Výber
z Knihy Mojžišovej

1 Slová Božie, ktoré Boh hovoril Mojžišovi v dobe, kedy bol Mojžiš uchopený a vyzdvihnutý na nesmierne vysokú horu,

2 A videl Boha tvárou v tvár, a hovoril s ním, a sláva Božia bola na Mojžišovi; takže Mojžiš mohol zniesť jeho prítomnosť.

3 A Boh povedal Mojžišovi, hovoriac: Hľa, ja som Pán Boh Všemohúci a Nekonečný je meno moje; lebo som bez počiatku dní či konca rokov; a nie je toto nekonečné?

4 A hľa, ty si syn môj; a preto pozri a ja ti ukážem dielo rúk svojich; ale nie všetko, lebo diela moje sú bez konca, a tiež slová moje, lebo nikdy neustávajú.

5 A preto, žiadny človek nemôže uzrieť všetky diela moje, iba ak uzrie všetku slávu moju; a žiadny človek nemôže uzrieť všetku slávu moju, a potom zostať v tele na zemi.

6 A mám pre teba prácu, Mojžiš, syn môj; a ty si v podobenstve môjho Jednorodeného; a môj Jednorodený je a bude Spasiteľ, lebo on je plný milosti a pravdy; ale nie je žiadneho Boha okrem mňa, a všetky veci sú prítomné predo mnou, lebo ja ich všetky poznám.

7 A teraz, hľa, túto jednu vec ti ukážem, Mojžiš, syn môj, lebo ty si vo svete, a teraz ti ju ukážem.

8 A stalo sa, že Mojžiš pozrel a uzrel svet, na ktorom bol stvorený; a Mojžiš uzrel svet a konce jeho, a všetky deti ľudské, ktoré sú a ktoré boli stvorené; čomu sa veľmi podivoval a divil.

9 A prítomnosť Božia sa stiahla od Mojžiša, takže sláva jeho nebola na Mojžišovi; a Mojžiš bol ponechaný sám sebe. A keď bol ponechaný sám sebe, padol na zem.

10 A stalo sa, že uplynula doba mnohých hodín, kým Mojžiš znova obdržal svoju prirodzenú silu ako človek; a povedal sám sebe: Teraz, z tohto dôvodu viem, že človek nie je ničím, čo som nikdy nepredpokladal.

11 Ale teraz moje vlastné oči uzreli Boha; ale nie moje prirodzené, ale moje duchovné oči, lebo moje prirodzené oči ho nemohli uzrieť; lebo by som uschol a zomrel v jeho prítomnosti; ale sláva jeho bola na mne; a ja som uzrel jeho tvár, lebo som bol pred ním premenený.

12 A stalo sa, že keď Mojžiš povedal tieto slová, hľa, prišiel Satan, aby ho pokúšal, hovoriac: Mojžiš, syn človeka, uctievaj ma.

13 A stalo sa, že Mojžiš pozrel na Satana a povedal: Kto si? Lebo hľa, ja som syn Boží, v podobenstve jeho Jednorodeného; a kde je sláva tvoja, aby som ťa uctieval?

14 Lebo hľa, nemohol som hľadieť na Boha, dokiaľ jeho sláva neprišla na mňa a ja som nebol pred ním premenený. Ale môžem hľadieť na teba v prirodzenom človeku. Nie je tomu určite tak?

15 Požehnané buď meno môjho Boha, lebo jeho duch sa odo mňa úplne nestiahol, alebo inak, kde je sláva tvoja, lebo je pre mňa temnotou? A ja môžem súdiť medzi tebou a Bohom; lebo Boh mi povedal: Uctievaj Boha, lebo iba jemu budeš slúžiť.

16 Odíď odtiaľto, Satan, neklam ma; lebo Boh mi povedal: Ty si podľa podobenstva môjho Jednorodeného.

17 A tiež mi dal prikázania, keď na mňa volal z horiaceho kra, hovoriac: Vzývaj Boha v mene môjho Jednorodeného a uctievaj ma.

18 A znova Mojžiš hovoril: Neustanem vzývať Boha, mám ďalšie veci, aby som sa ho na ne opýtal: lebo sláva jeho bola na mne, a preto môžem súdiť medzi ním a tebou. Odíď odtiaľto, Satan.

19 A teraz, keď Mojžiš hovoril tieto slová, Satan volal hlasným hlasom a reval na zemi, a prikazoval, hovoriac: Ja som Jednorodený, uctievaj mňa.

20 A stalo sa, že sa Mojžiš začal nesmierne báť; a ako sa začal báť, uvidel horkosť pekla. A predsa, vzývajúc Boha, obdržal silu a prikázal, hovoriac: Odíď odo mňa, Satan, lebo iba tohto jediného Boha budem uctievať, ktorý je Bohom slávy.

21 A teraz, Satan sa začal chvieť a zem sa triasla; a Mojžiš obdržal silu a vzýval Boha, hovoriac: V mene Jednorodeného, odíď odtiaľto, Satan.

22 A stalo sa, že Satan volal hlasným hlasom, s plačom a nárekom, a škrípaním zubov; a odišiel odtiaľ, dokonca z prítomnosti Mojžišovej, takže on ho nevidel.

23 A teraz o tejto veci Mojžiš vydal svedectvo; ale pre zlovoľnosť sa nenachádza medzi deťmi ľudskými.

24 A stalo sa, že keď Satan odišiel z prítomnosti Mojžišovej, že Mojžiš pozdvihol oči svoje k nebu, súc naplnený Duchom Svätým, ktorý vydáva svedectvo o Otcovi a Synovi;

25 A vzývajúc meno Božie, uzrel znova jeho slávu, lebo bola na ňom; a počul hlas, hovoriaci: Požehnaný si, Mojžiš, lebo ja, Všemohúci, som ťa vyvolil, a ty budeš učinený silnejším než mnohé vody; lebo ony budú poslušné príkazu tvojho, ako keby si bol Boh.

26 Ale hľa, ja som s tebou, až do konca tvojich dní; lebo ty vyslobodíš ľud môj z poroby, dokonca Izrael, mojich vyvolených.

27 A stalo sa, keď hlas ešte hovoril, že Mojžiš pohliadol a uzrel zem, áno, dokonca všetko z nej; a nebolo čiastočky z nej, ktorú by neuzrel, rozoznávajúc ju skrze Ducha Božieho.

28 A uzrel tiež jej obyvateľov a nebolo duše, ktorú by neuzrel; a rozoznával ich skrze Ducha Božieho; a ich počty boli veľké, dokonca nespočetné ako piesok na brehu morskom.

29 A uzrel mnoho krajín; a každá krajina bola nazvaná zemou a na jej tvári boli obyvatelia.

30 A stalo sa, že Mojžiš vzýval Boha, hovoriac: Povedz mi, prosím ťa, prečo sú tieto veci takéto a čím si ich učinil?

31 A hľa, sláva Pánova bola na Mojžišovi, takže Mojžiš stál v prítomnosti Božej a hovoril s ním tvárou v tvár. A Pán Boh povedal Mojžišovi: Pre svoj vlastný účel som učinil tieto veci. Tu je múdrosť a on zostáva vo mne.

32 A slovom svojej moci som ich stvoril, ktorým je môj Jednorodený Syn, ktorý je plný milosti a pravdy.

33 A svety bez počtu som stvoril; a tiež som ich stvoril pre svoj vlastný účel; a skrze Syna som ich stvoril, ktorý je mojím Jednorodeným.

34 A prvého človeka zo všetkých ľudí som nazval Adam, čo je mnohí.

35 Ale iba správu o tejto zemi a jej obyvateľoch dávam tebe. Lebo hľa, sú mnohé svety, ktoré pominuli slovom mojej moci. A sú mnohé, ktoré teraz trvajú a sú nespočetné pre človeka; ale pre mňa sú spočítané všetky veci, lebo sú moje a ja ich poznám.

36 A stalo sa, že Mojžiš povedal Pánovi, hovoriac: Buď milosrdný k služobníkovi svojmu, ó Bože, a povedz mi ohľadom tejto zeme a jej obyvateľov, a tiež nebies, a potom služobník tvoj bude spokojný.

37 A Pán Boh povedal Mojžišovi, hovoriac: Nebesia, tie sú mnohé, a nemôžu byť spočítané pre človeka; ale sú spočítané pre mňa, lebo sú moje.

38 A ako jedna zem pominie, aj jej nebesia, práve tak príde iná; a niet žiadneho konca pre diela moje, ani pre slová moje.

39 Lebo hľa, toto je dielo moje a sláva moja – uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka.

40 A teraz, Mojžiš, syn môj, prehovorím k tebe ohľadom tejto zeme, na ktorej stojíš; a ty budeš písať veci, ktoré budem hovoriť.

41 A v deň, kedy deti ľudské budú považovať slová moje za nič a odnímu mnohé z nich z knihy, ktorú budeš písať, hľa, vzbudím ďalšieho podobného tebe; a budú znova medzi deťmi ľudskými – medzi toľkými, koľko ich uverí.

42 (Tieto slová boli hovorené Mojžišovi na hore, ktorej meno nebude medzi deťmi ľudskými známe. A teraz sú hovorené tebe. Neukazuj ich nikomu okrem tých, ktorí veria. Tak je. Amen.)