Alma 62
predchádzajúce ďalej

Kapitola 62

Moroni pochoduje na pomoc Pahoranovi do krajiny Gideon – Kráľovi ľudia, ktorí odmietajú brániť svoju krajinu, sú zabití – Pahoran a Moroni dobýjajú späť Nefiu – Mnohí Lámániti sa pripájajú k ľudu Ammónovmu – Teankum zabíja Ammorona a hneď na to je zabitý – Lámániti sú vyhnaní z krajiny a je nastolený mier – Helaman sa vracia k službe a posilňuje Cirkev. Okolo roku 62–57 pred Kr.

1 A teraz, stalo sa, že keď Moroni obdržal list tento, jeho srdce nadobudlo odvahu a naplnilo sa nesmierne veľkou radosťou z vernosti Pahoranovej, že on tiež nie je azradcom slobody a veci vlasti svojej.

2 Ale tiež nesmierne žialil nad neprávosťou tých, ktorí vyhnali Pahorana zo stolice sudcovskej, áno, skrátka nad tými, ktorí sa vzbúrili proti vlasti svojej, a tiež proti Bohu svojmu.

3 A stalo sa, že Moroni vzal podľa priania Pahoranovho malý počet mužov a odovzdal Lechímu a Teankumovi velenie nad zvyškom vojska svojho, a vydal sa na pochod smerom ku krajine Gideon.

4 A na každom mieste, kam vstúpil, vztýčil azástavu bslobody a počas celého svojho pochodu do krajiny Gideon zbieral všetky sily, ktoré mohol.

5 A stalo sa, že pod jeho zástavu prúdili tisíce a pozdvihli meče svoje na obranu slobody svojej, aby nemuseli vojsť do poroby.

6 A tak, keď Moroni pri celom svojom pochode zhromažďoval všetkých mužov, ktorých mohol, prišiel do krajiny Gideon; a keď spojili sily svoje so silami Pahoranovými, stali sa nesmierne silnými, dokonca silnejšími ako Pachovi muži, ktorý bol akráľom oných odštiepencov, ktorí vyhnali bľudí slobody z krajiny Zarahemla a zmocnili sa krajiny.

7 A stalo sa, že Moroni s Pahoranom zišli s vojskami svojimi dole do krajiny Zarahemla a vyšli proti mestu, a stretli sa s Pachovými mužmi, natoľko, že došlo k bitke.

8 A hľa, Pachus bol zabitý a mužovia jeho boli zajatí, a stolica sudcovská bola navrátená Pahoranovi.

9 A mužovia Pachovi boli súdení podľa zákona, a tiež oní kráľovi ľudia, ktorí boli zajatí a uvrhnutí do väzenia; a boli podľa zákona apopravení; áno, oní mužovia Pachovi aj oní kráľovi ľudia, ktokoľvek nechcel pozdvihnúť zbrane na obranu vlasti svojej, ale bojoval proti nej, bol usmrtený.

10 A tak sa stalo nevyhnutným, aby bol tento zákon pre bezpečie ich vlasti prísne dodržiavaný; áno, a ktokoľvek bol pristihnutý, že popiera ich slobodu, bol rýchlo podľa zákona popravený.

11 A tak skončil tridsiaty rok vlády sudcov nad ľudom Nefiho; Moroni a Pahoran znovuzriadili mier v krajine Zarahemla, medzi vlastným ľudom svojím, a privodili smrť všetkým tým, ktorí neboli verní veci slobody.

12 A stalo sa na počiatku tridsiateho a prvého roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho, že Moroni okamžite dal, aby boli poslané zásoby, a tiež aby bolo poslané vojsko šiestich tisíc mužov Helamanovi, aby mu pomohli pri chránení onej časti krajiny.

13 A tiež dal, aby vojsko šiestich tisíc mužov, s dostatočným množstvom potravy, bolo poslané vojskám Lechího a Teankuma. A stalo sa, že toto bolo učinené, aby bola krajina opevnená proti Lámánitom.

14 A stalo sa, že sa Moroni a Pahoran, zanechajúc veľkú skupinu mužov v krajine Zarahemla, vydali na pochod s veľkou skupinou mužov smerom ku krajine Nefia, súc odhodlaní poraziť Lámánitov v onom meste.

15 A stalo sa, že zatiaľ čo pochodovali k onej krajine, zajali veľkú skupinu mužov lámánitských a mnohých z nich zabili, a vzali si ich zásoby a ich vojnové zbrane.

16 A stalo sa, že potom, čo ich zajali, prinútili ich vstúpiť do zmluvy, že už nikdy nepozdvihnú vojnové zbrane svoje proti Nefitom.

17 A keď vstúpili do tejto zmluvy, poslali ich prebývať s ľudom Ammónovým, a tých, ktorí neboli zabití, bolo čo sa počtu týka okolo štyroch tisíc.

18 A stalo sa, že keď ich poslali preč, pokračovali v pochode svojom ku krajine Nefia. A stalo sa, že keď prišli k mestu Nefia, vztýčili stany svoje na pláňach Nefia, ktoré sú pri meste Nefia.

19 Teraz, Moroni si prial, aby Lámániti vyšli bojovať proti nim na pláňach; ale Lámániti, vediac o ich nesmierne veľkej odvahe a vidiac veľkosť ich počtu, takže sa neodvážili proti nim vyjsť; a preto oného dňa bojovať nešli.

20 A keď nastala noc, Moroni vyšiel v temnote noci a vystúpil na vrch hradieb, aby zistil, v ktorej časti mesta Lámániti s vojskom svojím táboria.

21 A stalo sa, že boli na východe, pri vstupe; a všetci spali. A teraz, Moroni sa vrátil k vojsku svojmu a dal, aby v rýchlosti pripravili silné povrazy a rebríky, aby boli spustené z vnútornej strany hradieb dole.

22 A stalo sa, že Moroni dal, aby sa mužovia jeho vydali na pochod a vystúpili na vrch hradieb, a spustili sa do onej časti mesta, áno, dokonca na západe, kde Lámániti s vojskami svojimi netáborili.

23 A stalo sa, že boli všetci v noci spustení do mesta, pomocou svojich silných povrazov a svojich rebríkov; a tak, keď prišlo ráno, boli všetci vo vnútri hradieb mesta.

24 A teraz, keď sa Lámániti prebudili a videli, že vojská Moroniho sú vo vnútri hradieb, boli nesmierne vydesení, natoľko, že utiekli priechodom.

25 A teraz, keď Moroni videl, že pred ním utekajú, dal, aby sa mužovia jeho vydali proti nim na pochod a zabili mnohých, a obkľúčili mnohých ďalších, a zajali ich; a zvyšok z nich utiekol do krajiny Moroni, ktorá bola na hraniciach s pobrežím morským.

26 Tak Moroni a Pahoran získali vlastníctvo mesta Nefia bez straty jedinej duše; a bolo mnoho Lámánitov, ktorí boli zabití.

27 Teraz, stalo sa, že mnohí z Lámánitov, ktorí boli zajatí, si priali pripojiť sa k aľudu Ammónovmu a stať sa slobodným ľudom.

28 A stalo sa, že toľkým, koľko si ich to prialo, bolo dané podľa prianí ich.

29 Takže, všetci lámánitskí zajatci sa pripojili k ľudu Ammónovmu a začali nesmierne pracovať, obrábajúc pôdu, pestujúc všelijaké obilie a chovajúc stáda a dobytok všetkého druhu; a tak boli Nefiti zbavení veľkého bremena; áno, natoľko, že boli zbavení bremena všetkých lámánitských zajatcov.

30 Teraz, stalo sa, že potom, čo Moroni získal vlastníctvo mesta Nefia, zajal mnoho zajatcov, čo nesmierne zmenšilo vojská Lámánitov, a znova získal mnohých z Nefitov, ktorí boli zajatí, čo nesmierne posilnilo vojsko Moroniho; takže Moroni odišiel z krajiny Nefia do krajiny Lechí.

31 A stalo sa, že keď Lámániti videli, že Moroni prichádza proti nim, boli znova vydesení a utekali pred vojskom Moroniho.

32 A stalo sa, že Moroni a vojsko jeho ich prenasledovali od mesta k mestu, pokiaľ sa nestretli s Lechím a Teankumom; a Lámániti pred Lechím a Teankumom utekali, až na hranice s pobrežím, pokiaľ nedošli do krajiny Moroni.

33 A vojská Lámánitov sa všetky zhromaždili, natoľko, že boli všetky v jednom šíku v krajine Moroni. Teraz, Ammoron, kráľ Lámánitov, bol tiež s nimi.

34 A stalo sa, že Moroni a Lechí, a Teankum sa utáborili s vojskami svojimi okolo hraníc krajiny Moroni, natoľko, že Lámániti boli obkľúčení na hraniciach s pustatinou na juhu a na hraniciach s pustatinou na východe.

35 A tak sa utáborili na noc. Lebo hľa, Nefiti a Lámániti tiež boli unavení veľkosťou pochodu; takže v noci nevymýšľali žiaden úskok, až na Teankuma; lebo ten sa nesmierne hneval na Ammorona, natoľko, že považoval Ammorona a Amalikiáša, brata jeho, za príčinu tejto veľkej a dlhej vojny medzi nimi a Lámánitmi, čo bolo apríčinou tak veľkého bojovania a krviprelievania, áno, a tak veľkého hladomoru.

36 A stalo sa, že Teankum v hneve svojom vyšiel do tábora Lámánitov a spustil sa cez hradby mesta. A chodil s povrazom od miesta k miestu tak dlho, až našiel kráľa; a ahodil po ňom oštepom, ktorý ho prebodol pri srdci. Ale hľa, kráľ, ešte než zomrel, prebudil služobníkov svojich, natoľko, že Teankuma prenasledovali a zabili ho.

37 Teraz, stalo sa, že keď sa Lechí a Moroni dozvedeli, že Teankum je mŕtvy, boli nesmierne zarmútení; lebo hľa, bol to muž, ktorý bojoval udatne za vlasť svoju, áno, pravý priateľ slobody; a vytrpel veľmi mnohé nesmierne ťažké strasti. Ale hľa, bol mŕtvy a išiel cestou všetkého pozemského.

38 Teraz, stalo sa, že sa Moroni napozajtre vydal na pochod a napadol Lámánitov, natoľko, že ich pobili s veľkým krviprelievaním; a vyhnali ich z krajiny; a oni utekali, dokonca tak, že sa v onej dobe proti Nefitom nevrátili.

39 A tak skončil tridsiaty a prvý rok vlády sudcov nad ľudom Nefiho; a tak mali vojny a krviprelievania, a hladomor, a strasti po dobu mnohých rokov.

40 A boli medzi ľudom Nefiho vraždy a sváry, a rozkoly, a všelijaká neprávosť; a predsa kvôli spravodlivým, áno, pre modlitby aspravodlivých, boli ušetrení.

41 Ale hľa, pre nesmierne veľkú dĺžku vojny medzi Nefitmi a Lámánitmi sa mnohí zatvrdili, pre nesmierne veľkú dĺžku vojny; a mnohí boli obmäkčení pre astrasti svoje, natoľko, že sa pokorili pred Bohom, dokonca do hlbín pokory.

42 A stalo sa, že potom, čo Moroni opevnil oné časti krajiny, ktoré boli najviac vydané napospas Lámánitom, až boli dostatočne silné, vrátil sa do mesta Zarahemla; a Helaman sa tiež vrátil na miesto dedičstva svojho; a medzi ľudom Nefiho bol znova nastolený mier.

43 A Moroni odovzdal velenie vojsk svojich do rúk synovi svojmu, ktorý sa volal Moronia; a odobral sa do vlastného domu svojho, aby mohol stráviť zvyšok dní svojich v pokoji.

44 A Pahoran sa vrátil na sudcovskú stolicu svoju; a Helaman na seba opäť vzal úlohu kázať ľudu slovo Božie; lebo pre tak mnohé vojny a sváry sa stalo nevyhnutným, aby bol znova učinený poriadok v cirkvi.

45 Takže, Helaman a bratia jeho vyšli a oznamovali slovo Božie s veľkou mocou k apresvedčeniu mnohých ľudí o ich zlovoľnosti, čo spôsobilo, že činili pokánie z hriechov svojich a boli pokrstení Pánovi, svojmu Bohu.

46 A stalo sa, že znova upevnili cirkev Božiu, po celej zemi.

47 Áno, a boli vydané nariadenia ohľadom zákona. A boli zvolení ich asudcovia a ich hlavní sudcovia.

48 A ľudu Nefiho sa začalo opäť adariť v krajine a začali sa množiť, a znova nesmierne zmocneli v zemi. A začali nesmierne bohatnúť.

49 Ale aj napriek bohatstvu svojmu či sile svojej, či úspechu svojmu neboli povýšení v pýche očí svojich; a neboli ani pomalí v tom, aby pamätali na Pána, svojho Boha; ale nesmierne sa pred ním pokorovali.

50 Áno, pamätali na to, aké veľké veci pre nich Pán učinil, že ich oslobodil zo smrti a z pút, a z väzení, a z všelijakých strastí, a že ich oslobodil z rúk ich nepriateľov.

51 A modlili sa k Pánovi, svojmu Bohu, neustále, natoľko, že Pán im žehnal podľa slova svojho, takže silneli a darilo sa im v krajine.

52 A stalo sa, že boli učinené všetky veci tieto. A Helaman zomrel v tridsiatom a piatom roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho.