Alma 29
predchádzajúce ďalej

Kapitola 29

Alma si praje hlásať pokánie s anjelskou horlivosťou – Pán dáva učiteľov všetkým národom – Alma sa raduje z diela Pánovho a z úspechu Ammóna a jeho bratov. Okolo roku 76 pred Kr.

1 Ó, kiež by som bol anjelom a dostalo sa mi priania srdca môjho, aby som mohol ísť a hovoriť Božou trúbou, hlasom, ktorý by otriasal zemou, a hlásať pokánie všetkým ľuďom!

2 Áno, oznámil by som každej duši, akoby hlasom hromu, pokánie a plán vykúpenia, že majú činiť pokánie a aísť k Bohu svojmu, aby na celej tvári zeme už nebolo smútku.

3 Ale hľa, som človek a v prianí svojom hreším; lebo mám byť spokojný s vecami, ktoré mi Pán pridelil.

4 Nemám v prianiach svojich mariť pevné nariadenie spravodlivého Boha, lebo viem, že dáva ľuďom podľa ich aprianí, či už je to k smrti, alebo k životu; áno, ja viem, že prideľuje ľuďom, áno, nariaďuje im nariadenia, ktoré sú nemeniteľné, podľa ich bvôle, či už sú k spáse, alebo k zničeniu.

5 Áno, a ja viem, že dobro a zlo predstúpilo pred všetkých ľudí; ten, kto nerozozná dobro od zla, je bez viny; ale ten, kto arozozná dobro a zlo, tomu je dané podľa prianí jeho, či už si praje dobro, alebo zlo, život, alebo smrť, radosť, alebo výčitky bsvedomia.

6 Teraz, vidiac, že viem tieto veci, prečo by som si mal priať viac než vykonávať dielo, ku ktorému som bol povolaný?

7 Prečo by som si mal priať, aby som bol anjelom, aby som mohol hovoriť ku všetkým končinám zeme?

8 Lebo hľa, Pán dáva avšetkým národom z ich vlastného národa a bjazyka, aby učili slovo jeho, áno, v múdrosti, všetko, čo cuznáva za vhodné, že by mali mať; takže vidíme, že Pán radí v múdrosti podľa toho, čo je spravodlivé a pravdivé.

9 Viem, čo mi Pán prikázal, a radujem sa z toho. aNeradujem sa ohľadom seba, ale radujem sa z toho, čo mi Pán prikázal; áno, a toto je chvála moja, že snáď môžem byť nástrojom v rukách Božích, aby som priviedol nejakú dušu k pokániu; a toto je radosť moja.

10 A hľa, keď vidím, že mnohí z bratov mojich sú skutočne kajúcni a idú k Pánovi, Bohu svojmu, potom je duša moja naplnená radosťou; potom sa rozpamätám na to, ačo pre mňa učinil Pán, áno, dokonca, že vypočul modlitbu moju; áno, vtedy pamätám na milosrdné rameno jeho, ktoré ku mne vztiahol.

11 Áno, a tiež pamätám na zajatie otcov svojich; lebo skutočne viem, že aPán ich oslobodil z poroby, a tým založil cirkev svoju; áno, Pán Boh, Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov ich oslobodil z poroby.

12 Áno, vždy som pamätal na zajatie otcov svojich; a ten istý Boh, ktorý ich aoslobodil z rúk Egypťanov, ich oslobodil z poroby.

13 Áno, a ten istý Boh medzi nimi založil cirkev svoju; áno, a ten istý Boh ma povolal svätým povolaním, aby som kázal slovo ľudu tomuto, a dal mi veľký úspech, v ktorom je aradosť moja úplná.

14 Ale neradujem sa iba z vlastného úspechu svojho, ale radosť moja je úplnejšia pre aúspech bratov mojich, ktorí boli v krajine Nefi.

15 Hľa, oni nesmierne pracovali a priniesli mnoho ovocia; a aká veľká bude ich odmena!

16 Teraz, keď myslím na úspech týchto bratov svojich, duša moja je unesená, akoby sa až oddelila od tela môjho, tak veľká je radosť moja.

17 A teraz, kiež Boh dá týmto bratom mojim, aby mohli zasadnúť v kráľovstve Božom; áno, a tiež všetkým tým, ktorí sú ovocím ich práce, aby z neho už nikdy nevyšli, ale aby ho mohli chváliť naveky. A kiež Boh dá, aby sa stalo podľa slov mojich, dokonca ako som hovoril. Amen.