Alma 49
predchádzajúce ďalej

Kapitola 49

Útočiaci Lámániti nie sú schopní dobyť opevnené mestá Ammonia a Nóach – Amalikiáš preklína Boha a prisahá, že bude piť krv Moroniho – Helaman a jeho bratia naďalej posilňujú cirkev. Okolo roku 72 pred Kr.

1 A teraz, stalo sa, že v jedenástom mesiaci devätnásteho roku desiateho dňa mesiaca boli spozorované vojská Lámánitov približujúce sa ku krajine Ammonia.

2 A hľa, toto mesto bolo znova postavené a Moroni postavil na hraniciach mesta vojsko, a to okolo vyhádzalo hlinu, aby sa ochránilo pred šípmi a kameňmi Lámánitov; lebo hľa, oni bojovali kameňmi a šípmi.

3 Hľa, povedal som, že mesto aAmmonia bolo znova postavené. Hovorím vám, áno, bolo z časti znova postavené; a pretože ho Lámániti už raz pre neprávosť ľudu zničili, mysleli si, že sa im znova stane ľahkou korisťou.

4 Ale hľa, aké veľké bolo ich sklamanie; lebo hľa, Nefiti okolo seba navŕšili násyp zeme, ktorý bol tak vysoký, že po nich Lámániti nemohli vrhať kamene svoje a šípy svoje tak, aby mali nejaký účinok, ani ich nemohli napadnúť, iba na mieste ich vchodu.

5 Teraz, tentokrát boli vrchní velitelia Lámánitov nesmierne užasnutí nad múdrosťou Nefitov pri príprave ich útočísk.

6 Teraz, vodcovia Lámánitov si pre veľkosť počtu svojho mysleli, áno, mysleli si, že budú mať príležitosť napadnúť ich tak, ako to činili doteraz; áno, a tiež sa vyzbrojili štítmi a náprsnými panciermi; a tiež boli vybavení odevom z kože, áno, veľmi pevným odevom, aby zakryli nahotu svoju.

7 A súc takto pripavení, mysleli si, že ľahko premôžu a podrobia si bratov svojich jarmom poroby alebo ich zabijú a povraždia, podľa potešenia svojho.

8 Ale hľa, oni boli, k ich najväčšiemu úžasu, na nich apripravení spôsobom, ktorý nikdy nebol medzi deťmi Lechího známy. Teraz boli pripravení, aby bojovali s Lámánitmi podľa pokynov Moroniho.

9 A stalo sa, že Lámániti či Amalikiášiti boli nesmierne užasnutí nad ich spôsobom prípravy na vojnu.

10 Teraz, keby kráľ Amalikiáš prišiel dole z akrajiny Nefi na čele vojska svojho, možno by Lámánitov presvedčil, aby zaútočili na Nefitov pri meste Ammonia; lebo hľa, on sa nestaral o krv ľudu svojho.

11 Ale hľa, Amalikiáš sám do bitky nevyšiel. A hľa, hlavní velitelia jeho sa neodvážili zaútočiť na Nefitov pri meste Ammonia, lebo Moroni pozmenil vedenie záležitostí medzi Nefitmi natoľko, že Lámániti boli kvôli ich útočiskám rozčarovaní a nemohli ich napadnúť.

12 Takže sa stiahli do pustatiny a zbalili tábor svoj, a pochodovali smerom ku krajine Nóach, mysliac si, že to bude pre nich druhé najlepšie miesto na to, aby vyšli proti Nefitom.

13 Lebo nevedeli, že Moroni opevnil či postavil ochranné apevnosti pre každé mesto po celej priľahlej krajine; takže pochodovali ďalej ku krajine Nóach s pevným odhodlaním; áno, ich hlavní velitelia predstúpili a učinili prísahu, že ľud oného mesta zničia.

14 Ale hľa, k ich úžasu mesto Nóach, ktoré bolo doposiaľ slabým miestom, teraz, vďaka prostriedkom Moroniho, zosilnelo, áno, dokonca tak, že prevyšovalo silu mesta Ammonia.

15 A teraz, hľa, to bola múdrosť v Moronim; lebo on si myslel, že sa zľaknú pri meste Ammonia; a pretože mesto Nóach bolo až doteraz najslabšou časťou krajiny, takže budú pochodovať, aby bojovali tam; a tak tomu bolo podľa prianí jeho.

16 A hľa, Moroni ustanovil Lechího, aby bol hlavným veliteľom nad mužmi oného mesta; a bol to aten istý Lechí, ktorý bojoval s Lámánitmi v údolí na východ od rieky Sidon.

17 A teraz hľa, stalo sa, že keď Lámániti zistili, že Lechí velí mestu, boli znova sklamaní, lebo sa Lechího nesmierne báli; a predsa ich hlavní velitelia prisahali prísahou, že na mesto zaútočia; takže, priviedli vojská svoje.

18 Teraz hľa, Lámániti sa nemohli do ich ochranných pevností dostať inak než vchodom, pre výšku valu, ktorý bol navŕšený, a pre hĺbku priekopy, ktorá bola dokola vykopaná, ibaže by to bolo vchodom.

19 A tak boli Nefiti pripravení zničiť všetkých tých, ktorí by sa pokúsili vyšplhať hore, aby vstúpili do pevnosti inou cestou, tým, že by po nich vrhali kamene a šípy.

20 Tak boli pripravení, áno, skupina ich najsilnejších mužov, s mečmi svojimi a prakmi svojimi, aby zrazili každého, kto by sa pokúsil vojsť do ich útočiska miestom vchodu; a tak boli pripravení brániť sa proti Lámánitom.

21 A stalo sa, že velitelia Lámánitov priviedli vojská svoje pred miesto vchodu a začali s Nefitmi bojovať, aby sa dostali do ich útočiska; ale hľa, boli z času na čas odrazení, natoľko, že boli zabíjaní s obrovským krviprelievaním.

22 Teraz, keď zistili, že nemôžu získať moc nad Nefitmi priechodom, začali skopávať ich valy zeme, aby získali cestu pre vojská svoje, aby mali rovnocennú príležitosť k boju; ale hľa, pri týchto pokusoch boli rozmetaní kameňmi a šípmi, ktoré na nich boli vrhnuté; a namiesto, aby zaplnili ich priekopy strhnutými valmi zeme, naplnili ich do určitej miery telami svojich mŕtvych a ranených.

23 Tak mali Nefiti nad nepriateľmi svojimi úplnú moc; a tak sa Lámániti pokúšali Nefitov zničiť, až boli všetci ich hlavní velitelia zabití; áno, a bolo zabitých viac ako tisíc Lámánitov; zatiaľ čo na druhej strane nebola medzi Nefitmi jediná duša, ktorá by bola zabitá.

24 Okolo päťdesiat ich bolo zranených, tých, ktorí boli vystavení šípom Lámánitov v priechode, ale boli chránení štítmi svojimi a náprsnými panciermi svojimi, a prilbicami svojimi, natoľko, že ich rany boli na ich nohách, z ktorých mnohé boli veľmi vážne.

25 A stalo sa, že keď Lámániti videli, že ich hlavní velitelia sú všetci zabití, utiekli do pustatiny. A stalo sa, že sa vrátili do krajiny Nefi, aby upovedomili kráľa svojho, Amalikiáša, ktorý bol rodom Nefita, o ich veľkej porážke.

26 A stalo sa, že ten sa na ľud svoj nesmierne rozhneval, pretože nedosiahol priania svojho ohľadom Nefitov; nepodrobil ich jarmom poroby.

27 Áno, hneval sa nesmierne a apreklínal Boha, a tiež Moroniho, prisahajúc bprísahou, že bude piť krv jeho; a to preto, že Moroni pri príprave pre bezpečie ľudu svojho zachovával prikázania Božie.

28 A stalo sa, že na druhej strane ľud Nefiho aďakoval Pánovi, svojmu Bohu, za jeho nesmiernu moc pri ich vyslobodení z rúk ich nepriateľov.

29 A tak skončil devätnásty rok vlády sudcov nad ľudom Nefiho.

30 Áno, a mali medzi sebou neustály mier a cirkvi sa nesmierne darilo pre ich pozornosť a usilovnosť, ktorú venovali slovu Božiemu, ktoré im oznamovali Helaman a Šiblon, a Korianton, a Ammón, a bratia jeho, áno, a všetci tí, ktorí boli vysvätení asvätým rádom Božím, súc pokrstení k pokániu, a vyslaní, aby kázali medzi ľudom.