Alma 52
predchádzajúce ďalej

Kapitola 52

Ammoron nastupuje za Amalikiáša ako kráľ Lámánitov – Moroni, Teankum a Lechí vedú Nefitov do víťaznej vojny proti Lámánitom – Mesto Mulek je dobyté späť a Zórámita Jákob je zabitý. Okolo roku 66–64 pred Kr.

1 A teraz, stalo sa v dvadsiatom a šiestom roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho, hľa, keď sa Lámániti prebudili prvého rána prvého mesiaca, hľa, zistili, že Amalikiáš je v stane svojom mŕtvy; a tiež videli, že Teankum je oného dňa pripravený na boj proti nim.

2 A teraz, keď to Lámániti videli, vydesili sa; a vzdali sa plánu svojho pochodovať do krajiny severnej a stiahli sa s celým vojskom svojím do mesta Mulek a hľadali ochranu v opevneniach svojich.

3 A stalo sa, že brat Amalikiášov bol ustanovený za kráľa nad ľudom; a jeho meno bolo Ammoron; a tak kráľ Ammoron, brat kráľa Amalikiáša, bol ustanovený, aby vládol na jeho mieste.

4 A stalo sa, že prikázal, aby ľud jeho hájil oné mestá, ktoré dobyli za prelievania krvi; lebo nedobyli jediné mesto bez toho, aby stratili mnoho krvi.

5 A teraz, Teankum videl, že Lámániti sú odhodlaní hájiť oné mestá, ktoré dobyli, a oné časti krajiny, ktorých vlastníctvo získali; a tiež vidiac ich obrovský počet, Teankum si pomyslel, že nie je žiaduce, aby sa pokúšal zaútočiť na nich v ich pevnostiach.

6 Ale ponechal okolo mužov svojich, akoby činili prípravy na vojnu; áno, a skutočne sa pripravoval brániť seba proti nim tak, že astaval dookola hradby a pripravoval útočiská.

7 A stalo sa, že zotrvával takto v prípravách na vojnu, pokiaľ Moroni neposlal veľký počet mužov, aby posilnil vojsko jeho.

8 A Moroni mu tiež poslal príkazy, že si má ponechať všetkých zajatcov, ktorí mu padli do rúk; a pretože Lámániti zajali mnoho zajatcov, že si má ponechať všetkých zajatcov Lámánitov ako výkupné za tých, ktorých zajali Lámániti.

9 A tiež mu poslal príkazy, že má opevniť krajinu Hojnosti a zabezpečiť aúžinu, ktorá vedie do severnej krajiny, aby oné miesto nezískali Lámániti a nemali moc napádať ich zo všetkých strán.

10 A Moroni tiež vyslal posolstvo žiadajúc ho, aby bol verný pri udržaní onej časti krajiny, a aby vyhľadával každú príležitosť k ničeniu Lámánitov v onej časti, tak veľa ako je v jeho moci, aby možno mohol znova získať úskokom alebo nejakým iným spôsobom oné mestá, ktoré im boli vytrhnuté z rúk; a aby tiež opevňoval a posilňoval mestá naokolo, ktoré do rúk Lámánitov nepadli.

11 A tiež mu povedal: Prišiel by som za tebou, ale hľa, Lámániti na nás útočia na hraniciach krajiny pri západnom mori; a hľa, idem proti nim, preto nemôžem prísť za tebou.

12 Teraz, kráľ (Ammoron) odišiel z krajiny Zarahemla a informoval kráľovnú o smrti brata svojho, a zhromaždil veľký počet mužov, a vydal sa na pochod proti Nefitom na hranici so západným morom.

13 A tak sa snažil napádať Nefitov a odlákať časť ich síl do onej časti krajiny, zatiaľ čo prikázal tým, ktorých zanechal, aby vlastnili mestá, ktoré dobyl, aby tiež napádali Nefitov na hraniciach s východným morom a aby sa zmocnili ich krajín, tak veľa ako to bude v ich moci, podľa moci ich vojsk.

14 A tak boli Nefiti v týchto nebezpečných okolnostiach na konci dvadsiateho a šiesteho roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho.

15 Ale hľa, stalo sa v dvadsiatom a siedmom roku vlády sudcov, že Teankum podľa príkazu Moroniho – ktorý rozoslal vojská, aby chránili južné a západné hranice krajiny, a ktorý sa vydal na pochod ku krajine Hojnosti, aby mohol s mužmi svojimi pomôcť Teankumovi pri znovuzískaní miest, ktoré stratili –

16 A stalo sa, že Teankum obdržal príkazy, aby zaútočil na mesto Mulek a získal ho späť, ak to bude možné.

17 A stalo sa, že Teankum učinil prípravy na to, aby zaútočil na mesto Mulek a aby pochodoval s vojskom svojím proti Lámánitom; ale videl, že je nemožné, aby ich premohol, pokiaľ sú v opevneniach svojich; takže, vzdal sa plánov svojich a znova sa vrátil do mesta Hojnosti, aby počkal na príchod Moroniho, aby získal posilu pre vojsko svoje.

18 A stalo sa, že Moroni dosiahol s vojskom svojím krajinu Hojnosti ku koncu dvadsiateho a siedmeho roku vlády sudcov nad ľudom Nefiho.

19 A na počiatku dvadsiateho a ôsmeho roku mali Moroni a Teankum, a mnohí z hlavných veliteľov bojovú poradu – čo by mali učiniť, aby donútili Lámánitov, aby vyšli proti nim do vojny; alebo ako inak by ich mohli vylákať z ich pevností, aby nad nimi získali prevahu a znova získali mesto Mulek.

20 A stalo sa, že posielali vyslancov k vojsku Lámánitov, ktoré chránilo mesto Mulek, k ich vodcovi, ktorého meno bolo Jákob, žiadajúc ho, aby vyšiel s vojskami svojimi a stretol sa s nimi na pláňach medzi oboma mestami. Ale hľa, Jákob, ktorý bol Zórámita, nechcel s vojskom svojím vyjsť a stretnúť sa s nimi na pláňach.

21 A stalo sa, že Moroni, nemajúc žiadnu nádej na to, že by sa s nimi stretol za rovných podmienok, takže, vymyslel plán, aby mohol Lámánitov z ich pevností vylákať.

22 Takže dal, aby si Teankum vzal malý počet mužov a vydal sa na pochod pozdĺž pobrežia; a Moroni a vojsko jeho v noci pochodovalo do pustatiny na západ od mesta Mulek; a tak napozajtre, keď stráže Lámánitov objavili Teankuma, bežali a povedali to Jákobovi, vodcovi svojmu.

23 A stalo sa, že vojská Lámánitov pochodovali proti Teankumovi, mysliac si, že počtom svojím Teankuma premôžu pre jeho malý počet. A keď Teankum videl, ako vojská Lámánitov vychádzajú proti nemu, začal sa sťahovať pozdĺž pobrežia smerom na sever.

24 A stalo sa, že keď Lámániti videli, že začína utekať, získali odvahu a prenasledovali ho s ráznosťou. A zatiaľ čo Teankum takto odvádzal Lámánitov, ktorí ho márne prenasledovali, hľa, Moroni prikázal, aby časť vojska jeho, ktoré bolo s ním, pochodovala do mesta a obsadila ho.

25 A tak učinili a zabili všetkých tých, ktorí boli ponechaní, aby chránili mesto, áno, všetkých tých, ktorí nechceli odovzdať vojnové zbrane svoje.

26 A tak Moroni získal vlastníctvo mesta Mulek s časťou vojska svojho, zatiaľ čo pochodoval so zvyškom, aby sa stretol s Lámánitmi, keď sa budú vracať z prenasledovania Teankuma.

27 A stalo sa, že Lámániti prenasledovali Teankuma, až kým nedošli k mestu Hojnosti, a potom sa stretli s Lechím a s malým vojskom, ktoré tam bolo zanechané, aby chránilo mesto Hojnosti.

28 A teraz hľa, keď hlavní velitelia Lámánitov uzreli Lechího s vojskom jeho prichádzajúcim proti nim, utekali vo veľkom zmätku zo strachu, že nedosiahnu mesto Mulek skôr, než ich Lechí dobehne; lebo boli unavení kvôli pochodu, a mužovia Lechího boli svieži.

29 Teraz, Lámániti nevedeli, že Moroni im je v pätách s vojskom svojím; a jediné, čoho sa báli, bol Lechí a mužovia jeho.

30 Teraz, Lechí si neprial ich dobehnúť, pokiaľ sa nestretnú s Moronim a vojskom jeho.

31 A stalo sa, že skôr ako sa Lámániti stiahli ďaleko, boli obkľúčení Nefitmi, mužmi Moroniho na jednej strane a mužmi Lechího na druhej, a všetci boli svieži a plní sily; ale Lámániti boli unavení kvôli dlhému pochodu svojmu.

32 A Moroni prikázal mužom svojim, že ich majú napádať, pokiaľ nevydajú vojnové zbrane svoje.

33 A stalo sa, že Jákob, súc ich vodca, súc tiež aZórámita a majúc neskrotného ducha, viedol Lámánitov, aby bojovali s nesmiernou zúrivosťou proti Moronimu.

34 Moroni stál v smere ich pochodu, takže Jákob bol odhodlaný, že ich pozabíja a prebije si cestu do mesta Mulek. Ale hľa, Moroni a mužovia jeho boli mocnejší; takže pred Lámánitmi neustúpili.

35 A stalo sa, že bojovali na oboch stranách s nemiernou zúrivosťou; a na oboch stranách bolo veľa zabitých; áno, a Moroni bol zranený a Jákob bol zabitý.

36 A Lechí napadol so svojimi silnými mužmi ich zadný voj s takou zúrivosťou, že Lámániti v zadnom voji vydali vojnové zbrane svoje; a ostatní, súc veľmi zmätení, nevedeli, kam ísť či udrieť.

37 Teraz Moroni, vidiac ich zmätok, povedal im: Ak prinesiete vojnové zbrane svoje a vydáte ich, hľa, prestaneme prelievať krv vašu.

38 A stalo sa, že keď Lámániti počuli slová tieto, ich hlavní velitelia, všetci tí, ktorí neboli zabití, predstúpili a vrhli vojnové zbrane svoje k nohám Moroniho, a tiež prikázali mužom svojim, aby učinili to isté.

39 Ale hľa, boli mnohí, ktorí nechceli; a tí, ktorí nechceli vydať meče svoje, boli zajatí a zviazaní, a ich vojnové zbrane im boli odobrané a boli prinútení pochodovať s bratmi svojimi do krajiny Hojnosti.

40 A teraz, počet zajatcov, ktorí boli zajatí, prevyšoval veľmi počet tých, ktorí boli pozabíjaní, áno, prevyšoval veľmi počet tých, ktorí boli zabití na oboch stranách.