Nech sme Duchom Svätým vedení
    Footnotes

    Nech sme Duchom Svätým vedení

    Na základe božského poverenia nás Duch Svätý inšpiruje, svedčí, učí a nabáda nás, aby sme kráčali vo svetle Pána.

    Bratia a sestry, tak ako vy si aj ja uvedomujem, že sme svedkami zrýchľovania diela skrze prezidenta Thomasa S. Monsona a jeho posolstva, o ktoré sa dnes ráno podelil. Prezident Monson, máme vás radi, podporujeme vás a modlíme sa za vás, náš drahý prorok.1

    Tento víkend cítime vyliatie Ducha. Či už ste tu v tejto veľkej miestnosti, sledujete prenos doma alebo ste zhromaždení v zhromaždovacích budovách vo vzdialených častiach sveta, máte príležitosť cítiť Pánovho Ducha. Duch vám v srdci a v mysli potvrdzuje pravdy, ktoré sú učené na tejto konferencii.

    Zamyslite sa nad slovami náboženskej piesne:

    Nech sme Duchom Svätým vedení;

    čo je pravda nech učí nás.

    Svedčiť bude o Kristovi,

    naše duše svetlom nebies osvieti.2

    Zo zjavení neskorších dní vieme, že Božstvo tvoria tri samostatné a oddelené bytosti: náš Otec v nebi; Jeho Jednorodený Syn, Ježiš Kristus; a Duch Svätý. Vieme, že Otec má telo z mäsa a kostí, tak hmatateľné ako ľudské; Syn tiež; ale Duch Svätý nemá telo z mäsa a kostí, ale je bytosťou Ducha. Keby to tak nebolo, Duch Svätý by v nás nemohol prebývať.3

    Moje dnešné posolstvo sa zameriava na to, aké dôležité je mať v živote Ducha Svätého. Náš Otec v nebi vedel, že v smrteľnosti budeme čeliť výzvam, strastiam a zmätku; vedel, že budeme zápasiť s otázkami, sklamaniami, pokušeniami a slabosťami. Aby nám dal silu do života a božské vedenie, poskytol nám Svätého Ducha, čo je ďalšie meno Ducha Svätého.

    Duch Svätý nás spája s Pánom. Na základe božského poverenia nás inšpiruje, svedčí, učí a nabáda nás, aby sme kráčali vo svetle Pána. Našou posvätnou zodpovednosťou je naučiť sa rozpoznávať v živote Jeho vplyv a reagovať na neho.

    Spomeňme si na Pánov sľub: Udelím vám svojho Ducha, ktorý vám rozjasní myseľ, ktorý naplní vašu dušu radosťou.4 Veľmi sa mi páči toto uistenie! Radosť, ktorá nám napĺňa dušu so sebou prináša večnú perspektívu ako kontrast ku každodennému životu. Táto radosť prichádza ako pokoj uprostred zármutku. Poskytuje nám útechu a odvahu, odkrýva pravdy evanjelia a umocňuje lásku, ktorú cítime k Pánovi a ku všetkým Božím deťom. Hoci je potreba takýchto požehnaní taká veľká, svet na ne v mnohých ohľadoch zabudol a zavrhuje ich.

    Každý týždeň, keď prijímame sviatosť, uzatvárame zmluvu, že budeme vždy pamätať na Pána Ježiša Krista a na Jeho zmiernu obeť. Dostávame sľub, že keď budeme túto posvätnú zmluvu dodržiavať, budeme môcť vždy mať jeho Ducha, aby bol s [nami].5

    Ako to môžeme robiť?

    Po prvé, snažíme sa žiť tak, aby sme boli hodní Ducha.

    Duch Svätý sprevádza tých, ktorí „sú svedomití v tom, aby pamätali na Pána, svojho Boha, deň za dňom“6. Pán povedal, že musíme odložiť veci tohto sveta a hľadať veci sveta lepšieho7, „pretože Duch Pánov neprebýva v chrámoch nesvätých“8. Vždy sa musíme snažiť poslúchať Božie zákony, študovať písma, modliť sa, navštevovať chrám a žiť v súlade s trinástym článkom viery, a to, že „máme byť čestní, pravdiví, cudní, dobrotiví, cnostní a … činiť dobro všetkým ľuďom“.

    Po druhé, musíme byť ochotní Ducha prijať.

    Pán sľubuje: Budem hovoriť k tebe v mysli tvojej a v srdci tvojom, skrze Ducha Svätého, ktorý zostúpi na teba a ktorý bude prebývať v srdci tvojom.9 Toto som začal chápať ako mladý misionár v Scotch Plains v New Jersey. Jedného horúceho júlového rána sme so spoločníkom pocítili nabádanie vyhľadať záujemcu, ktorého nám poslali z Temple Square. Zaklopali sme na dvere domu Elwooda Schaffera. Pani Schafferová nás zdvorilo odmietla.

    Keď začala zatvárať dvere, pocítil som, že mám urobiť niečo, čo som nikdy predtým ani nikdy potom už neurobil! Strčil som nohu do dverí a opýtal som sa: „Nie je tu niekto iný, koho by naše posolstvo mohlo zaujímať?“ Záujem prejavila jej šestnásťročná dcéra Marti, ktorá sa práve predchádzajúceho dňa vrúcne modlila o vedenie. Marti sa s nami začala stretávať a časom sa diskusií začala zúčastňovať aj jej matka. Obe vstúpili do Cirkvi.

    Elder Rasband as a missionary

    Vďaka Martinmu krstu bolo pokrstených a uzatvorilo zmluvy evanjelia 136 ľudí, vrátane mnohých členov jej rodiny. Som veľmi vďačný, že som poslúchol Ducha a strčil toho horúceho júlového dňa nohu do dverí. Marti a mnoho členov jej rodiny sú tu dnes s nami.

    Po tretie, musíme rozpoznať Ducha, keď prichádza.

    Moja skúsenosť je taká, že Duch s nami najčastejšie komunikuje prostredníctvom pocitov. Cítite ho v slovách, ktoré sú vám povedomé, ktoré dávajú zmysel alebo ktoré vás nabádajú. Zamyslite sa nad tým, ako zareagovali Nefiti, keď počúvali, ako sa za nich Pán modlí: „A zástup počúval a vydáva svedectvo; a ich srdce bolo otvorené a v srdci svojom porozumeli slovám, ktorými sa modlil.“10 Slová Jeho modlitby cítili v srdci. Hlas Ducha Svätého je tichý a jemný.

    V Starom zákone súperil Eliáš s kňazmi Baála. Kňazi očakávali, že „hlas“ Baála zostúpi z neba ako hrom a zapáli ich obetu. Žiadny hlas ani oheň však nezostúpil.11

    Pri inej príležitosti sa Eliáš modlil. „A hľa, Hospodin šiel vedľa. Strhol sa mocný a silný víchor, ktorý rozrážal vrchy a drvil bralá pred Hospodinom. Hospodin však nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie, ale ani v zemetrasení nebol Hospodin.

    Po zemetrasení prišiel oheň, ale Hospodin nebol v ohni; po ohni zašumel tichý šelest.“12

    Poznáte tento hlas?

    Prezident Monson učil: „Zatiaľ čo kráčame po ceste života, naučme sa jazyk Ducha.“13 Duch hovorí slová, ktoré cítime. Tieto pocity sú jemné, je to výzva k činu, výzva urobiť niečo, povedať niečo alebo nejakým spôsobom reagovať. Ak sme nedbalí či samoľúbi vo svojom uctievaní Boha alebo sme odvádzaní a znecitlivení svetskými záležitosťami, je naša schopnosť cítiť oslabená. Nefi povedal Lámánovi a Lemúélovi: „Z času na čas ste počuli hlas jeho; a on k vám hovoril tichým, jemným hlasom, ale vy ste nemali citu, a tak ste nemohli cítiť slová jeho.“14

    Minulý rok v júni som bol poverený navštíviť Južnú Ameriku. Nabitý program zahŕňal návštevu Kolumbie, Peru a Ekvádoru. V ekvádorských mestách Portoviejo a Manta zabilo veľké zemetrasenie stovky ľudí, desiatky tisíc ľudí bolo zranených a boli poškodené a zničené mnohé domy a komunity. Pocítil som nabádanie pridať do nášho programu návštevu členov žijúcich v týchto mestách. Nevedeli sme, či sa tam po zničených cestách vôbec dostaneme. Vlastne nám povedali, že sa tam nedá dostať, ale nabádanie neodchádzalo. Hneď potom sme boli požehnaní a obidve mestá sme navštívili.

    Predpokladal som, že takto narýchlo zorganizované stretnutie navštívi len pár miestnych vedúcich kňazstva. Keď sme však do kolových centier prišli, zistili sme, že sú zaplnené až po pódium. Niektorí prítomní boli pevní a oddaní členovia z danej oblasti, pionieri, ktorí sa pevne držali Cirkvi a povzbudzovali druhých, aby sa k nim pripojili v uctievaní a pocítili vo svojich životoch Ducha. V predných radách sedeli členovia, ktorí pri zemetrasení stratili svojich milovaných a susedov. Pocítil som nabádanie udeliť všetkým prítomným apoštolské požehnanie, jedno z mojich prvých. Aj keď som stál v prednej časti miestnosti, moje ruky ako keby boli položené na každej hlave a cítil som ako zo mňa tryskajú Pánove slová.

    Elder and Sister Rasband in South America

    Tým to však neskončilo. Pocítil som, že k nim mám hovoriť tak, ako to učinil Ježiš Kristus, keď navštívil ľud na americkom kontinente. „On bral ich malé deti, … a žehnal im a modlil sa za ne k Otcovi.“15 Boli sme v Ekvádore, konali sme dielo nášho Otca a toto boli Jeho deti.

    Po štvrté, musíme jednať podľa prvého nabádania.

    Spomeňte si na slová Nefiho. „Bol som vedený Duchom, nevediac vopred veci, ktoré by som mal učiniť. Predsa len,“ povedal, „som išiel ďalej.“16

    A to musíme robiť aj my. Musíme mať dôveru v prvé nabádanie. Občas premýšľame príliš racionálne, pýtame sa, či cítime duchovné vnuknutie, alebo či ide len o naše vlastné myšlienky. Keď začneme o svojich pocitoch pochybovať, niekedy aj opakovane – a všetkým sa nám to stáva – odmietame Ducha; spochybňujeme božské rady. Prorok Joseph Smith učil: „Keď svoje prvé nabádanie počúvnete, deväťkrát z desiatich prípadov bude správne.“17

    Teraz jedno varovanie: nečakajte ovácie za to, že ste počúvli Ducha Svätého. Pamätajte, činíte dielo tichého a jemného hlasu.

    Keď som slúžil ako misijný prezident v New Yorku, bol som raz s niekoľkými misionármi v reštaurácii v Bronxe. Dovnútra prišla mladá rodina a sadla si kúsok od nás. Zdalo sa, že sú pripravení prijať evanjelium. Sledoval som misionárov, ktorí sa so mnou rozprávali, a potom som si všimol, že rodina dojedla a odišla. Potom som povedal: „Starší, dnes sa tu môžeme niečo naučiť. Videli ste, ako do reštaurácie prišla milá rodina. Čo sme mali urobiť?“

    Jeden zo starších rýchlo odpovedal. „Napadlo ma, že by som mal vstať a osloviť ich. Pocítil som nabádanie, ale nič som neurobil.“

    „Starší,“ povedal som, „vždy musíme konať podľa prvého nabádania. To nabádanie, ktoré ste pocítili bol Duch Svätý!“

    Prvé nabádania sú rýdzou inšpiráciou z neba. Keď nám niečo potvrdzujú alebo nám svedčia, musíme si uvedomiť, čo to je a nikdy ich nesmieme nechať uniknúť. Často je to Duch, ktorý nás inšpiruje, aby sme niekomu podali pomocnú ruku, obzvlášť rodine a priateľom. Tak nám tichý, jemný hlas, ktorý šepká a preniká skrze všetky veci18, ukazuje príležitosti na to, aby sme učili evanjelium, vydali svedectvo o znovuzriadení a o Ježišovi Kristovi, poskytli podporu, prejavili záujem a zachránili jedno z drahocenných detí Božích.

    Je to ako keby ste boli pre druhých prvou pomocou. Prvú pomoc pri tragédii, katastrofe alebo pohrome poskytujú vo väčšine miest a na dedinách hasiči, policajti a zdravotníci. Prichádzajú so zapnutými majákmi a veľmi rád by som dodal, sme za nich nesmierne vďační. Pánov spôsob je menej zjavný, ale vyžaduje si rovnako rýchly zásah. Pán pozná potreby všetkých Svojich detí – a vie, kto je pripravený pomôcť. Pokiaľ dáme Pánovi vedieť vo svojej rannej modlitbe, že sme pripravení, požiada nás o pomoc. Pokiaľ pomôžeme, bude nás o pomoc žiadať opakovane, až získame to, čo prezident Monson nazýva „Pánovo poverenie“19. Staneme sa duchovnými záchranármi prinášajúcimi prvú pomoc zhora.

    Ak budeme venovať pozornosť nabádaniam, ktoré k nám prichádzajú, porastieme v duchu zjavenia a budeme získavať stále viac Duchom inšpirovaných postrehov a vedenia. Pán povedal: Vlož dôveru svoju v toho Ducha, ktorý povzbudzuje činiť dobro.20

    Kiež berieme vážne Pánovu výzvu, aby sme boli dobrej mysle, lebo On nás bude viesť.21 On nás vedie Duchom Svätým. Kiež žijeme v blízkosti Ducha a bez zaváhania konáme podľa svojich prvých nabádaní s vedomím, že prichádzajú od Boha. Vydávam svedectvo o tom, že Duch Svätý má moc nás viesť, strážiť nás a byť vždy s nami, v mene Ježiša Krista, amen.