Aby svetlo naše mohlo byť zástavou pre národy
    Footnotes

    Aby svetlo naše mohlo byť zástavou pre národy

    Spasiteľovo evanjelium a Jeho znovuzriadená Cirkev nám poskytujú veľa príležitostí na to, aby sa naše svetlo stalo súčasťou veľkej zástavy pre národy.

    Pred rokmi, keď som slúžil ako učiteľ seminára, som počul ako jeden z moje spolupracovníkov žiada svojich študentov, aby sa zamysleli nad touto otázkou: Keby ste žili v Spasiteľovej dobe, prečo by ste Ho podľa vášho názoru nasledovali ako jeden z Jeho učeníkov? Prišli k záveru, že tí, ktorí Spasiteľa nasledujú v dnešnej dobe a snažia sa byť Jeho učeníkmi, by pravdepodobne učinili to isté aj vtedy.

    Od tej doby o tejto otázke a o tom, k čomu prišli premýšľam. Často premýšľam o tom, čo by som cítil, keby som na vlastné uši počul ako Spasiteľ hovorí tieto slová pri Svojom Kázaní na hore:

    „Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté.

    Ani sviecu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome.

    Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Matúš 5:14 – 16).

    Dokážete si predstaviť, ako by ste sa cítili, keby ste počuli Spasiteľov hlas? V skutočnosti si to vlastne ani nemusíme predstavovať. Počuť hlas Pána sa pre nás stalo stálym zvykom, pretože keď počujeme hlas Jeho služobníkov, je to to isté.

    V roku 1838 Pán predniesol prostredníctvom proroka Josepha Smitha nasledovné slová, ktoré sa podobajú posolstvu z Kázania na hore:

    Lebo tak bude cirkev moja nazývaná v týchto posledných dňoch, dokonca Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní.

    Veru hovorím vám všetkým: Povstaň a svieť, aby svetlo tvoje mohlo byť zástavou pre národy (pozri NaZ 115:4 – 5).

    Naša doba je natoľko výnimočná, že bola dokonca vo videní ukázaná prorokovi Izaiášovi; aj on videl dobu znovuzriadenia Cirkvi Ježiša Krista a prorokoval o nej a o jej účele týmito slovami: „A zdvihne koruhvu pre národy, zozbiera rozohnaných Izraela a zhromaždí rozptýlených Júdu zo štyroch strán zeme“ (Izaiáš 11:12).

    V kontexte písiem je koruhva alebo zástava vlajka, okolo ktorej sa ľudia zhromažďujú v jednote zámeru. V dávnych dobách zástava slúžila ako zhromažďovací bod pre vojakov v bitke. Kniha Mormonova a znovuzriadená Cirkev Ježiša Krista symbolicky znázorňujú zástavy pre všetky národy. (Pozri Guide to the Scriptures, „Ensign“; scriptures.lds.org.)

    Jednou z veľkých zástav týchto neskorších dní je nepochybne táto úžasná generálna konferencia, na ktorej je neustále hlásané veľké dielo a plán Nebeského Otca, ktorým je uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka (pozri Mojžiš 1:39).

    Pravidelné konanie generálnych konferencií je jedným z najväčších svedectiev o tom, že my ako Svätí neskorších dní „veríme všetkému, čo Boh zjavil, všetkému, čo teraz zjavuje a veríme, že zjaví ešte mnoho pozoruhodných a dôležitých vecí, týkajúcich sa kráľovstva Božieho“ (Články viery 1:9).

    Čo teda musíme na základe toho, čo Pán zjavil prostredníctvom prezidenta Thomasa S. Monsona, naďalej robiť, aby naše svetlo mohlo byť zástavou pre národy? Čo dôležité je treba urobiť v tomto úžasnom okamihu budovania Sionu a zhromažďovania Izraela.

    Pánovým zámerom je umožniť nám duchovný rozvoj „riadok za riadkom, predpis za predpisom, tu trochu a tam trochu“ (2. Nefi 28:30). A preto nemali by sme teda byť prekvapení zdanlivými drobnosťami kvôli tomu, že ide o niečo prosté a stále sa opakujúce, lebo Pán nám povedal, že „požehnaní sú tí, ktorí počúvajú predpisy moje a prepožičiavajú sluch rade mojej, lebo tí sa naučia múdrosti; lebo tomu, kto prijíma, dám viac“ (2. Nefi 28:30).

    Svedčím o tom, že ak budeme prijímať „riadok za riadkom, predpis za predpisom, tu trochu a tam trochu“ a ak budeme počúvať rady našich vedúcich, budeme mať vo svojej lampe olej, ktorý nám umožní dávať svetlo druhým, ako nám to prikázal Pán.

    Zatiaľ čo toho môžeme robiť veľa, aby sme boli svetlom a koruhvou pre druhých, rád by som sa zameral na tieto tri body: ako svätiť deň sabatu; urýchľovať prácu na diele spásy na oboch stranách závoja; a učiť tak, ako učil Spasiteľ.

    Svetlo, o ktorom hovoríme, pramení z toho, ako oddane svätíme deň sabatu ako na zhromaždení, tak doma; je to svetlo, ktoré silnie, keď sa uchovávame nepoškvrnenými od sveta; je to svetlo, ktoré pramení z prinášania sviatostí v Jeho svätý deň a z prejavovania oddanosti Najvyššiemu – vďaka tomu všetkému môžeme mať Jeho Ducha, aby bol vždy s nami. Je to svetlo, ktoré silnie a stáva sa viditeľným, keď sa vraciame domov s pocitom odpustenia, o ktorom na minulej októbrovej generálnej konferencii hovoril prezident Henry B. Eyring, keď povedal: „Zo všetkých požehnaní, ktoré môžeme sčítať, je možno tým najväčším pocit odpustenia, ktorý prichádza pri prijímaní sviatosti. Budeme cítiť väčšiu lásku a vďačnosť voči Spasiteľovi, ktorého nekonečná obeť umožnila, aby sme boli očistení od hriechu“ („Vďačnosť v sabatný deň“,október 2016, 100).

    Keď svätíme deň sabatu a prijímame sviatosť, stane sa nielen to, že sme očistení, ale naše svetlo tiež svieti jasnejšie.

    Naše svetlo je jasnejšie tiež vtedy, keď venujeme a zasväcujeme čas tomu, aby sme vyhľadávali mená svojich predkov, brali ich do chrámu a učili svoju rodinu a druhých, aby činili to isté.

    Táto posvätná chrámová práca a práca na rodinnej histórii, ktorú zdieľame so Svätými na oboch stranách závoja, postupuje vpred rýchlejšie, než kedykoľvek predtým, vďaka tomu že sa stavajú ďalšie Pánove chrámy. Vďaka tomu, že v každom chráme je teraz vyhradený určitý čas pre rodiny, ktoré si prinášajú vlastné kartičky s menami, mávame s manželkou nádherné zážitky, zatiaľ čo v chráme slúžime spolu so svojimi deťmi a vnúčatami.

    Keď nachádzame mená predkov, berieme ich do chrámu a učíme to aj druhých, spoločne svietime ako koruhva alebo zástava.

    Ďalší spôsob, ako môžeme povstať a svietiť, je naučiť sa učiť druhých tak, ako učil Spasiteľ. Radujem sa spolu s každým, kto sa učí učiť tak, ako učil Spasiteľ. Dovoľte mi prečítať slová z obálky tejto novej príručky k výučbe: „Cieľom každého učiteľa evanjelia – každého rodiča, každého oficiálne povolaného učiteľa, každého domáceho učiteľa a navštevujúcej učiteľky a každého nasledovníka Krista – je učiť čistú náuku evanjelia prostredníctvom Ducha, aby pomohol Božím deťom prehĺbiť vieru v Spasiteľa a stať sa viac takými, ako je On“ (Teaching in the Savior’s Way [2016]).

    Práve v tejto podobe dvíhajú tisíce našich verných učiteľov svoje svetlo, zatiaľ čo sa učia učiť tak, ako učil Spasiteľ. V tomto kontexte poskytujú nové schôdze rady učiteľov spôsob, ako povstať a svietiť, zatiaľ čo sa študenti zhromažďujú okolo zástavy Kristovej náuky, lebo „kľúčom k tomu, aby ste učili tak, ako učil Spasiteľ, je žiť tak ako On“ (Teaching in the Savior’s Way, 4).

    Keď všetci vyučujeme a sami sa učíme podľa Jeho vzoru a stávame sa viac takými, ako je On, naše svetlo svieti jasnejšie, nemôže byť ukryté a stáva sa zástavou pre tých, ktorí hľadajú Spasiteľovo svetlo.

    Drahí bratia a sestry, svoje svetlo nemáme a nesmieme skrývať. Spasiteľ nám prikázal, aby sme svoje svetlo nechali svietiť ako mesto na hore alebo ako sviecu na svietniku. Keď tak činíme, oslavujeme svojho Otca v nebi. Spasiteľovo evanjelium a Jeho znovuzriadená Cirkev nám poskytujú veľa príležitostí na to, aby sa naše svetlo stalo súčasťou veľkej zástavy pre národy.

    Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je svetlom, ktoré musíme odrážať, v mene Ježiša Krista, amen.