2010 – 2019
Jazyk evanjelia
predchádzajúce ďalej

Jazyk evanjelia

Silné učenie je extrémne dôležité v tom, aby sme zachovali v našich rodinách evanjelium, a to si vyžaduje usilovnosť a úsilie.

Keď som bol povolaný za generálnu autoritu, spolu s rodinou sme sa kvôli môjmu prvému prideleniu presťahovali z Kostariky do Salt Lake City. Tu v Spojených štátoch som bol požehnaný tým, že som navštívil úžasných ľudí z rôznych etnických prostredí a kultúr. Medzi nimi sú mnohí, ktorí sa, ako ja, narodili v krajinách Latinskej Ameriky.

Všimol som si, že mnohí z prvej generácie tunajších Hispáncov hovoria primárne španielčinou a dostatočne po anglicky, aby mohli komunikovať s ostatnými. Druhá generácia je tvorená tými, ktorí sa buď narodili v Spojených štátoch, alebo prišli v mladom veku a chodili tu do školy, hovoria veľmi dobrou angličtinou, a možno lámanou španielčinou. A v tretej generácii je často španielčina, rodný jazyk ich predkov, stratená.1

V lingvistických pojmoch sa toto jednoducho nazýva „strata jazyka“. Strata jazyka sa môže udiať, keď sa rodiny presťahujú do cudzej krajiny, kde ich rodný jazyk nie je dominantný. Nestáva sa to len Hispáncom, ale deje sa to v populáciách po celom svete, kde je rodný jazyk nahradený novým.2 Dokonca i Nefi, prorok Knihy Mormonovej, sa obával straty rodného jazyka svojich otcov, keď sa pripravoval na presťahovanie sa do zasľúbenej krajiny. Nefi píše: „Hľa, je to múdrosť v Bohu, že máme získať tieto záznamy, aby sme mohli zachovať svojim deťom jazyk otcov našich.3

Ale Nefi sa tiež obával straty iného druhu jazyka. V nasledujúcom verši pokračuje: „A tiež, aby sme im mohli zachovať slová, ktoré boli hovorené ústami všetkých svätých prorokov, ktoré im boli dané Duchom a mocou Božou, od počiatku sveta až do tejto terajšej doby.“4

Všimol som si podobnosť medzi zachovaním materinského jazyka a zachovaním evanjelia Ježiša Krista v našom živote.

Dnes by som v mojom podobenstve nechcel zdôrazniť žiadny konkrétny pozemský jazyk, ale skôr večný jazyk, ktorý musí byť v našich rodinách zachovaný a nikdy nesmie byť stratený. Hovorím o jazyku5 evanjelia Ježiša Krista. „Jazykom evanjelia“ mám na mysli všetky učenia našich prorokov, našu poslušnosť k týmto učeniam a to, že nasledujeme spravodlivé tradície.

Budem hovoriť o troch spôsoboch, ktorými môže byť tento jazyk zachovaný.

Po prvé: Byť doma usilovnejší a starostlivejší

V Náuke a zmluvách Pán vyzval prominentných členov Cirkvi, vrátane Newela K. Whitneyho, aby si dali svoje domovy do poriadku. Pán povedal: Môj služobník Newel K. Whitney … potrebuje byť potrestaný a dať rodinu svoju do poriadku a dohliadnuť, aby boli usilovnejší a starostlivejší v domove, a modlili sa vždy, inak budú z miesta svojho odstránení.6

Jeden faktor, ktorý vplýva na stratu jazyka je, keď rodičia netrávia čas tým, že by učili svoje deti rodný jazyk. Nestačí len doma hovoriť tým jazykom. Ak si rodičia prajú zachovať svoj jazyk, musia ho učiť. Štúdia odhalila, že rodičia, ktorí sa vedome usilujú zachovať svoj rodný jazyk majú tendenciu byť v tom úspešní.7 Tak čo by mohol byť súčasťou vedomého úsilia zachovania jazyka evanjelia?

Starší David A. Bednar z Kvóra dvanástich apoštolov varoval, že „slabé učenie evanjelia a stanovovanie vzorov v domove“ je silnou príčinou, ktorá môže prerušiť cyklus multigeneračných rodín v Cirkvi.8

Takže môžeme prísť k záveru, že silné učenie je extrémne dôležité v tom, aby sme zachovali v našich rodinách evanjelium, a to si vyžaduje usilovnosť a úsilie.

Veľakrát sme boli vyzvaní, aby sme si osvojili zvyk každodenného rodinného a osobného štúdia písiem.9 Veľa rodín, ktoré toto robia, je každý deň požehnaných väčšou jednotou a bližším vzťahom s Pánom.

Kedy nastáva každodenné štúdium písiem? Nastáva vtedy, keď rodičia vezmú písma do ruky a s láskou pozvú rodinu, aby sa spolu zhromaždili na štúdium. Ťažko sa takéto štúdium odohrá akýmkoľvek iným spôsobom.

Otcovia a matky, nepremeškajte tieto veľké požehnania. Nečakajte, až kým bude príliš neskoro!

Po druhé: Silné stanovovanie vzorov v domove

Jeden lingvista napísal, že aby ste si zachovali rodný jazyk, „musíte ho zachovať živým pre svoje deti“10. „Zachovávame jazyk živým“, keď naše učenie a stanovovanie vzorov spolupracujú.

Keď som bol mladý, pracoval som počas prázdnin v továrni môjho otca. Prvá otázka, ktorú mi vždy položil môj otec, keď som dostal výplatu, bola: „Čo urobíš so svojimi peniazmi?“

Poznal som odpoveď, a tak som povedal: „Zaplatím desiatky a odložím si na misiu.“

Keď som pre neho pracoval asi osem rokov a potom, čo som stále odpovedal na tú istú otázku, môj otec usúdil, že ma naučil, ako platiť desiatky. Neuvedomil si však, že som sa túto dôležitú zásadu naučil za jeden víkend. Dovoľte mi povedať vám, ako som sa túto zásadu naučil.

Kvôli určitým udalostiam, ktoré súviseli s občianskou vojnou v Strednej Amerike, môj otec zbankrotoval. Z 200 pracovníkov na plný úväzok mal teraz menej než päť šičiek, ktoré pracovali, keď to bolo potrebné, v našej garáži. V týchto zložitých časoch som jedného dňa počul, ako moji rodičia diskutujú o tom, či by mali zaplatiť desiatky, alebo kúpiť jedlo pre deti.

V nedeľu som sledoval svojho otca, aby som videl, čo urobí. Po zhromaždení som ho videl, ako si vzal obálku a vložil do nej desiatky. Toto bola len časť onej lekcie. Stále vo mne zostávala otázka, čo budeme jesť.

V pondelok skoro ráno zaklopali na naše dvere nejakí ľudia. Keď som otvoril, pýtali si môjho otca. Zavolal som ho a keď prišiel, návštevníci mu povedali o urgentnej objednávke na šitie, ktorú potrebovali vybaviť čo najskôr. Povedali mu, že tá objednávka je taká súrna, že ju zaplatia vopred. Oného dňa som sa naučil zásady platenia desiatkov a požehnania, ktoré ich nasledujú.

V Novom zákone Pán hovorí o stanovovaní vzorov. Hovorí: „Veru, veru vám hovorím: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn.“11

Nestačí len hovoriť našim deťom o dôležitosti chrámového manželstva, pôstu a svätení sabatu. Musia nás vidieť, ako si nechávame vo svojom rozvrhu čas na to, aby sme navštívili chrám tak často, ako môžeme. Musia vidieť náš záväzok pravidelne sa postiť12 a svätiť celý deň sabatu. Ak sa naša mládež nemôže postiť dve jedlá, nemôže pravidelne študovať písma a nemôže počas veľkého zápasu v nedeľu vypnúť televízor, budú mať duchovnú sebadisciplínu, aby odolali mocným pokušeniam dnešného vyzývavého sveta, vrátane pokušenia pornografie?

Po tretie: Tradície

Ďalším spôsobom, ktorým môže byť jazyk pozmenený alebo stratený je, keď sa iné jazyky a tradície zmiešajú s materinským jazykom.13

V počiatkoch znovuzriadenej Cirkvi Pán vyzval prominentných členov Cirkvi, aby si dali svoje domovy do poriadku. Túto výzvu začal tým, že zmienil dva spôsoby, akými môžeme stratiť svetlo a pravdu v našich domovoch: A oný zlovoľný prichádza a odoberá skrze neposlušnosťsvetlo a pravdu deťom ľudským, a pre tradíciu ich otcov.14

Ako rodiny sa musíme vyhýbať akejkoľvek tradícii, ktorá by nám bránila v uctievaní dňa sabatu alebo v tom, aby sme mali doma každý deň štúdium písiem a modlitbu. Musíme zatvoriť digitálne dvere nášho domova pred pornografiou a pred ostatnými vplyvmi zla. Aby sme mohli bojovať so svetskými tradíciami našej doby, musíme používať písma a hlas našich novodobých prorokov, aby sme učili naše deti o ich božskom pôvode, o zmysle ich života a o božskom poslaní Ježiša Krista.

Záver

V písmach nájdeme niekoľko príkladov „straty jazyka“15. Napríklad:

„Teraz, stalo sa, že medzi dorastajúcim pokolením bolo mnoho tých, ktorí nerozumeli slovám kráľa Benjamína, súc v dobe, kedy hovoril k ľudu svojmu, malými deťmi; a neverili tradíciám otcov svojich. …

A teraz, pre nevieru svoju nemohli rozumieť slovu Božiemu; a ich srdcia boli zatvrdené.“16

Pre dorastajúce pokolenie sa evanjelium stalo cudzím jazykom. A hoci sú výhody udržania si materinského jazyka niekedy diskutabilné, v kontexte s plánom spásy neexistuje žiadna diskusia o večných dôsledkoch straty jazyka evanjelia v našich domovoch.

Ako deti Božie sme nedokonalými ľuďmi, ktorí sa pokúšajú naučiť sa dokonalý jazyk.17 Rovnako ako má matka súcit so svojimi malými deťmi, náš Nebeský Otec má trpezlivosť s našimi nedokonalosťami a chybami. Cení si a chápe naše úprimne zamrmlané najslabšie vyjadrenia ako keby to bola nádherná poézia. Raduje sa pri zvuku našich prvých slov evanjelia. Učí nás s dokonalou láskou.

Žiadny úspech v tomto živote, nech sa už môže zdať akýkoľvek dôležitý, nebude podstatný, ak stratíme vo svojej rodine jazyk evanjelia.18 Je mojím svedectvom, že Nebeský Otec nás v našom úsilí požehná, keď sa usilujeme prijať Jeho jazyk, dokonca až kým nebudeme hovoriť plynule na tejto vysokej úrovni komunikácie, ktorá vždy bola naším materinským jazykom. V mene Ježiša Krista, amen.

Poznámky:

  1. Medzi Hispáncami tretej generácie je „úroveň anglickej jednojazyčnosti … 72 percent“ (Richard Alba, „Bilingualism Persists, but English Still Dominates“, Migration Policy Institute, 1. februára 2005, migrationpolicy.org/article/bilingualism-persists-english-still-dominates).

  2. „Hovorenie iba po anglicky je prevládajúci vzor v tretej generácii“ (Alba, „Bilingualism Persists, but English Still Dominates“).

  3. 1. Nefi 3:19; zvýraznenie pridané.

  4. 1. Nefi 3:20; zvýraznenie pridané.

  5. Jazyk môže byť definovaný ako „systém komunikácie používaný určitou krajinou alebo komunitou“ (Oxford Living Dictionaries, „language“, oxforddictionaries.com).

  6. Pozri NaZ 93:50; zvýraznenie pridané.

  7. „[Zachovanie materinského jazyka] je možné, ale vyžaduje si to oddanosť a plánovanie“ (Eowyn Crisfield, „Heritage Languages: Fighting a Losing Battle?“onraisingbilingualchildren.com/2013/03/25/heritage-languages-fighting-a-losing-battle). „Napríklad nemecky hovoriaci na Stredozápade boli úspešní pri udržaní svojho materinského jazyku naprieč generáciami“ (Alba, “Bilingualism Persists, but English Still Dominates”).

  8. David A. Bednar, „Multigenerational Families“, v General Conference Leadership Meetings, apríl 2015, broadcasts.lds.org.

  9. Jedným novodobým príkladom je pokyn od Prvého predsedníctva: „Radíme rodičom a deťom, aby venovali veľkú pozornosť rodinnej modlitbe, rodinnému domácemu večeru, štúdiu a vyučovaniu evanjelia a prospešným rodinným aktivitám“ (List Prvého predsedníctva, 11. februára 1999).

  10. „Musíte pre vaše deti udržať jazyk živý, aby tak mohli rozumieť a komunikovať a cítiť, že sú súčasťou ľudu reprezentovaného daným jazykom“ (Crisfield, „Heritage Languages: Fighting a Losing Battle?“ zvýraznenie pridané).

  11. Ján 5:19.

  12. „Náležité dodržiavanie pôstu normálne zahŕňa zdržanie sa jedla a pitia počas dvoch hlavných jedál počas 24 hodín, návštevu pôstneho a svedeckého zhromaždenia a zaplatenie štedrých pôstnych obetí na pomoc pre tých, ktorí sú v núdzi“ (Handbook 2: Administering the Church [2010], 21.1.17).

  13. Pozri Omni 1:17.

  14. Pozri NaZ 93:39; zvýraznenie pridané.

  15. „Strata jazyka“ sa v kontexte tohto príhovoru vzťahuje na to, ako môžeme stratiť evanjelium (pozri Sudcovia 2:10; Omni 1:17; 3. Nefi 1:30).

  16. Mosiáš 26:3; zvýraznenie pridané.

  17. Pozri Matúš 5:48; 3. Nefi 12:48.

  18. Pozri Matúš 16:24 – 26.