Alma 47
predchádzajúce ďalej

Kapitola 47

Amalikiáš používa zradu, vraždu a intrigy, aby sa stal kráľom Lámánitov – Nefitskí odštiepenci sú zlovoľnejší a krutejší než Lámániti. Okolo roku 72 pred Kr.

1 Teraz, vrátime sa v našom zázname k Amalikiášovi a k tým, ktorí s ním autiekli do pustatiny; lebo hľa, vzal tých, ktorí išli s ním, a odišiel hore do bkrajiny Nefi medzi Lámánitov a podnecoval Lámánitov k hnevu proti ľudu Nefiho natoľko, že kráľ Lámánitov vyslal prehlásenie po celej krajine svojej medzi všetok ľud svoj, aby sa znova zhromaždili a išli do boja proti Nefitom.

2 A stalo sa, že keď medzi nich oné prehlásenie prišlo, nesmierne sa zľakli; áno, báli sa zneľúbiť sa kráľovi, a tiež sa báli ísť do bitky proti Nefitom, aby neprišli o život. A stalo sa, že nechceli, či väčšia časť z nich nechcela poslúchnuť prikázania kráľove.

3 A teraz, stalo sa, že sa kráľ pre ich neposlušnosť nahneval; takže dal Amalikiášovi velenie nad onou časťou vojska svojho, ktorá poslúchala príkazy jeho, a prikázal mu, aby išiel a prinútil ich chopiť sa zbraní.

4 Teraz hľa, to bolo prianím Amalikiášovým; lebo on, súc prešibaným mužom k tomu, aby činil zlo, takže zosnoval v srdci svojom plán, že zosadí kráľa Lámánitov z trónu.

5 A teraz, získal velenie nad onými skupinami Lámánitov, ktoré mali priazeň kráľa; a on sa snažil získať priazeň tých, ktorí neboli poslušní; takže, išiel najskôr na miesto, ktoré sa volalo aOnida, lebo tam všetci Lámániti ušli; lebo zistili, že prichádza vojsko, a mysleli si, že prichádza, aby ich zničilo, takže utiekli do Onidy, aby sa vyzbrojili.

6 A ustanovili si muža, aby im bol kráľom a vodcom, súc odhodlaní v mysli svojej pevným rozhodnutím, že sa nepodvolia tomu, aby išli proti Nefitom.

7 A stalo sa, že sa zhromaždili na vrcholku hory, ktorá sa nazývala Antipas, a pripravovali sa na bitku.

8 Teraz, to nebolo zámerom Amalikiášovým napadnúť ich podľa prikázaní kráľových; ale hľa, jeho zámerom bolo získať priazeň vojsk Lámánitov, aby sa mohol postaviť na ich čelo a zosadiť kráľa z trónu, a zmocniť sa kráľovstva.

9 A hľa, stalo sa, že dal, aby si jeho vojsko vztýčilo stany svoje v údolí, ktoré bolo pri hore Antipas.

10 A stalo sa, že keď bola noc, poslal v tajnosti vyslancov na horu Antipas, žiadajúc, aby vodca tých, ktorí boli na hore, ktorý sa volal Lehonti, zišiel dole k úpätiu hory, lebo si prial hovoriť s ním.

11 A stalo sa, že keď Lehonti obdržal oné posolstvo, neodvažoval sa zísť dole na úpätie hory. A stalo sa, že Amalikiáš vyslal znova, po druhýkrát, žiadajúc ho, aby zišiel dole. A stalo sa, že Lehonti nechcel; a on vyslal znova, po tretíkrát.

12 A stalo sa, že keď Amalikiáš zistil, že nemôže Lehontiho presvedčiť, aby zišiel z hory dole, vyšiel na horu skoro až k Lehontiho táboru; a vyslal znova, po štvrtýkrát, posolstvo svoje Lehontimu, žiadajúc, aby zišiel dole a aby si priviedol stráže svoje so sebou.

13 A stalo sa, že keď Lehonti zišiel so strážami svojimi dole k Amalikiášovi, že ho Amalikiáš požiadal, aby v noci zišiel dole s vojskom svojím a obkľúčil oných mužov v ich táboroch, nad ktorými mu kráľ dal velenie, a on že ich vydá do Lehontiho rúk, ak jeho (Amalikiáša) učiní druhým vodcom nad celým vojskom.

14 A stalo sa, že Lehonti zišiel s mužmi svojimi a obkľúčil mužov Amalikiášových, takže než sa na úsvite prebudili, boli obkľúčení vojskami Lehontiho.

15 A stalo sa, že keď videli, že sú obkľúčení, prosili Amalikiáša, aby im dovolil pripojiť sa k bratom svojim, aby neboli zničení. Teraz, toto bolo presne to, čo si Amalikiáš prial.

16 A stalo sa, že vydal mužov svojich, anapriek príkazom kráľa. Teraz, toto bolo to, čo si Amalikiáš prial, aby mohol uskutočniť plány svoje na zosadenie kráľa z trónu.

17 Teraz, medzi Lámánitmi bolo zvykom, ak bol ich hlavný vodca zabitý, menovať druhého vodcu, aby bol ich hlavným vodcom.

18 A stalo sa, že Amalikiáš dal, aby jeden zo služobníkov jeho podával Lehontimu jed po troškách, takže ten zomrel.

19 Teraz, keď bol Lehonti mŕtvy, Lámániti ustanovili Amalikiáša, aby bol ich vodcom a ich hlavným vojvodcom.

20 A stalo sa, že Amalikiáš pochodoval s vojskami svojimi (lebo dosiahol priania svoje) do krajiny Nefi, do mesta Nefi, ktoré bolo hlavným mestom.

21 A kráľ vyšiel so strážami svojimi, aby sa s ním zišiel, lebo si myslel, že Amalikiáš splnil príkazy jeho a že Amalikiáš zhromaždil tak veľké vojsko, aby išlo do boja proti Nefitom.

22 Ale hľa, keď kráľ vyšiel, aby sa s ním zišiel, Amalikiáš dal, aby služobníci jeho išli kráľovi v ústrety. A oni išli a sklonili sa pred kráľom, akoby ho uctievali pre veľkosť jeho.

23 A stalo sa, že kráľ vztiahol ruku svoju, aby ich pozdvihol, ako to bolo u Lámánitov zvykom, ako symbol mieru, zvyk, ktorý prevzali od Nefitov.

24 A stalo sa, že keď zo zeme dvíhal prvého, hľa, on bodol kráľa do srdca; a on padol k zemi.

25 Teraz, služobníci kráľovi utiekli; a služobníci Amalikiášovi sa dali do kriku, hovoriac:

26 Hľa, služobníci kráľovi ho bodli do srdca a on padol, a oni ušli; hľa, poďte a pozrite sa.

27 A stalo sa, že Amalikiáš prikázal, aby vojská jeho pochodovali vpred a pozreli sa, čo sa prihodilo kráľovi; a keď na oné miesto došli a našli kráľa ležiaceho v krvi, Amalikiáš predstieral, že sa hnevá, a povedal: Každý, kto miloval kráľa, nech ide a prenasleduje služobníkov jeho, aby mohli byť zabití.

28 A stalo sa, že všetci tí, ktorí kráľa milovali, keď počuli slová tieto, išli a prenasledovali služobníkov kráľových.

29 Teraz, keď služobníci kráľovi videli, že ich vojsko prenasleduje, znova sa preľakli a utiekli do pustatiny, a prišli do krajiny Zarahemla, a pripojili sa k aľudu Ammónovmu.

30 A vojsko, ktoré ich prenasledovalo, sa vrátilo potom, čo ich prenasledovalo nadarmo; a tak si Amalikiáš podvodom získal srdcia ľudu.

31 A stalo sa, že druhého dňa vstúpil do mesta Nefi s vojskami svojimi a zmocnil sa mesta.

32 A teraz, stalo sa, že keď kráľovná počula, že kráľ bol zabitý – lebo Amalikiáš poslal ku kráľovnej vyslanca s oznámením, že kráľ bol zabitý služobníkmi svojimi, že on ich s vojskom svojím prenasledoval, ale že to bolo márne a že sa im podaril ich útek –

33 Takže, keď kráľovná obdržala posolstvo toto, vyslala k Amalikiášovi poslov, žiadajúc, aby ušetril ľud mesta; a tiež ho žiadala, aby k nej prišiel; a tiež ho žiadala, aby so sebou priviedol svedkov, ktorí by svedčili o smrti kráľovej.

34 A stalo sa, že Amalikiáš vzal toho istého služobníka, ktorý zabil kráľa, a všetkých tých, ktorí boli s ním, a išiel ku kráľovnej, k miestu, kde sedela; a všetci jej dosvedčili, že kráľ bol zabitý vlastnými služobníkmi svojimi; a povedali tiež: Oni ušli; či to nesvedčí proti nim? A tak kráľovnú ohľadom smrti kráľovej upokojili.

35 A stalo sa, že Amalikiáš sa usiloval o kráľovninu priazeň a vzal si ju za manželku; a tak podvodom svojím a za pomoci ľstivých služobníkov získal kráľovstvo; áno, bol uznaný za kráľa po celej krajine medzi celým ľudom Lámánitov, ktorí sa askladali z Lámánitov a Lemúélitov, a Izmaelitov, a všetkých odštiepencov od Nefitov od doby vlády Nefiho až doteraz.

36 Teraz, títo aodštiepenci, majúc rovnaké poučenie a rovnaké znalosti ohľadom Nefitov, áno, súc poučovaní v rovnakom bpoznaní Pána, a predsa, na počudovanie, zanedlho po odštiepení svojom stali sa zatvrdenejšími a czanovitejšími, a divokejšími, a zlovoľnejšími, a krutejšími než Lámániti – oddávajúc sa tradíciám Lámánitov; oddávajúc sa lenivosti a všelijakej chlipnosti; áno, úplne zabudnúc na Pána, Boha svojho.