Okrasa svätosti
Náš Otec v Nebi nám poskytuje všetko, čo je požadované, aby sme sa mohli stať svätými, ako je On svätý.
Keď som sa pripravovala na toto stretnutie, premýšľala som nad mnohými vernými sestrami, ktoré som stretla, blízkymi i vzdialenými. Podľa mňa sú najlepšie opísané v ďakovnom žalme kráľa Dávida: „Vzdajte Hospodinovi česť jeho mena! Doneste posvätný dar a prijdite pred jeho tvár! Klaňajte sa Hospodinovi v okrase svätosti!“1
Vidím túto okrasu svätosti v sestrách, ktorých srdcia sú zamerané na všetko, čo je dobré, ktoré sa chcú stať podobnejšie Spasiteľovi. Ponúkajú celú svoju dušu, srdce, moc, myseľ a silu Pánovi tým ako žijú každý deň.2 Svätosť prichádza, keď sa usilujeme a namáhame zachovávať prikázania a keď si ctíme zmluvy, ktoré sme uzatvorili s Bohom. Svätosť prichádza, keď sa rozhodujeme, že si udržíme Ducha Svätého ako nášho sprievodcu.3 Svätosť prichádza, keď človek odloží nabok svoje prirodzené sklony a stane sa „svätým skrze uzmierenie Krista Pána“4. „Každý okamih [nášho života] musí byť svätosťou Pánovi.“5
Boh nebies prikázal deťom Izraela: „Lebo ja som Hospodin, váš Boh; posväťte sa a buďte svätí, lebo ja som svätý, a neznečisťujte sa.“6
Starší D. Todd Christofferson učil: „Náš Nebeský Otec je Bohom vysokých očakávaní. … Jeho cieľom je učiniť nás svätými, aby sme mohli obstáť v celestiálnej sláve (pozri NaZ 88:22) a prebývať v Jeho prítomnosti (pozri Mojžiš 6:57).“7 Lectures on Faith (Lekcie viery) vysvetľujú: „Žiadna bytosť sa nemôže tešiť z jeho slávy bez toho, aby vlastnila jeho dokonalosti a svätosť.“8 Náš Otec v Nebi nás pozná. Miluje nás a poskytuje nám všetko, čo je požadované, aby sme sa mohli stať svätými, ako je On svätý.
Sme dcérami Nebeského Otca a každá z nás má božské dedičstvo svätosti. Náš Otec v Nebi prehlásil: Hľa, ja som Boh; Muž Svätosti je moje meno.9 V predsmrteľnom svete sme milovali nášho Otca a slúžili sme Mu. Prajeme si byť ako On. Vďaka Jeho dokonalej otcovskej láske nám dal Svojho Milovaného Syna, Ježiša Krista, aby bol naším Spasiteľom a Vykupiteľom. On je Syn Muža Svätosti.10 Jeho „meno je Svätý“11, „Svätý Izraelský“12.
Naša nádej je zameraná na Krista, na Jeho milosrdenstvo a Jeho milosť. S vierou v Ježiša Krista a Jeho uzmierenie sa môžeme stať čistými, bez poškvrny, keď popierame v sebe všetku bezbožnosť13 a činíme úprimné pokánie. Sme pokrstení vodou na odpustenie hriechov. Keď obdržíme Ducha Svätého s otvoreným srdcom, naše duše sú posvätené. Každý týždeň sa zúčastňujeme na obrade sviatosti. V duchu pokánia, s úprimným prianím spravodlivosti sa zaväzujeme, že sme ochotní vziať na seba meno Krista, pamätať na Neho a dodržiavať Jeho prikázania, aby sme tak vždy mali Jeho Ducha, aby bol s nami. Časom, keď sa neustále namáhame, aby sme sa stali jedno s Otcom, Synom a Duchom Svätým, stávame sa spoluúčastníkmi Ich božskej podstaty.14
Svätosť je, keď zachovávame svoje zmluvy
Vieme o množstve skúšok, pokušení a utrpení, ktoré nás ťahajú preč od všetkého, čo je cnostné a chvályhodné pred Bohom. Ale naše smrteľné skúsenosti nám ponúkajú príležitosť zvoliť si svätosť. Najčastejšie sú to práve obete, ktoré činíme, aby sme zachovávali svoje zmluvy, ktoré nás posväcujú a činia nás svätými.
Videla som svätosť v tvári Evangeliny, 13-ročného dievčaťa z Ghany. Jedným zo spôsobov, ako zachováva svoje zmluvy je, že zvelebuje svoje povolanie prezidentky triedy Dievčat z úľu. Pokorne vysvetlila, že navštevuje domovy svojich priateliek, menej aktívnych mladých žien, aby požiadala ich rodičov, aby im dovolili chodiť na zhromaždenia. Rodičia jej hovoria, že to je ťažké, lebo deti musia v nedeľu robiť domáce práce. A tak im Evangeline chodí pomáhať s domácimi prácami a vďaka jej úsiliu jej priateľky často dostanú dovolenie ísť na zhromaždenie.
Ak budeme zachovávať k nim pripojené zmluvy, posvätné kňazské obrady nás zmenia, posvätia nás a pripravia nás na to, aby sme vstúpili do Pánovej prítomnosti.15 A tak si navzájom nesieme svoje bremená; navzájom sa posilňujeme. Udržiavame si odpustenie hriechov, keď poskytujeme duchovnú a časnú útechu chudobným, hladným, nahým a chorým.16 Zachovávame sa nepoškvrnenými od sveta, keď zachovávame deň sabatu a hodne prijímame sviatosť v Pánov svätý deň.17
Požehnávame svoje rodiny a činíme z našich domovov sväté miesta. Držíme na uzde svoje vášne, aby sme tak mohli byť naplnení čistotou a trvalou láskou.18 Približujeme sa k ostatným v láskavosti, so súcitom a stojíme ako svedkovia Boží. Stávame sa ľudom Sionu, jedného srdca a jednej mysle, čistým ľudom, ktorý spolu prebýva v jednote a spravodlivosti.19 Lebo Sion musí rásť v kráse a v svätosti.20
Sestry, poďte do chrámu. Ak sa chceme stať svätým ľudom pripraveným obdržať Spasiteľa pri Jeho príchode, musíme vstať a dať si na seba svoje krásne rúcha.21 V sile a so cťou odmietame spôsoby sveta a zachovávame svoje zmluvy, aby sme mohli byť „odetí čistotou, áno, dokonca rúchom spravodlivosti“22.
Svätosť je, keď si vezmeme Ducha Svätého za svojho sprievodcu
Svätosť je darom Ducha. Prijímame tento dar vtedy, keď sa rozhodujeme činiť tie veci, ktoré zvýšia posväcujúcu moc Ducha Svätého v našom živote.
Keď Marta privítala vo svojom dome Ježiša Krista, cítila ohromnú túžbu slúžiť Pánovi čo najlepšie. Jej sestra, Mária, si sadla „Ježišovi k nohám“ a počúvala Jeho slovo. Keď sa Marta cítila zaťažená posluhovaním bez pomoci, sťažovala sa: „Nedbáš, Pane, že mi sestra samej dá posluhovať?“
Mám rada slová tej najnežnejšej výčitky, akú si viem predstaviť. Spasiteľ ju s dokonalou láskou a nekonečným súcitom napomenul:
„Marta, Marta, starostlivá si a znepokojuješ sa pre mnohé veci.
Len jedno je potrebné. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý jej nikto nevezme.“23
Sestry, aby sme sa stali svätými, musíme sa naučiť sedieť pri nohách Svätého Izraelského a dať svätosti čas. Odložíme nabok telefón, nekonečný zoznam vecí, ktoré máme urobiť a starosti sveta? Modlitba, štúdium a dbanie na slovo Božie pozýva do našej duše Jeho očisťujúcu a uzdravujúcu lásku. Doprajme si čas byť svätými, aby sme mohli byť naplnení Jeho posvätným a posväcujúcim Duchom. S Duchom Svätým ako naším sprievodcom budeme pripravené obdržať Spasiteľa v okrase svätosti.24
Svätosť je, keď sa stávame Svätými skrze uzmierenie Ježiša Krista
V súlade s inšpirovanými slovami kráľa Benjamína, tí, ktorí sa stávajú svätými skrze uzmierenie Ježiša Krista sú tí, ktorí sú poddajní, mierni, pokorní, trpezliví a plní lásky, tak ako je Spasiteľ.25 Prorokoval, že Ježiš Kristus, „Pán Vševládny, ktorý vládne, ktorý bol a ktorý je od celej večnosti do celej večnosti, zostúpi dole s mocou z neba medzi deti ľudské a bude prebývať v stánku z hliny“. Prišiel, aby požehnal chorých, chromých, hluchých a slepých a vzkriesil mŕtvych k životu. A napriek tomu vytrpel „viac než človek môže vytrpieť, bez toho, aby mu to privodilo smrť“26. A hoci je jediným, skrze ktorého môže prísť spása, bol posmievaný, bičovaný a ukrižovaný. Ale Syn Boží vstal z hrobu, aby sme my všetci mohli prekonať smrť. On je ten, ktorý bude stáť, aby súdil svet v spravodlivosti. On je ten, ktorý nás všetkých vykúpi. On je Svätý Izraelský. Ježiš Kristus je okrasou svätosti.
Keď ľud kráľa Benjamína počul jeho slová, padli na zem, taká veľká bola ich pokora a úctivosť k milosti a sláve nášho Boha. Rozpoznali svoj telesný stav. Vidíme svoju úplnú závislosť na milosti a milosrdenstve Krista, nášho Pána? Rozpoznávame, že každý dobrý dar, časný či duchovný, prichádza skrze Krista? Pamätáme na to, že v súlade s Otcovým večným plánom, pokoj v tomto živote a slávy večnosti budú naše iba v Jeho svätom Synovi a skrze Neho?
Kiež sa pripojíme k ľudu kráľa Benjamína, keď volali nahlas jedným hlasom: „Ó, buď milosrdný a obráť k nám zmiernu krv Kristovu, aby sme mohli obdržať odpustenie hriechov svojich, a srdcia naše mohli byť očistené; lebo my veríme v Ježiša Krista, Syna Božieho, ktorý stvoril nebo a zem, a všetky veci.“27
Svedčím o tom, že keď prídeme k Svätému Izraelskému, Jeho Duch zostúpi na nás, aby sme mohli byť naplnení radosťou a obdržať odpustenie hriechov a pokoj svedomia.
Nebeský Otec dal každému z nás schopnosť stať sa svätým. Kiež činíme to najlepšie, čo môžeme, aby sme dodržiavali svoje zmluvy a aby bol Duch Svätý naším sprievodcom. S vierou v Ježiša Krista sa stávame svätými skrze Jeho uzmierenie, aby sme mohli obdržať nesmrteľnosť a život večný a vzdať Bohu, nášmu Otcovi, česť Jeho mena. Kiež sú naše životy vždy posvätným darom, aby sme mohli stáť pred Pánom v okrase svätosti. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.