1 A teraz, stalo sa na počiatku dvadsiateho a deviateho roku sudcov, že ^aAmmoron vyslal k Moronimu posla žiadajúc, aby vymenil zajatcov.

2 A stalo sa, že Moroni sa z tejto žiadosti nesmierne radoval, lebo si prial, aby mohol využívať zásoby, ktoré boli prideľované k podpore lámánitských zajatcov, k podpore svojich vlastných ľudí; a tiež si prial, aby mohol využívať svojich vlastných ľudí pre posilnenie vojska svojho.

3 Teraz, Lámániti zajali mnoho žien a detí, a medzi všetkými Moroniho zajatcami alebo medzi zajatcami, ktorých zajal Moroni, nebolo jedinej ženy ani dieťaťa; takže sa Moroni rozhodol úskokom získať od Lámánitov toľko nefitských zajatcov, koľko len bude možné.

4 Takže napísal list a poslal ho po službníkovi Ammoronovom, tom istom, ktorý priniesol list Moronimu. Teraz, toto sú slová, ktoré písal Ammoronovi, hovoriac:

5 Hľa, Ammoron, napísal som vám niečo o vojne tejto, ktorú vediete proti ľudu môjmu, či skôr, ktorú proti nemu viedol ^abrat tvoj, a v ktorej ste odhodlaní pokračovať aj po smrti jeho.

6 Hľa, chcel by som vám povedať niečo o ^aspravodlivosti Božej a o meči všemohúceho hnevu jeho, ktorý nad vami visí, ak nebudete činiť pokánie a nestiahnete vojská svoje do vlastných krajín svojich, alebo do krajiny vlastníctva svojho, čo je krajina Nefi.

7 Áno, povedal by som ti veci tieto, keby si bol schopný ich počúvať; áno, povedal by som ti o onom strašnom ^apekle, ktoré čaká na to, aby prijalo takýchto ^bvrahov, ako si ty a brat tvoj, ak nebudete činiť pokánie a nevzdáte sa vražedných zámerov svojich, a nevrátite sa s vojskami svojimi do vlastných krajín svojich.

8 Ale pretože ste veci tieto už raz zavrhli a bojovali ste proti ľudu Pánovmu, dokonca tak môžem očakávať, že tak učiníte znova.

9 A teraz hľa, my sme pripravení vás prijať; áno, a pokiaľ sa nevzdáte zámerov svojich, hľa, uvalíte na seba hnev oného Boha, ktorého ste zavrhli, dokonca k úplnému zničeniu svojmu.

10 Ale, akože žije Pán, naše vojská na vás prídu, ak sa nestiahnete, a budete čoskoro navštívení smrťou, lebo my si udržíme mestá svoje a krajiny svoje; áno, a my si uhájime náboženstvo svoje a vec Boha svojho.

11 Ale hľa, zdá sa mi, že ti hovorím o veciach týchto nadarmo; alebo zdá sa mi, že ty si ^adieťaťom pekla; takže ukončím list svoj tým, že ti hovorím, že nevymením zajatcov, iba ak to bude pod podmienkou, že za jedného zajatca vydáš muža a manželku jeho, a deti jeho; a v prípade, že tak učiníte, vymením.

12 A hľa, ak tak neučiníte, vyjdem proti vám s vojskami svojimi; áno, vyzbrojím dokonca aj ženy svoje a deti svoje, a vyjdem proti vám a budem vás prenasledovať, dokonca do vlastnej krajiny vašej, ktorá je krajinou ^anášho prvého dedičstva; áno, a bude to krv za krv, áno, život za život; a budem s vami bojovať, dokonca kým nebudete vyhladení z tváre zeme.

13 Hľa, som rozhnevaný, a tiež ľud môj; vy sa usilujete o to, aby ste nás povraždili, a my sa len usilujeme o to, aby sme sa bránili. Ale hľa, ak sa budete naďalej usilovať zničiť nás, my sa budeme usilovať zničiť vás; áno, a budeme sa usilovať o krajinu svoju, o krajinu prvého dedičstva svojho.

14 Teraz končím list svoj. Ja som Moroni; som vodcom ľudu Nefitov.

15 Teraz, stalo sa, že Ammoron, keď dostal tento list, rozhneval sa; a napísal Moronimu ďalší list, a toto sú slová, ktoré napísal, hovoriac:

16 Ja som Ammoron, kráľ Lámánitov; som brat Amalikiášov, ktorého ste ^azavraždili. Hľa, pomstím na vás krv jeho, áno, a prídem na vás s vojskami svojimi, lebo sa hrozieb tvojich nebojím.

17 Lebo hľa, otcovia vaši podviedli bratov svojich natoľko, že ich olúpili o ich ^aprávo na vládu, keď právom patrilo im.

18 A teraz hľa, ak zložíte zbrane svoje a poddáte sa vláde tých, ktorým vláda právom patrí, potom dám, aby ľud môj zložil zbrane svoje a nebol už viac vo vojne.

19 Hľa, vychrlil si proti mne a ľudu môjmu mnoho hrozieb; ale hľa, my sa hrozieb tvojich nebojíme.

20 A predsa rád privolím k výmene zajatcov podľa žiadosti tvojej, aby som mohol zachovať potravu svoju pre svojich mužov vojny; a povedieme vojnu, ktorá bude večná, buď k poddaniu Nefitov našej právomoci, či k ich večnému vyhladeniu.

21 A čo sa týka oného Boha, ktorého sme, ako hovoríš, zavrhli, hľa, my takú bytosť nepoznáme; ani vy nie; ale ak taká bytosť je, myslíme si, že vytvorila nás, rovnako ako vás.

22 A ak je to tak, že je diabol a peklo, hľa, či tam nepošle teba, aby si prebýval s bratom mojím, ktorého ste zavraždili a o ktorom si naznačil, že na také miesto odišiel? Ale hľa, na týchto veciach nezáleží.

23 Ja som Ammoron a potomok ^aZóráma, ktorého otcovia vaši donútili a vyviedli z Jeruzalema.

24 A hľa teraz, ja som smelý Lámánita; hľa, táto vojna je vedená, aby pomstila bezprávie na nich spáchané a aby uhájila a získala ich práva na vládu; a končím list svoj Moronimu.