Alma 27
predchádzajúce ďalej

Kapitola 27

Pán prikazuje Ammónovi, aby vyviedol ľud Anti-Nefi-Lechí do bezpečia – Pri stretnutí s Almom vyčerpáva Ammónova radosť jeho silu – Nefiti dávajú Anti-Nefi-Lechítom krajinu Jeršon – Sú nazývaní ľudom Ammónovým. Okolo roku 90–77 pred Kr.

1 Teraz, stalo sa, že keď títo Lámániti, ktorí vytiahli do vojny proti Nefitom, po svojom veľkom úsilí zničiť ich zistili, že je márne o ich zničenie usilovať, vrátili sa znova do krajiny Nefi.

2 A stalo sa, že Amalekiti sa pre svoje straty nesmierne hnevali. A keď videli, že nemôžu usilovať o odplatu na Nefitoch, začali podnecovať ľud k hnevu proti ich abratom, ľudu bAnti-Nefi-Lechí; takže, začali ich znova ničiť.

3 Teraz, tento ľud aznova odmietol vziať zbrane svoje a strpeli, aby boli zabíjaní podľa prianí nepriateľov svojich.

4 Teraz, keď Ammón a bratia jeho videli toto dielo skazy medzi tými, ktorých tak vrúcne milovali, a medzi tými, ktorí tak vrúcne milovali ich – lebo chovali sa k nim, ako keby to boli anjeli zoslaní Bohom, aby ich zachránili pred večným zničením – takže, keď Ammón a bratia jeho videli toto veľké dielo skazy, boli pohnutí súcitom a apovedali kráľovi:

5 Zhromaždime tento ľud Pánov a zíďme dole do krajiny Zarahemla k bratom svojim Nefitom, a ujdime z rúk nepriateľov svojich, aby sme neboli zničení.

6 Ale kráľ im povedal: Hľa, Nefiti nás zničia pre mnohé vraždy a hriechy, ktorých sme sa na nich dopustili.

7 A Ammón povedal: Pôjdem a opýtam sa Pána, a ak nám povie: Zíďte dole k bratom svojim, pôjdete?

8 A kráľ mu povedal: Áno, ak nám Pán povie: Choďte, zídeme dole k bratom svojim a budeme ich otrokmi, dokiaľ im nenahradíme oné mnohé vraždy a hriechy, ktorých sme sa na nich dopustili.

9 Ale Ammón mu povedal: Je proti zákonu bratov našich, ktorý bol ustanovený otcom mojím, aby medzi nimi boli akýkoľvek aotroci; takže, zíďme dole a spoliehajme na milosrdenstvá bratov svojich.

10 Ale kráľ mu povedal: Opýtaj sa Pána, a ak nám povie: Choďte, pôjdeme; inak zahynieme v krajine tejto.

11 A stalo sa, že Ammón išiel a pýtal sa Pána, a Pán mu povedal:

12 Vyveď ľud tento z krajiny tejto, aby nezahynuli; lebo Satan má veľkú vládu nad srdcami Amalekitov, ktorí podnecujú Lámánitov k hnevu proti ich bratom, aby ich zabíjali; takže, odíď z krajiny tejto; a požehnaný je ľud tento v tomto pokolení, lebo ich zachovám.

13 A teraz, stalo sa, že Ammón išiel a povedal kráľovi všetky slová, ktoré mu povedal Pán.

14 A zhromaždili všetok ľud svoj, áno, všetok ľud Pánov, a zhromaždili všetky stáda svoje a dobytok a odišli z krajiny, a prišli do pustatiny, ktorá oddeľovala krajinu Nefi od krajiny Zarahemla, a prešli do blízkosti hraníc krajiny.

15 A stalo sa, že im Ammón povedal: Hľa, ja a bratia moji pôjdeme do krajiny Zarahemla a vy zostaňte tu, pokiaľ sa nevrátime; a my vyskúšame srdcia bratov svojich, či chcú, aby ste prišli do ich krajiny.

16 A stalo sa, že keď Ammón išiel do krajiny, on a bratia jeho stretli Almu na amieste, o ktorom sa už hovorilo; a hľa, bolo to radostné stretnutie.

17 Teraz, aradosť Ammónova bola tak veľká, že bol až naplnený; áno, bol tak pohltený radosťou z Boha svojho, že sila jeho bola bvyčerpaná; a cznova padol k zemi.

18 Teraz, nebola to nesmierna radosť? Hľa, to je radosť, ktorá sa nedostáva nikomu, iba ak človeku, ktorý naozaj v kajúcnosti a pokore hľadá šťastie.

19 Teraz, Almova radosť pri stretnutí s bratmi jeho bola skutočne veľká, a tiež aj radosť Áronova, Omnerova a Himniho; ale hľa, ich radosť nebola taká, že by presahovala ich sily.

20 A teraz, stalo sa, že Alma viedol bratov svojich späť do krajiny Zarahemla; a to do vlastného domu svojho. A išli a povedali ahlavnému sudcovi všetko, čo sa im prihodilo v krajine Nefi medzi ich bratmi Lámánitmi.

21 A stalo sa, že hlavný sudca vyslal po celej krajine prehlásenie, žiadajúc o hlas ľudu ohľadom prijatia ich bratov, ktorými bol ľud Anti-Nefi-Lechí.

22 A stalo sa, že prišiel hlas ľudu, hovoriac: Hľa, vzdáme sa krajiny Jeršon, ktorá je na východe pri mori a ktorá susedí s krajinou Hojnosti, čo je na juhu krajiny Hojnosti; a táto krajina Jeršon je krajinou, ktorú dávame bratom svojim ako dedičstvo.

23 A hľa, postavíme vojská svoje medzi krajinu Jeršon a krajinu Nefi, aby sme ochraňovali bratov svojich v krajine Jeršon; a toto činíme pre bratov svojich, pre ich strach pozdvihnúť zbrane proti bratom svojim, aby sa nedopustili hriechu; a tento ich veľký strach prišiel pre ich ťažké pokánie, ktoré činili pre mnohé vraždy svoje a strašnú zlovoľnosť svoju.

24 A teraz hľa, toto chceme učiniť pre bratov svojich, aby mohli dedične vlastniť krajinu Jeršon; a budeme ich strážiť pred ich nepriateľmi vojskami svojimi pod podmienkou, že nám budú dávať časť majetku svojho, aby nám vypomohli, aby sme mohli udržiavať vojská svoje.

25 Teraz, stalo sa, že keď to Ammón počul, vrátil sa k ľudu Anti-Nefi-Lechí, a s ním tiež Alma, do pustatiny, kde oni vztýčili stany svoje, a oznámil im všetky veci tieto. A Alma im tiež hovoril o aobrátení svojom s Ammónom a Áronom, a bratmi jeho.

26 A stalo sa, že to medzi nimi spôsobilo veľkú radosť. A išli do krajiny Jeršon a prijali krajinu Jeršon za vlastnú; a Nefiti ich nazývali ľud Ammónov; takže vždy potom boli odlišovaní týmto menom.

27 A boli medzi ľudom Nefiho, a tiež boli počítaní medzi ľud, ktorý bol z cirkvi Božej. A tiež sa odlišovali horlivosťou svojou voči Bohu, a tiež voči ľuďom; lebo boli dokonale apoctiví a priami vo veciach všetkých; a boli bpevní vo viere Kristovej až do konca.

28 A na prelievanie krvi bratov svojich vzhliadali s najväčším odporom; a nikdy nemohli byť presvedčení k tomu, aby pozdvihli zbrane proti bratom svojim; a nikdy nepozerali na smrť ani s najmenšou mierou hrôzy, pre svoju nádej a pohľad na Krista a na vzkriesenie; takže, smrť pre nich bola pohltená víťazstvom Kristovým nad ňou.

29 Takže, radšej by vytrpeli asmrť tým najkrutejším a najbolestnejším spôsobom, aký by im ich bratia mohli spôsobiť, než by vzali meč alebo dýku, aby ich udreli.

30 A tak boli horlivým a milovaným ľudom, vysoko obľúbeným ľudom Pána.