľudí; a dám, aby spravodlivosť a pravda zaplavili zem ako povodeň, aby som fzhromaždil vyvolených svojich zo štyroch strán zeme, na miesto, ktoré pripravím, do Svätého Mesta, aby ľud môj mohol opásať bedrá svoje a vyzerať čas príchodu môjho; lebo tam bude môj stánok, a bude nazvané Sion, gNový Jeruzalem.

63 A Pán povedal Enochovi: Vtedy sa tam ty a celé amesto tvoje s nimi stretnete a prijmeme ich do lona svojho, a oni nás uvidia; a my padneme na ich šiju a oni padnú na šiju našu, a budeme bozkávať jeden druhého;

64 A tam bude moje obydlie, a bude to Sion, ktorý vyjde zo všetkých stvorení, ktoré som učinil; a po dobu atisíc rokov bude zem bodpočívať.

65 A stalo sa, že Enoch videl deň apríchodu Syna Muža, v posledných dňoch, aby prebýval na zemi v spravodlivosti po dobu tisíc rokov;

66 Ale pred oným dňom videl veľké súženie medzi zlovoľnými; a tiež videl more, že bolo rozbúrené, a srdcia ľudské im azamreli a vyzerali so strachom bsúdy Všemohúceho Boha, ktoré prídu na zlovoľných.

67 A Pán ukázal Enochovi všetky veci, až do konca sveta; a videl deň spravodlivých, hodinu ich vykúpenia, a obdržal plnosť aradosti;

68 A všetkých dní aSionu, v dňoch Enochových, bolo tristo a šesťdesiatpäť rokov.

69 A Enoch a všetok jeho ľud achodili s Bohom, a on prebýval uprostred Sionu; a stalo sa, že Sionu nebolo, lebo Boh ho prijal do svojho vlastného lona; a od tej doby sa šírila správa: Sion utiekol.