„Kráčajte so mnou“
    Footnotes

    „Kráčajte so mnou“

    Naše vysvätenie do kňazstva je pozvánkou od Pána, aby sme kráčali s Ním, robili to, čo robí On, slúžili tak, ako slúži On.

    Milovaní bratia v kňazstve, mojím dnešným zámerom je dodať vám ako odvahu, tak posilnenie vo vašej kňazskej službe. V určitom zmysle sa to podobá zámeru, ktorý mal podľa mojich predstáv Spasiteľ, keď sa stretol s bohatým mládencom, ktorý sa ho spýtal: „Čo dobrého robiť, aby som mohol mať večný život?“ (Matúš 19:16) Možno ste prišli na túto konferenciu tak, ako tento mladík prišiel k Spasiteľovi, s otázkou, či ja vaša služba prijateľná. A zároveň možno máte pocit, že toho máte robiť viac – možno oveľa viac! Modlím sa o to, aby som bol schopný odovzdať vám Pánovo láskyplné uznanie za to, čo už robíte, a zároveň vám ponúknuť povzbudzujúci náhľad na to, čo ešte s Jeho pomocou môžete ako držitelia Jeho svätého kňazstva dosiahnuť.

    Tento bohatý mládenec bol požiadaný, aby predal všetko, čo mal a dal chudobným a nasledoval Spasiteľa; pre váš budúci pokrok toto možno potrebné nebude, ale určitá miera obete pravdepodobne potrebná bude. Nech je to akokoľvek, dúfam, že kvôli môjmu posolstvu neodídete zarmútení, ako sa to stalo tomu mládencovi. (Pozri Matúš 19:20 – 22.) Skôr verím, že pôjdete svojou cestou, radujúc sa (NaZ 84:105), pretože sa budete chcieť zlepšiť a myslíte si, že môžete.

    Dokonca je prirodzené cítiť sa do určitej miery nedostatočne, keď sa zamýšľame nad tým, k čomu nás Pán povolal, aby sme vykonali. V skutočnosti, keby ste mi povedali, že sa cítite úplne schopní plniť svoje kňazské povinnosti, možno by som mal obavy, že im nerozumiete. Keby ste naopak povedali, že máte pocit, že to chcete vzdať, pretože táto úloha ďaleko presahuje vaše schopnosti, chcel by som vám pomôcť pochopiť, ako Pán zvelebuje a posilňuje držiteľov Svojho kňazstva, aby zvládali to, čo by sami inak nikdy nezvládli.

    To platí práve tak pre mňa v mojom povolaní, ako pre vás v povolaní vašom. Nikto z nás nemôže vykonávať prácu kňazstva a vykonávať ju dobre, ak sa spoliehame výhradne na vlastnú múdrosť a talenty. Je to tak preto, že toto nie je naše dielo – je to dielo Pánovo. A tak jedinou možnosťou ako uspieť je spoliehať sa na Neho, či už ste novopovolaný diakon, ktorému je zverená úloha vniesť určitú duchovnú moc do obradu sviatosti alebo domáci učiteľ poverený Pánom s láskou duchovne sa starať o rodinu, ktorú nepoznáte a ktorá, ako sa zdá, o vašu lásku či starostlivosť nestojí; alebo otec, ktorý vie, že má predsedať rodine v spravodlivosti, ale možno trochu neviete, ako na to a zdá sa vám, že čas sa míňa, pretože deti rastú rýchlo a svet sa zdá byť nevľúdny a nehostinný.

    Takže pokiaľ vás toto trochu premáha, berte to ako dobré znamenie. Naznačuje to, že si uvedomujete nesmiernosť dôvery, ktorú do vás Boh vkladá. Znamená to, že do určitej malej miery chápete, čo kňazstvo v skutočnosti je.

    Na svete je len veľmi málo ľudí, ktorí tomuto rozumejú. Ani tí, ktorí dokážu odriekať rozumnú definíciu, ho možno v skutočnosti nechápu. Existuje niekoľko veršov v písmach, ktoré skrze moc Ducha, ktorú so sebou nesú, môžu prehĺbiť váš úžas nad svätým kňazstvom. Tu sú niektoré z tých veršov:

    Mocou a právomocou … Melchisedekovho kňazstva je držať kľúče všetkých duchovných požehnaní cirkvi –

    Mať výsadu prijímania tajomstiev kráľovstva nebeského, mať pre seba nebesia otvorené, stretávať sa so všeobecným zhromaždením a s cirkvou Prvorodeného a tešiť sa zo spoločenstva a prítomnosti Boha Otca a Ježiša, prostredníka novej zmluvy.

    Mocou a právomocou … Áronovho kňazstva je držať kľúče služby anjelov (pozri NaZ 107:18–20).

    V obradoch [kňazstva] sa prejavuje moc božskosti. …

    Lebo bez toho žiadny človek nemôže vidieť tvár Božiu, dokonca Otcovu, a žiť (pozri NaZ 84:20, 22).

    „Toto vysoké kňazstvo je podľa rádu Syna [Božieho], rádu, ktorý bol od založenia sveta; či inými slovami, je bez počiatku dní či konca rokov, súc pripravený od večnosti do celej večnosti podľa vedomosti jeho o všetkých veciach“ (Alma 13:7).

    Každý, súc vysvätený podľa tohto rádu a povolania, bude mať moc, skrze vieru, rozlomiť hory, rozdeliť moria, vysušiť vody, obrátiť ich v ich toku;

    Postaviť sa na odpor vojskám národov, rozdeliť zem, zlomiť každé puto, stáť v prítomnosti Božej; činiť všetky veci podľa vôle jeho, podľa príkazu jeho, podrobiť kniežatstvá a moci; a toto skrze vôľu Syna Božieho, ktorý bol pred založením sveta (Preklad Josepha Smitha, Genesis 14:30 – 31 [v Sprievodcovi k písmam]).

    Jednou možnou reakciou na tieto úžas vyvolávajúce popisy moci kňazstva je myslieť si, že sa nás netýkajú. Ďalšou možnou reakciou je klásť si v srdci napríklad tieto sebaspytovacie otázky: Pocítil som niekedy, že mi boli otvorené nebesia? Použil by niekto slová „služba anjelov“, keby mal opísať moju kňazskú službu? Prinášam „moc božskosti“ do života tých, ktorým slúžim? Rozlomil som niekedy horu, vzdoroval vojsku, zlomil niekomu putá alebo podrobil svetské moci – dokonca len obrazne – aby som naplnil Božiu vôľu?

    Takéto skúmanie vlastného vnútra vždy prináša pocit, že by sme mohli v službe Pánovi robiť viac. Dúfam, že vám to tiež prináša pocit, že chcete robiť viac – túžbu sa do väčšej miery zapojiť do Pánovho zázračného diela. Takéto pocity sú prvým krokom k tomu, aby ste sa stali takými mužmi, ktorých má kňazská služba vytvoriť.

    Ďalší krok je opísaný v rozhovore medzi Jehovom a Enochom. Enocha poznáme ako mocného proroka, ktorý založil Sion uprostred veľkej zlovoľnosti. Ale predtým ako sa Enoch stal mocným prorokom, videl samého seba ako mládenca, ktorý je pomalý v reči a ktorého všetci ľudia nenávidia (pozri Mojžiš 6:31). Počúvajte slová, ktorými Pán povzbudzoval Enocha. Sú to tiež Jeho slová určené vám, ktorí ste povolaní slúžiť druhým ako nositelia kňazstva:

    A Pán povedal Enochovi: Choď a čiň, ako som ti prikázal, a žiadny človek ťa neprebodne. Otváraj ústa svoje a budú naplnené, a dám ti hovoriť, lebo všetko telo je v rukách mojich, a ja učiním, ako sa mi zdá dobré. …

    Hľa, Duch môj je na tebe, a preto všetky slová tvoje ospravedlním; a hory budú pred tebou utekať a rieky sa obrátia v toku svojom; a ty zostaneš vo mne a ja v tebe; takže, kráčaj so mnou (pozri Mojžiš 6:32, 34).

    Bratia, naše vysvätenie do kňazstva je pozvánkou od Pána, aby sme kráčali s Ním. A čo to znamená kráčať s Pánom? Znamená to robiť to, čo robí On, slúžiť tak, ako slúži On. Obetoval vlastné pohodlie, aby mohol žehnať ľuďom v núdzi, takže práve to sa máme tiež snažiť robiť. Zdá sa, že venoval zvláštnu pozornosť tým, ktorí boli prehliadaní a ktorých sa spoločnosť dokonca stránila, takže toto sa máme tiež snažiť robiť. Svedčil síce odvážne, ale s láskou o pravdivej náuke, ktorú obdržal od Svojho Otca aj vtedy, keď to nebolo populárne, a to isté musíme robiť aj my. Povedal nám všetkým: „Poďte ku mne“ (Matúš 11:28) a my hovoríme všetkým: „Poďte k Nemu.“ Ako držitelia kňazstva sme Jeho zástupcami. Nekonáme sami za seba, ale za Neho. Nehovoríme svoje slová, ale Jeho. Ľudia, ktorým slúžime, poznávajú Pána lepšie vďaka našej službe.

    Hneď ako prijmeme Pánovu výzvu, aby sme s Ním kráčali, povaha našej kňazskej služby sa zmení. Naraz sa stáva vyššou a ušľachtilejšou, ale tiež dosiahnuteľnejšou, pretože vieme, že na to nie sme sami. Pocítil som to veľmi silno vtedy, keď mi prezident Thomas S. Monson vložil pred deviatimi rokmi ruky na hlavu a požehnal mi na začiatku služby v mojom terajšom povolaní. V tom požehnaní zopakoval tieto Spasiteľove slová: A ktokoľvek vás prijme, tam budem tiež aj ja, lebo pôjdem pred tvárou vašou. Budem po vašej pravici a po vašej ľavici a Duch Môj bude v srdci vašom a anjeli Moji okolo vás, aby vás podopierali (pozri NaZ 84:88).

    Spoliehal som sa na toto zasľúbenie veľakrát a počas 72 rokov mojej kňazskej služby som bol veľakrát svedkom toho ako sa naplnilo. Stalo sa to vtedy, keď som mal ako nový držiteľ Áronovho kňazstva úlohu roznášať sviatosť. Vydesený z toho, že by som mohol urobiť nejakú chybu, som pred začiatkom zhromaždenia vyšiel von z miestnosti a zúfalo som sa modlil, aby mi Boh pomohol. Odpoveď prišla. Pocítil som, že Pán je so mnou. Pocítil som Jeho dôveru vo mňa a tiež som cítil dôveru v moju časť v Jeho diele.

    Stalo sa to znova, keď som slúžil ako biskup. Zavolala mi jedna žena, ktorá sa dopustila závažnej chyby a teraz čelila ťažkému, život meniacemu rozhodnutiu. Keď som sa s ňou rozprával, mal som dojem, že poznám odpoveď na jej problém, ale tiež som silno pocítil, že ja by som jej túto odpoveď dávať nemal – potrebovala ju získať sama pre seba. A tak som jej povedal: „Verím, že Boh vám povie, čo máte robiť, pokiaľ sa Ho opýtate.“ Neskôr mi hovorila, že sa Ho naozaj opýtala a On jej skutočne odpovedal.

    Pri jednej príležitosti mi niekto telefonoval, bol som vtedy biskup – tentoraz to bolo z polície. Bolo mi povedané, že do vestibulu banky cez sklo vošiel autom nejaký opitý vodič. Keď zmätený vodič uvidel pracovníka ochranky s vytasenou zbraňou, zvolal: „Nestrieľajte! Som mormon!“

    Zistilo sa, že oný opitý vodič je členom môjho zboru, ktorý bol pokrstený len nedávno. Keď som v kancelárii biskupa čakal na to, kým si s ním pohovorím, zvažoval som, čo mu poviem, aby pocítil výčitky svedomia kvôli tomu, ako porušil svoje zmluvy a strápnil Cirkev. Keď som tam ale sedel a díval sa na neho, začul som v mysli hlas, ktorý práve tak jasne ako keby niekto ku mne hovoril, povedal: „Umožním ti ho vidieť tak, ako ho vidím Ja.“ A potom, na okamih, sa mi celý pohľad na neho zmenil. Nevidel som podnapitého mladého muža, ale žiarivého a ušľachtilého syna Božieho. Zrazu som pocítil lásku, ktorú k nemu cítil Pán. Táto vízia zmenila náš rozhovor. A zmenila aj mňa.

    Z týchto zážitkov kedy som kráčal s Pánom pri konaní Jeho diela, som získal dôležité ponaučenia. Rád by som sa s vami podelil o tri z nich. Prvé sa týka toho, že Boh si všíma aj toho najnovšieho a najmladšieho diakona a bude mu pomáhať. Nikdy nemusíte mať pocit, že ste pre Neho natoľko malí alebo nevýznamní, že by si nevšimol vás a službu, ktorú v Jeho mene poskytujete/vykonávate.

    Druhé ponaučenie sa týka toho, že Pánovým dielom nie je len problémy vyriešiť, ale pomôcť ľuďom, aby rástli. A tak keď s Pánom kráčate v kňazskej službe, môžete zistiť, že to, čo sa niekedy zdá byť najúčinnejším riešením, nie je riešenie, ktoré Pán uprednostňuje, pretože neumožňuje ľuďom rásť. Ak budete počúvať, tak vás bude učiť o Svojich cestách. Pamätajte na to, že Božím dielom a slávou nie je jednoducho riadiť efektívnu organizáciu; je ním uskutočniť nesmrteľnosť a večný život človeka (pozri Mojžiš 1:39). Nakoniec práve pre toto udeľuje Svoju kňazskú právomoc nedokonalým smrteľníkom ako ste vy a ja a vyzýva nás k tomu, aby sme sa zapojili do Jeho diela. Jeho dielom je náš pokrok!

    A tretie ponaučenie: Keď kráčate so Spasiteľom v kňazskej službe, zmení to váš pohľad na druhých. Pán vás bude učiť vidieť ich Jeho očami, čo zanemená vidieť za hranice vonkajšieho vzhľadu a do srdca (pozri 1. Samuelova 16:7). Takto bol Spasiteľ schopný vidieť Šimona nie ako impulzívneho rybára, ale ako Petra, skalopevného budúceho vedúceho svojej Cirkvi (pozri Lukáš 5:1 – 11). Takto bol schopný vidieť Zachea nie ako skorumpovaného vyberača daní, ako ho videli ostatní, ale ako čestného a úprimného syna Abrahámovho (pozri Lukáš 19:1 – 9). Ak budete so Spasiteľom kráčať dostatočne dlho, naučíte sa na každého pozerať ako na dieťa Božie s neobmedzeným potenciálom, nehľadiac na to, aká mohla byť jeho minulosť. A ak budete kráčať so Spasiteľom ďalej, osvojíte si ďalší dar, ktorý má – schopnosť pomôcť ľuďom vidieť v sebe tento potenciál a činiť pokánie.

    Moji drahí bratia v kňazstve, v mnohých ohľadoch sme ako tí dvaja učeníci, ktorí v tú prvú veľkonočnú nedeľu kráčali po ceste do Emauz. Bolo ráno, kedy nastalo vzkriesenie, ale oni ešte nevedeli, že vzkriesenie prebehlo, a dokonca ani to, čo vzkriesenie znamená. Verili, že Ježiš Nazaretský „vykúpi Izrael“, ale boli „leniví srdcom veriť“ všetkému, čomu písma o vzkriesení učili. Keď kráčali ďalej a snažili sa to rozumom pochopiť, „priblížil sa k nim aj sám Ježiš a šiel s nimi. Ale ich oči boli zdržiavané, aby Ho nepoznali. (Pozri Lukáš 24:13 – 32.)

    Svedčím o tom, že keď kráčame po ceste kňazskej služby, Spasiteľ ide s nami, lebo je to Jeho chodník, Jeho cesta. Jeho svetlo ide pred nami a Jeho anjeli sú okolo nás. Možno sa nám nedostáva plného pochopenia toho, čo kňazstvo je alebo ako ho používať tak, ako ho používa On. Ale ak budeme venovať dôkladnú pozornosť oným okamihom, kedy „[horelo] v nás srdce“ (Lukáš 24:32), môžu sa nám otvoriť oči a my uvidíme Jeho ruku vo svojom živote a aj v svojej službe. Svedčím o tom, že najlepšie Pána poznáme vtedy, keď s Ním spolupracujeme a slúžime vo veľkom diele prinášania spásy deťom Božím. „Lebo ako môže človek poznať pána, ktorému neslúžil a ktorý je pre neho cudzincom, a ktorý je ďaleko od myšlienok a zámerov srdca jeho?“ (Mosiáš 5:13). Ježiš Kristus je náš Majster. Toto je Jeho Cirkev. Toto je Jeho kňazstvo, ktorého sme držiteľmi. Kiež sa každý z nás rozhodne kráčať s Ním a kiež rozpoznáme, že On kráča s nami.

    Vydávam vám posvätné svedectvo, že Ježiš je Kristus, náš vzkriesený Pán. Vydávam svoje svedectvo, že kňazstvo, ktoré nám zveril, je moc hovoriť a konať v Jeho mene. Sme deti milujúceho Nebeského Otca, ktorý zodpovedá naše modlitby a zosiela Ducha Svätého, aby nás posilňoval v každej kňazskej zodpovednosti, ktorú máme to požehnanie obdržať. Joseph Smith videl Otca a Syna, Obdržal kľúče kňazstva, ktoré boli odovzdané prezidentovi Thomasovi S.Monsonovi, ktorý ich používa v dnešnej dobe. O tom svedčím v mene Ježiša Krista, amen.