Stať sa učeníkom nášho Pána Ježiša Krista

Starší Robert D. Hales

Kvórum dvanástich apoštolov

Zoskupenie vlastností, ktoré vyplývajú z viery v Krista je dôležité na to, aby sme v týchto posledných dňoch stáli pevne.

Čo to znamená byť učeníkom nášho Pána Ježiša Krista? Učeník je ten, kto je pokrstený a je ochotný vziať na seba Spasiteľovo meno a nasledovať Ho. Učeník sa usiluje stať sa ako On tým, že dodržiava Jeho prikázania v smrteľnosti, takmer rovnako ako sa učeň usiluje stať ako jeho majster.

Mnoho ľudí počuje slovo učeník a myslia si, že to znamená iba „nasledovník“. Ale úprimné učeníctvo je stav bytia. Toto si vyžaduje viac než štúdium a uplatňovanie zoznamu vlastností jednotlivca. Učeníci žijú tak, že vlastnosti Kristove sú vtkané do vlákien ich bytosti ako do duchovnej tapisérie.

Počúvajte Petrovu výzvu ako sa stať Spasiteľovým učeníkom:

„Vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere cnosť, k cnosti poznávanie,

k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť,

k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku.“¹

Ako vidíte, tkanie duchovnej tapisérie osobného učeníctva si vyžaduje viac než len jedno vlákno. V Spasiteľovej dobe boli mnohí, ktorí prehlasovali, že sú v jednom alebo v inom aspekte svojho života spravodliví. Uplatňovali to, čo ja volám selektívna poslušnosť. Napríklad, dodržiavali prikázanie zdržať sa práce počas sabatu, dokonca kritizovali Spasiteľa za to, že počas oného svätého dňa uzdravoval.² Dávali almužny chudobným, ale ponúkali len svoj prebytok – to, čo pre seba nepotrebovali.³ Postili sa iba so zamračenými tvárami.⁴ Modlili sa ale len preto, aby ich ľudia videli.⁵ Ježiš povedal: Približujú sa ku mne svojimi perami, ale ich srdce je odo mňa ďaleko.⁶ Takíto muži a takéto ženy sa možno sústredia na to, aby vynikali v určitej vlastnosti alebo skutku, ale nemusia sa s určitosťou stať ako On vo svojom srdci.

O takýchto Ježiš prehlásil:

„Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?

A vtedy im vyznám: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, vy, ktorí činíte neprávosť.“⁷

Spasiteľove vlastnosti, ako ich chápeme, nie sú návodom, ktorý máme nasledovať, alebo zoznamom, ktorý si máme odškrtávať. Sú popretkávané, pridávané jedna k druhej a vyvíjajú sa v nás interaktívnymi spôsobmi. Inými slovami, nemôžeme získať jednu Kristovu vlastnosť bez toho, aby sme tiež nezískali a neovplyvnili ostatné. Keď sa jedna vlastnosť stáva silnou, rovnako aj mnoho ďalších.

V 2. Liste Petra a v Náuke a zmluvách v oddiele 4 sa učíme, že viera v Pána Ježiša Krista je základ. Meriame svoju vieru tým, k čomu nás vedie – našou poslušnosťou. „Ak budete mať vieru vo mňa,“ prisľúbil Pán, „budete mať moc učiniť akúkoľvek vec, ktorá je pre mňa žiaduca.“⁸ Viera je katalyzátor. Bez skutkov, bez cnostného života, nemá naša viera moc aktivovať učeníctvo. Viera je vskutku mŕtva.⁹

A tak Peter vysvetľuje: „Pridávajte k viere cnosť.“ Cnosť je viac než sexuálna nevinnosť. Je to čistota a svätosť v mysli a v tele. Cnosť je tiež moc. Keď verne žijeme podľa evanjelia, budeme mať moc byť cnostní v každej myšlienke, v každom pocite a skutku. Naše mysle sa stanú vnímavejšími k nabádaniam Ducha Svätého a k Svetlu Kristovmu.¹⁰ Krista nestelesňujeme iba tým, čo hovoríme a činíme, ale aj tým, kým sme.

Peter pokračuje: „K [vašej] cnosti poznávanie.“ Keď žijeme cnostným životom, spoznávame nášho Nebeského Otca a Jeho Syna špeciálnym spôsobom. „Keď niekto chce plniť [Otcovu] vôľu, rozozná to učenie.“¹¹ Týmto poznaním je osobné svedectvo, zrodené z vlastnej skúsenosti. Je to poznanie, ktoré nás mení, aby sa tak naše svetlo priľnulo k Jeho svetlu a naša cnosť milovala Jeho cnosť.¹² Tým, že žijeme cnostne, posunieme sa od „verím“ k slávnej destinácii „viem“.

Peter nás nabáda pridať „k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť“. Ako zdržanliví učeníci žijeme podľa evanjelia vyrovnaným a stálym spôsobom. Nebežíme „rýchlejšie, ako [máme] síl“¹³. Deň za dňom kráčame vpred, neodradení prečisťujúcimi výzvami smrteľnosti.

Keď sme zdržanliví týmto spôsobom, rozvíjame trpezlivosť a dôveru v Pána. Sme schopní spoliehať sa na Jeho plán pre náš život, dokonca i keď ho nevidíme svojimi prirodzenými očami.¹⁴ Takže môžeme byť pokojní a vedieť, že On je Boh.¹⁵ Keď čelíme búrkam utrpenia, pýtame sa: „Čo by si chcel, aby som sa z tejto skúsenosti naučil?“ S Jeho plánom a zámermi v našom srdci kráčame vpred nielen vytrvajúc všetky veci, ale tiež vytrvajúc v nich trpezlivo a dobre.¹⁶

Táto trpezlivosť, ako učí Peter, vedie k zbožnosti. Keď má náš Otec trpezlivosť s nami, Jeho deťmi, my začíname mať trpezlivosť s ostatnými a sami so sebou. Tešíme za zo slobody jednania ostatných a z príležitosti, ktorú im poskytuje, aby rástli riadok za riadkom¹⁷, jasnejšie a jasnejšie, až bude dokonalý deň¹⁸.

Od zdržanlivosti k trpezlivosti, a od trpezlivosti k zbožnosti, naša povaha sa mení. Získavame onú bratskú láskavosť, ktorá je znakom všetkých pravých učeníkov. Rovnako ako dobrý Samaritán, aj my prejdeme cez cestu, aby sme slúžili komukoľvek, kto je v núdzi, dokonca i keď nepatrí do okruhu našich priateľov.¹⁹ Žehnáme tým, ktorí nás preklínajú. Činíme dobro tým, ktorí nás zlovoľne zneužívajú.²⁰ Je niektorá vlastnosť božskejšia alebo kresťanskejšia?

Svedčím o tom, že úsilie, ktoré vynakladáme, aby sme sa stali učeníkmi nášho Spasiteľa je skutočne navyšované, až kým nebudeme „nájdení“, že máme Jeho lásku.²¹ Táto láska je definujúca vlastnosť Kristovho učeníka:

„A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom.

A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal – nič nie som.“²²

Je to viera, nádej a pravá láska, ktorá nás oprávňuje vykonávať dielo Božie.²³ „Teraz však zostáva to troje, … ale najväčšia z nich je láska.“²⁴

Bratia a sestry, teraz viac ako kedykoľvek predtým nemôžeme byť „učeníci na čiastočný úväzok“! Nemôžeme byť učeníkmi len ohľadom jedného alebo druhého bodu náuky. Zoskupenie vlastností, ktoré vyplývajú z viery v Krista – vrátane tých, o ktorých sme dnes hovorili – je dôležité na to, aby sme v týchto posledných dňoch stáli pevne.

Keď sa dychtivo usilujeme o to, aby sme boli pravými učeníkmi Ježiša Krista, tieto vlastnosti budú do nás vtkané, navýšené a vzájomne sa budú posilňovať. Nebude žiadnej nerovnosti medzi láskavosťou, ktorú ukazujeme svojim nepriateľom, a láskavosťou, ktorú udeľujeme našim priateľom. Budeme rovnako čestní vtedy, keď sa nikto nedíva, i vtedy, keď sa díva. Budeme rovnako oddaní Bohu na verejnosti ako sme v súkromí.

Svedčím, že každý môže byť Spasiteľovým učeníkom. Učeníctvo nie je obmedzené vekom, pohlavím, etnickým pôvodom alebo povolaním. Skrze svoje osobné učeníctvo budujeme ako Svätí neskorších dní kolektívnu silu, aby sme požehnali svojich bratov a sestry po celom svete. Teraz je čas, aby sme sa opäť zaviazali, že budeme Jeho učeníkmi so všetkou usilovnosťou.

Bratia a sestry, všetci sme povolaní, aby sme boli učeníkmi nášho Spasiteľa. Kiež je táto konferencia vašou príležitosťou „[začať] ako v časoch starodávnych, a [prísť] k Pánovi s celým srdcom svojím“²⁵. Toto je Jeho Cirkev. Vydávam svoje zvláštne svedectvo o tom, že On žije. Kiež nás požehná v našej večnej púti, aby sme sa stali oddanými a udatnými učeníkmi. V mene Ježiša Krista, amen.