Alma 19
predchádzajúce ďalej

Kapitola 19

Lamoni získava svetlo večného života a vidí Vykupiteľa – Jeho dom upadá do vytrženia a mnohí vidia anjelov – Ammón je zázračne zachovaný – Krstí mnohých a zakladá medzi nimi cirkev. Okolo roku 90 pred Kr.

1 A stalo sa, že po dvoch dňoch a dvoch nociach sa chystali vziať telo jeho a položiť ho do hrobky, ktorú zhotovili na pochovávanie mŕtvych svojich.

2 Teraz, kráľovná, pretože počula o Ammónovej vychýrenosti, takže vyslala poslov a priala si, aby prišiel k nej.

3 A stalo sa, že Ammón učinil, ako mu bolo prikázané, a išiel ku kráľovnej a prial si dozvedieť sa, čo by chcela, aby učinil.

4 A ona mu povedala: Služobníci manžela môjho mi oznámili, že si aprorok svätého Boha a že máš moc činiť mnohé mocné diela v mene jeho;

5 Takže, ak je tomu tak, chcela by som, aby si išiel a pozrel sa na manžela môjho, lebo leží na lôžku po dobu dvoch dní a dvoch nocí; a niektorí hovoria, že nie je mŕtvy, ale iní hovoria, že je mŕtvy a že zapácha, a že by mal byť uložený do hrobky; ale čo sa mňa týka, mne nezapácha.

6 Teraz, práve toto si Ammón prial, lebo vedel, že kráľ Lamoni je v moci Božej; vedel, že sa z mysle jeho sníma temný azávoj neviery a bsvetlo, ktoré osvecuje myseľ jeho, ktoré je svetlom slávy Božej, čo je podivuhodné svetlo dobrotivosti jeho – áno, toto svetlo napĺňa dušu jeho takou radosťou, že je oblak temnoty rozptýlený, že sa v duši jeho rozsvecuje svetlo života večného, áno, vedel, že toto premohlo prirodzenú schránku jeho a je nesený preč v Bohu –

7 Takže to, čo si kráľovná od neho priala, bolo jediným prianím jeho. Takže sa išiel pozrieť na kráľa, tak ako si to kráľovná od neho priala; a uvidel kráľa a poznal, že nie je mŕtvy.

8 A povedal kráľovnej: Nie je mŕtvy, ale spí v Bohu, a napozajtre znova vstane; takže nepochovávajte ho.

9 A Ammón jej povedal: Veríš tomu? A ona mu povedala: Nemám žiadne svedectvo, iba slovo tvoje a slovo služobníkov našich; a predsa verím, že sa stane tak, ako si povedal.

10 A Ammón jej povedal: Požehnaná si pre nesmiernu vieru svoju; hovorím ti, žena, medzi všetkým ľudom Nefitov nebolo tak veľkej aviery.

11 A stalo sa, že od tej doby bdela pri lôžku manžela svojho až do onej doby napozajtre, kedy Ammón určil, že vstane.

12 A stalo sa, že vstal podľa slov Ammónových; a keď vstal, vztiahol ruku svoju k žene a povedal: Požehnané buď meno Božie a požehnaná si ty.

13 Lebo tak isto, akože ty žiješ, hľa, videl som Vykupiteľa svojho; a on príde a azrodí sa zo bženy, a vykúpi všetkých ľudí, ktorí veria v meno jeho. Teraz, keď hovoril slová tieto, srdce jeho v ňom kypelo a on znova klesol radosťou; a kráľovná tiež klesla, súc premožená Duchom.

14 Teraz, Ammón, vidiac, že sa Duch Pána podľa amodlitieb jeho vylial na Lámánitov, bratov jeho, ktorí boli príčinou tak mnohého žialenia medzi Nefitmi, alebo medzi všetkým ľudom Božím pre neprávosti svoje a btradície svoje, padol na kolená a začal vylievať dušu svoju v modlitbe a vo vďakyvzdaní Bohu za to, čo pre bratov jeho učinil; a bol tiež premožený cradosťou; a tak všetci traja dklesli k zemi.

15 Teraz, keď služobníci kráľovi uvideli, že oni padli, začali tiež volať k Bohu, lebo bázeň Pánova prišla tiež na nich, lebo to boli aoni, ktorí stáli pred kráľom a svedčili mu o veľkej moci Ammónovej.

16 A stalo sa, že vzývali meno Pánovo zo všetkých síl svojich, dokonca až všetci padli k zemi, okrem jednej z lámánitských žien, ktorá sa volala Abiš, a ona bola obrátená k Pánovi už po mnoho rokov na základe pozoruhodného videnia otca svojho –

17 Tak, pretože bola obrátená k Pánovi a nikdy nikomu to neprezradila, takže, keď videla, že všetci služobníci Lamoniho padli k zemi, a tiež jej pani, kráľovná, a kráľ, a Ammón ležali natiahnutí na zemi, vedela, že to je moc Božia; a mysliac si, že táto príležitosť, to, že oznámi ľudu, čo sa stalo medzi nimi, a že oni uvidia výjav tento, ich apohne k tomu, aby verili v moc Božiu, takže bežala od domu k domu, oznamujúc to ľudu.

18 A oni sa začali zhromažďovať v dome kráľovom. A prišiel ich zástup a k svojmu úžasu uvideli kráľa a kráľovnú, a služobníkov jeho natiahnutých na zemi, a všetci tam ležali, akoby boli mŕtvi; a tiež uvideli Ammóna, a hľa, bol to Nefita.

19 A teraz, ľudia začali medzi sebou reptať; niektorí hovorili, že to je veľké zlo, ktoré prišlo na nich, čiže na kráľa a dom jeho, pretože strpel, aby oný Nefita azostal v krajine.

20 Ale iní ich karhali, hovoriac: Kráľ priviedol toto zlo na dom svoj, pretože zabil služobníkov svojich, ktorým boli rozohnané ich stáda pri avodách Sebusu.

21 A tí boli tiež karhaní tými mužmi, ktorí stáli pri vodách Sebusu a arozháňali stáda, ktoré patrili kráľovi, lebo sa na Ammóna hnevali pre počet bratov svojich, ktorých zabil pri vodách Sebusu, zatiaľ čo bránil stáda kráľove.

22 Teraz, jeden z nich, ktorého brat bol azabitý mečom Ammónovým, súc na Ammóna nesmierne nahnevaný, tasil meč svoj a vystúpil, aby ho nechal padnúť na Ammóna, aby ho zabil; a keď pozdvihol meč, aby ho udrel, hľa, padol mŕtvy.

23 Teraz vidíme, že Ammón nemohol byť zabitý, lebo aPán povedal Mosiášovi, otcovi jeho: Ušetrím ho a stane sa mu podľa viery tvojej – takže, Mosiáš ho bzveril Pánovi.

24 A stalo sa, že keď zástup uvidel, že oný muž, ktorý pozdvihol meč, aby Ammóna zabil, padol mŕtvy, padol na nich všetkých strach a neodvažovali sa vztiahnuť ruky svoje, aby sa dotkli jeho alebo kohokoľvek z tých, ktorí padli; a začali medzi sebou znova žasnúť, čo môže byť príčinou tejto veľkej moci, či čo môžu všetky veci tieto znamenať.

25 A stalo sa, že medzi nimi boli mnohí, ktorí hovorili, že Ammón je aVeľký Duch, a iní hovorili, že je Veľkým Duchom poslaný;

26 Ale iní ich karhali, hovoriac, že je to netvor, ktorého vyslali Nefiti, aby ich trýznil.

27 A boli niektorí, ktorí hovorili, že Ammón je poslaný Veľkým Duchom, aby ich sužoval pre ich neprávosti; a že to je oný Veľký Duch, ktorý vždy navštevoval Nefitov, ktorý ich vždy oslobodil z ich rúk; a hovorili, že to bol tento Veľký Duch, ktorý zničil toľko ich bratov, Lámánitov.

28 A tak sa svár medzi nimi nesmierne vyostril. A zatiaľ, čo sa tak svárili, prišla oná aslužobnica, ktorá spôsobila, aby bol zástup zhromaždený, a keď videla ten svár, ktorý bol medzi zástupom, bola nesmierne zarmútená, dokonca k slzám.

29 A stalo sa, že išla a vzala kráľovnú za ruku, aby ju snáď zdvihla zo zeme; a akonáhle sa dotkla jej ruky, ona vstala a postavila sa na nohy, a zvolala silným hlasom, hovoriac: Ó požehnaný Ježiš, ktorý si ma spasil zo astrašného pekla! Ó požehnaný Bože, buď bmilosrdný k ľudu tomuto!

30 A keď toto povedala, zopäla ruky svoje, súc naplnená radosťou, hovoriac mnohé slová, ktorým nebolo rozumieť; a keď to učinila, vzala za ruku kráľa Lamoniho, a hľa, on vstal a postavil sa na nohy.

31 A hneď, vidiac svár medzi ľudom svojím, išiel a začal ich karhať, a učiť ich aslová, ktoré počul z úst Ammónových; a toľko, koľko ich slová jeho počulo, uverilo a boli obrátení k Pánovi.

32 Ale boli medzi nimi mnohí, ktorí nechceli slová jeho počuť; takže tí išli svojou cestou.

33 A stalo sa, že keď Ammón vstal, že im tiež slúžil, a tiež všetci služobníci Lamoniho; a všetci oznamovali ľudu to isté – že sa ich srdcia azmenili; že už nemajú túžbu činiť bzlo.

34 A hľa, mnohí ľuďom oznamovali, že videli aanjelov a hovorili s nimi; a tak im hovorili veci o Bohu a o spravodlivosti jeho.

35 A stalo sa, že boli mnohí, ktorí uverili v ich slová; a toľko, koľko ich uverilo, bolo apokrstených; a stali sa spravodlivým ľudom a bola medzi nimi založená cirkev.

36 A tak započalo dielo Pánovo medzi Lámánitmi; tak na nich Pán začal vylievať Ducha svojho; a vidíme, že rameno jeho je vztiahnuté ku avšetkým ľuďom, ktorí budú činiť pokánie a veriť v meno jeho.