Alma 24
predchádzajúce ďalej

Kapitola 24

Lámániti vychádzajú proti ľudu Božiemu – Anti-Nefi-Lechíti sa radujú v Kristovi a sú navštevovaní anjelmi – Volia si radšej vytrpieť smrť než sa brániť – Ďalší Lámániti sú obrátení. Okolo roku 90–77 pred Kr.

1 A stalo sa, že Amalekiti a Amuloniti, a Lámániti, ktorí boli v krajine Amulon, a tiež v krajine Helam, a ktorí boli v krajine aJeruzalem, a skrátka v celej priľahlej krajine, ktorí neboli obrátení a nevzali na seba meno bAnti-Nefi-Lechíti, boli podnecovaní Amalekitmi a Amulonitmi k hnevu voči bratom svojim.

2 A ich nenávisť voči nim nesmierne zosilnela, dokonca natoľko, že sa začali búriť proti kráľovi svojmu, natoľko, že nechceli, aby bol ich kráľom; takže pozdvihli zbrane proti ľudu Anti-Nefi-Lechí.

3 Teraz, kráľ udelil kráľovstvo synovi svojmu a nazval ho Anti-Nefi-Lechí.

4 A kráľ zomrel v tom istom roku, kedy Lámániti začali činiť prípravy na vojnu proti ľudu Božiemu.

5 Teraz, keď Ammón a bratia jeho, a všetci tí, ktorí prišli s ním, videli prípravy Lámánitov na to, aby zničili bratov svojich, vyšli do krajiny Midian, a tam sa Ammón stretol so všetkými bratmi svojimi; a odtiaľ prišli do krajiny Izmael, aby sa mohli aporadiť s Lamonim, a tiež s bratom jeho Anti-Nefi-Lechím, čo by mali robiť, aby sa ubránili proti Lámánitom.

6 Teraz, nebolo jedinej duše medzi všetkým ľudom, ktorý bol obrátený k Pánovi, ktorá by pozdvihla zbrane proti bratom svojim; nie, nečinili ani žiadne vojnové prípravy proti bratom svojim; áno, a tiež im kráľ ich prikázal, že tak činiť nemajú.

7 Teraz, toto sú slová, ktoré hovoril k ľudu v tejto záležitosti: Ďakujem Bohu svojmu, milovaný ľud môj, že k nám náš veľký Boh v dobrotivosti svojej vyslal týchto bratov našich, Nefitov, aby nám kázali a aby nás presvedčili o atradíciách zlovoľných otcov našich.

8 A hľa, ďakujem veľkému Bohu svojmu, že nám dal diel Ducha svojho, aby obmäkčil srdcia naše, takže sme s týmito bratmi Nefitmi nadviazali priateľstvo.

9 A hľa, ďakujem tiež Bohu svojmu, že nadviazaním tohto priateľstva sme boli presvedčení o ahriechoch svojich a o mnohých vraždách, ktoré sme spáchali.

10 A tiež ďakujem Bohu svojmu, áno, veľkému Bohu svojmu, že nám dovolil, aby sme mohli činiť pokánie z vecí týchto, a tiež že nám aodpustil tie mnohé hriechy naše a vraždy, ktoré sme spáchali, a sňal zo sŕdc našich bvinu skrze zásluhy Syna svojho.

11 A teraz hľa, bratia moji, vzhľadom na to, že toto je všetko, čo sme mohli učiniť (pretože sme boli najstratenejšími z celého ľudstva), činiť pokánie zo všetkých hriechov svojich a mnohých vrážd, ktoré sme spáchali, a pohnúť Boha, aby ich avyňal zo sŕdc našich, lebo to bolo všetko, čo sme mohli učiniť, činiť pred Bohom dostatočné pokánie, aby sňal poškvrnu našu –

12 Teraz, najmilovanejší bratia moji, vzhľadom na to, že Boh sňal poškvrnu našu a meče naše sa zaleskli, potom teda už nepoškvrňujme meče svoje krvou bratov svojich.

13 Hľa, hovorím vám: Nie, pozdržme meče svoje, aby neboli poškvrnené krvou bratov našich; lebo možno, ak by sme meče svoje znovu poškvrnili, nemohli by už byť dočista aomyté skrze krv Syna nášho veľkého Boha, ktorá bude preliata na uzmierenie hriechov našich.

14 A veľký Boh k nám bol milosrdný a oznámil nám veci tieto, aby sme nezahynuli; áno, oznámil nám veci tieto vopred, pretože miluje aduše naše, rovnako ako miluje deti naše; takže, v milosrdenstve svojom nás navštevuje anjelmi svojimi, aby bplán spásy mohol byť oznámený nám, rovnako ako budúcim pokoleniam.

15 Ó, aký milosrdný je náš Boh! A teraz hľa, vzhľadom na to, že to je všetko, čo sme mohli učiniť, aby nám bola odňatá poškvrna naša a meče naše sa lesknú, ukryme ich, aby si udržali lesk svoj ako svedectvo nášmu Bohu posledného dňa, teda oného dňa, kedy budeme privedení, aby sme sa pred ním postavili a boli súdení, že sme nepoškvrnili meče svoje krvou bratov svojich od doby, kedy nám udelil slovo svoje, a tým nás očistil.

16 A teraz, bratia moji, ak bratia naši usilujú o naše zničenie, hľa, ukryjeme meče svoje, áno, dokonca ich pochováme hlboko do zeme, aby si udržali lesk svoj ako svedectvo posledného dňa, že sme ich nikdy nepoužili; a ak nás bratia naši zničia, hľa, apôjdeme k Bohu svojmu a budeme spasení.

17 A teraz, stalo sa, že keď kráľ ustal takto hovoriť a všetok ľud bol zhromaždený, vzali meče svoje a všetky zbrane, ktoré sa používali na prelievanie ľudskej krvi, a apochovali ich hlboko do zeme.

18 A toto učinili, pretože to bolo z ich pohľadu svedectvo Bohu, a tiež ľuďom, že už anikdy znova nepoužijú zbrane k prelievaniu krvi ľudskej; a toto učinili, potvrdiac Bohu a bčiniac s ním zmluvu, že radšej sa cvzdajú vlastného života svojho, než by preliali krv bratov svojich; a radšej dajú bratovi svojmu, než by mu vzali; a radšej budú hojne pracovať rukami svojimi, než by strávili dni svoje v nečinnosti.

19 A tak vidíme, že keď boli títo Lámániti privedení k tomu, aby verili a poznali pravdu, boli apevní a radšej trpeli až k smrti, než by spáchali hriech; a tak vidíme, že pochovali zbrane svoje mieru, čiže pochovali vojnové zbrane pre mier.

20 A stalo sa, že ich bratia Lámániti činili prípravy na vojnu a prišli hore do krajiny Nefi, aby zničili kráľa a aby na miesto jeho dosadili iného, a tiež aby zničili v krajine ľud Anti-Nefi-Lechí.

21 Teraz, keď ľudia videli, že proti nim prichádzajú, vyšli im v ústrety a apadli pred nimi na zem, a začali volať meno Pánovo; a tak boli v tejto polohe, keď ich Lámániti začali napádať a začali ich zabíjať mečom.

22 A tak, bez toho, aby sa stretli s akýmkoľvek odporom, zabili ich tisíc a päť; a my vieme, že oni sú požehnaní, lebo odišli prebývať s Bohom svojím.

23 Teraz, keď Lámániti videli, že ich bratia pred mečom nebudú utekať a ani nebudú uhýbať napravo či naľavo, ale že si ľahnú na zem a azahynú, a že chvália Boha dokonca priamo v okamihu smrti mečom –

24 Teraz, keď toto Lámániti videli, aprestali ich zabíjať; a bolo mnoho tých, ktorých srdcia boli bpohnuté pre tých z ich bratov, ktorí padli mečom, lebo činili pokánie z vecí, ktoré učinili.

25 A stalo sa, že odhodili vojnové zbrane svoje a už sa ich nechceli znova chopiť, lebo mali výčitky z vrážd, ktoré spáchali; a sklonili sa tak ako ich bratia, spoliehajúc sa na milosrdenstvo tých, ktorých paže boli pozdvihnuté, aby ich zabili.

26 A stalo sa, že sa ich k ľudu Božiemu oného dňa pripojilo viac, než bol počet tých, ktorí boli zabití; a tí, ktorí boli zabití, boli spravodliví ľudia, takže nemáme žiadny dôvod pochybovať, že boli aspasení.

27 A nebol medzi nimi zabitý jediný zlovoľný človek; ale viac než tisíc ich bolo pripravených k poznaniu pravdy; tak vidíme, že Pán pracuje mnohými aspôsobmi k spáse ľudu svojho.

28 Teraz, najväčší počet oných Lámánitov, ktorí pobili tak mnohých z bratov svojich, boli Amalekiti a Amuloniti, a najviac ich bolo podľa arádu bNehorov.

29 Teraz, medzi tými, ktorí sa pripojili k ľudu Pánovmu, neboli ažiadni, ktorí by boli Amalekiti alebo Amuloniti, či ktorí by boli z rádu Nehorovho, ale boli to priami potomkovia Lámána a Lemúéla.

30 A takto môžeme jasne rozoznať, že potom, čo bol ľud raz aosvietený Duchom Božím a mal veľké bpoznanie vecí náležiacich spravodlivosti, a potom cupadol do hriechu a priestupku, stáva sa zatvrdenejším, a tak je stav jeho dhorší, než keby veci tieto nikdy nepoznal.