Nepozeraj dookola, pozeraj hore!
Naším poslaním je pozvať druhých, aby prišli ku Kristovi, a toto poslanie môžeme naplniť tým, že budeme vzhliadať k Ježišovi Kristovi.
Mojím cieľom je „pozvať ostatných aby prišli ku Kristovi“1. Je to aj vaším poslaním. Toto poslanie môžeme naplniť tým, že budeme vzhliadať k Ježišovi Kristovi.
So svojimi rodičmi som bol pokrstený, keď som mal 16 rokov. Môj mladší brat, Kyung-Hwan, ktorý mal 14 rokov vstúpil do Cirkvi vďaka môjmu strýkovi Yonug Jik Leemu a pozval do svojej cirkvi aj nás. Každý z 10 členov našej rodiny bol členom inej cirkvi, a tak sme boli šťastní, že sme našli pravdu a chceli sme sa podeliť o šťastie, ktoré sme po svojom krste nachádzali v evanjeliu Ježiša Krista.
Najväčšie nadšenie pre poznanie a zdieľanie pravdy mal náš otec. Vstával skoro ráno, aby viac ako dve hodiny denne študoval písma. Po práci chodil skoro každý deň s misionármi navštevovať rodinu, priateľov a susedov. Do siedmich mesiacov po našom krste sa členmi Cirkvi stalo 23 ľudí z našej rodiny a príbuzenstva. Potom som bol svedkom zázraku, keď vďaka členskej misionárskej práci môjho otca bolo v nasledujúcom roku pokrstených 130 ľudí.
Bola pre neho dôležitá aj rodinná história a vyhľadal osem generácií našich predkov. Obrátenie našej rodiny, na ktorého začiatku stál môj 14 ročný brat, od tej doby prinieslo plody, ktoré priniesli úžitok nielen medzi živými, ale aj mŕtvymi. Náš rodostrom teraz vďaka môjmu otcovi a ďalším zahŕňa 32 generácií a teraz vykonávame chrámovú prácu za veľa vetiev. S úžasom a pocitom veľkej radosti dnes môžem spojiť našich predkov s našimi potomkami.
Prezident Gordon B. Hinckley zaznamenal podobný zážitok z chrámu v Columbuse v Ohiu:
„Zatiaľ čo som sedel v chráme a premýšľal o živote [svojho prastarého otca, starého otca a otca], pozrel som sa na svoju dcéru a jej dcéru … a na jej deti, moje pravnúčatá. Zrazu som si uvedomil, že sa nachádzam presne v strede týchto siedmich generácií – tri predo mnou a tri po mne.
V tomto posvätnom a posvätenom dome ma prestúpil pocit nesmiernej zodpovednosti, ktorú mám, aby som všetko čo som obdržal ako dedičstvo od svojich predkov odovzdal generáciám, ktoré teraz prišli po mne.“2
Všetci sa nachádzame uprostred jednej večnej rodiny. Naša úloha môže byť kľúčovým momentom prinášajúcim podstatné zmeny, pozitívne či negatívne. Prezident Hinckley pokračoval: „Nikdy sami sebe nedovoľte, aby ste sa stali slabým článkom reťaze generácií svojej rodiny“.3 Vaša vernosť evanjeliu bude pre vašu rodinu posilnením. Ako môžeme zaistiť, aby sme boli vo svojej večnej rodine silným článkom?
Jedného dňa, niekoľko mesiacov po krste, som na zhromaždení počul, ako sa niekoľko členov navzájom kritizuje. Bol som veľmi sklamaný. Išiel som domov a povedal som otcovi, že by som možno už nemal chodiť na zhromaždenie. Bolo ťažké pozerať sa na to, ako členovia takto kritizujú ostatných. Otec ma vypočul, a potom mi vysvetlil, že evanjelium bolo znovuzriadené a je dokonalé, ale členovia ešte dokonalí nie sú, a to ani on a ani ja. Rázne povedal: „Nestrácaj vieru kvôli ľuďom okolo seba, ale buduj si silný vzťah s Ježišom Kristom. Nepozeraj dookola, pozeraj hore!“
Vzhliadaj k Ježišovi Kristovi – táto otcova múdra rada posilňuje moju vieru vždy, keď čelím problémom vo svojom živote. Naučil ma, ako uplatňovať Kristovo učenie obsiahnuté v týchto slovách: Vzhliadajte ku Mne v každej myšlienke; nepochybujte, nebojte sa.4
Keď som predsedal misii Washington, Seattle, veľa dní v roku tam pršalo. Naši misionári mali aj napriek tomu pokyn, aby chodili von a aj v daždi hlásali evanjelium. Hovoril som im: „Vyjdite do dažďa, pozerajte hore k nebu, otvárajte ústa a pite! Keď budete pozerať hore, budete posilnení, aby ste bez strachu otvorili ústa pred každým.“ Bola to pre nich symbolická lekcia, že majú vždy pozerať hore, kedykoľvek budú čeliť problémom, a to aj po misii. Neskúšajte to však prosím v znečistených oblastiach.
Ešte počas mojej služby v misii Seattle mi zatelefonoval môj starší syn, Sunbeam, ktorý je klavirista. Povedal, že bude mať tú česť vystupovať v Carnegie Hall v New Yorku, pretože vyhral medzinárodnú súťaž. Mali sme z toho veľkú radosť a boli sme nadšení. Keď sme sa však večer s vďačnosťou modlili, moja manželka si uvedomila, že na jeho vystúpení nebudeme môcť byť a povedala Nebeskému Otcovi približne toto: „Nebeský Otec, som vďačná za požehnanie, ktoré si Sunbeamovi dal. Je mi ale ľúto, že tam nemôžem ísť. Mohla by som tam ísť, keby si mu to požehnanie dal buď pred našou misiou, alebo po nej. Nesťažujem sa, ale trochu ma to mrzí.“
V okamihu, kedy sa domodlila, počula zreteľný hlas: „Práve preto, že tam nemôžeš ísť, dostal tvoj syn takéto privilégium. Chcela by si to naopak?“
Moja manželka bola prekvapená. Vedela, že deti budú požehnané skrze to, že ich rodičia verne slúžia v Pánovom kráľovstve, ale až teraz porozumela svojej úlohe tak jasne. Ihneď Mu odpovedala: „Nie, nie, to je v poriadku, že tam nepôjdem. Nech má takúto poctu.“
Drahí bratia a sestry, rozpoznať lásku Nebeského Otca nie je jednoduché, keď sa dívame okolo seba časnými očami, pretože ako prvé uvidíme problémy, straty, bremená či osamelosť. Na druhej strane, keď sa dívame hore, dokážeme vidieť aj tie vzdialenejšie požehnania. Pán zjavil: Keď získame akékoľvek požehnanie od Boha, tak je to práve pre poslušnosť toho zákona, na ktorom je založené.5 Všetci, kto vstupujete do akejkoľvek služby Božej, vedzte, že ste spoľahlivým prostriedkom zaisťujúcim mocné požehnania pre tých pred vami a aj pre generácie po vás.
Dnes som vďačný, že vidím mnohých členov svojej rodiny verne kráčať po ceste zmlúv, ale zarmucuje ma predstava, že by niektoré miesta vedľa nás boli prázdne. Starší M. Russell Ballard povedal: „Ak sa rozhodnete stať neaktívnymi alebo opustiť znovuzriadenú Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní, kam pôjdete? Čo budete robiť? Rozhodnutie ,nechodiť viac‘ s členmi Cirkvi a Pánovými vyvolenými vedúcimi bude mať dlhodobý dopad, ktorý nemôžeme vždy vidieť.“6 Prezident Thomas S. Monson nás povzbudil: „Kiež sa vždy rozhodujeme pre to, čo je síce ťažšie, ale správne, namiesto toho, čo je ľahšie, ale nesprávne.“7
Nikdy nie je neskoro vzhliadať k Ježišovi Kristovi. Jeho náruč je pre vás vždy otvorená. Pred nami a po nás sú generácie, ktoré sa spoliehajú na to, že budeme nasledovať Krista, aby sme mohli byť večnou rodinou Božou.
Keď som bol uvoľnený z povolania prezidenta kolu, moji synovia sa tešili, že so mnou budú môcť tráviť viac času. Tri týždne potom som bol povolaný za sedemdesiatnika. Najskôr som si myslel, že asi budú sklamaní, ale pokorná reakcia môjho najmladšieho syna znela: „Tati, neboj. Sme večná rodina.“ Aká prostá a jasná pravda to bola! Mal som trochu obavy, pretože som sa rozhliadal iba v tomto smrteľnom živote, ale môj syn bol šťastný, lebo sa nedíval dookola, ale pozeral hore, na večnosť a zámery Pána.
Nie je vždy jednoduché pozerať hore, ak sú vaši rodičia proti evanjeliu, ak ste členom malej cirkevnej jednotky, ak váš manželský partner nie je členom Cirkvi, ak ste doteraz slobodní, aj keď ste pre manželstvo urobili všetko, ak zíde vaše dieťa z cesty, ak sa ocitnete v úlohe osamelého rodiča, ak máte telesné alebo citové problémy alebo vás postihla katastrofa, a tak ďalej. V týchto ťažkých časoch sa držte svojej viery. Vzhliadajte ku Kristovi s prosbou o silu, rovnováhu a uzdravenie. Prostredníctvom moci uzmierenia Ježiša Krista budú všetky veci pôsobiť spoločne pre vaše dobro.8
Svedčím o Ježišovi Kristovi, že je náš Spasiteľ a Vykupiteľ. Ak nasledujeme nášho žijúceho prorok, prezidenta Thomasa S. Monsona, vzhliadame k Ježišovi Kristovi. Tým, že sa každý deň modlíme a študujeme písma a každý týždeň s úprimnosťou prijímame sviatosť, získavame silu vždy vzhliadať k Nemu. Som šťastný, že som členom tejto Cirkvi a súčasťou večnej rodiny. Veľmi rád sa delím o toto skvelé evanjelium s ostatnými. Naším poslaním je pozvať druhých, aby prišli ku Kristovi, a toto poslanie môžeme naplniť tým, že budeme vzhliadať k Ježišovi Kristovi. O tom pokorne svedčím v mene Ježiša Krista, amen.