Piesne spievané a nespievané
    Footnotes

    Piesne spievané a nespievané

    Ale ja prosím každého z nás, aby sme zostali navždy a verne v zbore.

    „Slnka svit je v duši mojej dnes,“ napísala Eliza Hewittová, „nádhernejšie a žiarivejšie ako v pravé poludnie, lebo Ježiš je mojím svetlom.“1 S radosťou v každej note, túto podivuhodnú starokresťanskú náboženskú pieseň prakticky nie je možné spievať bez úsmevu. Ale dnes by som rád vyzdvihol z kontextu jej jeden riadok, ktorý môže pomôcť v dňoch, kedy zistíme, že je ťažké spievať alebo usmievať sa a nezdá sa, že by sa „pokojné a šťastné chvíle valili“. Pokiaľ po určitú dobu nie ste schopní reagovať na radostné melódie, ktoré počujete prichádzať od druhých, žiadam vás, aby ste sa húževnato pridŕžali riadku v tejto náboženskej piesni, ktorá uisťuje: „Ježiš počuť môže piesne, ktoré nemôžete spievať“2.

    Medzi skutočnosťami, ktorým čelíme ako Božie deti žijúce v padlom svete je, že niektoré dni sú ťažké, kedy sa skúša naša viera a naša odvaha. Tieto problémy môžu pochádzať z nedostatku v nás, z nedostatku v iných, alebo len z nedostatku v živote, ale bez ohľadu na dôvody, zistíme, že nás nemôžu okradnúť o piesne, ktoré tak veľmi chceme spievať a zatemniť sľub „jari v duši“3, ktorú oslavuje Eliza Hewittová v jednom zo svojich veršov.

    Takže čo robiť v takýchto časoch? Po prvé, by sme mali prijať radu apoštola Pavla a „ak sa nádejame tomu, čo nevidíme, to trpezlivo očakávame“4. V tých chvíľach, kedy sa melódia radosti podlomí pod našou silou prejavu, budeme musieť po určitú dobu stáť v tichosti a jednoducho načúvať druhým a čerpať silu z nádhery hudby okolo nás. Mnohí z nás, ktorí máme „hudobný hluch“ môžeme posilniť našu dôveru a výrazne zlepšiť náš spev tým, že sa postavíme vedľa niekoho, kto má silnejší a istejší hlas. Určite z toho vyplýva, že pri speve piesní večnosti, by sme mali stáť tak blízko, ako je to len ľudsky možné pri Spasiteľovi a Vykupiteľovi sveta – ktorý má absolútne dokonalý sluch. Potom si vezmeme odvahu z Jeho schopnosti počuť naše mlčanie a nádej z Jeho ľubozvučného mesiášskeho príhovoru v náš prospech. Je to naozaj tak, že „keď je Pán nablízku“, že „holubica mieru spieva v mojom srdci a zjavia sa prúdy milosti“5.

    Počas tých dní, kedy sa cítime trochu mimo tón, menší od toho, čo si myslíme, že vidíme alebo počujeme od druhých, chcem nás požiadať, najmä mládež Cirkvi, aby ste mali na pamäti, že je božím zámerom, aby všetky hlasy v Božom zbore neboli rovnaké. Nádherná hudba si žiada si rôznorodosť – sopránov a altov, barytónov a basov. Vypožičiam si vetu citovanú vo veselej korešpondencii dvoch žien, pozoruhodných Svätých neskorších dní: „Všetky Božie tvory dostali miesto v zbore.“6 Keď znevažujeme našu jedinečnosť alebo sa snažíme vtesnať do fiktívnych stereotypov – stereotypov poháňaných nenásytnosťou spotrebiteľskej kultúry a idealizovanými nad prípadnú uskutočniteľnosť sociálnymi médiami – stratíme bohatosť tónu a jeho zafarbenie, ktoré Boh zamýšľal, keď stvoril svet rozmanitosti.

    Teraz, toto však neznamená, že každý v tomto božskom refréne môže jednoducho začať nahlas spievať svoje vlastné osobné oratórium! Rôznorodosť nie je kakofónia a zbory si vyžadujú disciplínu – pre náš dnešný účel Starší Hales by povedal, učeníctvo – lebo hneď ako sme prijali božsky zjavené texty a harmonickú inštrumentáciu zloženú skôr ako bol svet, potom sa náš Nebeský Otec raduje, že spievame svojím vlastným hlasom, nie hlasom niekoho iného. Nenechajte si znižovať Svoju cenu, alebo zmenšovať váhu svojho príspevku. Predovšetkým neopustite svoju úlohu v zbore. Prečo? Pretože ste jedineční; ste nenahraditeľní. Strata dokonca jediného hlasu znižuje možnosti ďalšieho speváka v tomto veľkom smrteľnom zbore, vrátane straty tých, ktorí majú pocit, že sú na okraji spoločnosti alebo okraji Cirkvi.

    Dokonca aj keď som vás všetkých povzbudil, aby ste mali vieru ohľadom spievania, ktoré môže byť ťažké, rýchlo som si uvedomil, že z rôznych dôvodov mám problém s inými druhmi piesní, ktoré by mali byť – ale zatiaľ nie sú – spievané.

    Keď vidím ohromujúcu ekonomickú nerovnosť vo svete, cítim sa previnilo spievať spolu s pani Hewittovou „požehnania, ktoré [Boh] mi dnes dal, [a] radosť vyššie ‚uchoval‘.7 Tento zbor nemôže naplno verne spievať, kým sa so cťou nestaráme o chudobných. Ekonomická deprivácia je prekliatie, ktoré neprestáva, rok čo rok a generáciu za generáciou. Poškodzuje telá, položí ducha, ubližuje rodine a ničí sny. Keby sme mohli urobiť viac pre zmiernenie chudoby, ako nám to Ježiš opakovane prikazuje robiť, možno niekto menej šťastný vo svete by si mohol pohmkávať pár riadkov piesne „Slnka svit je v duši mojej dnes“ možno prvýkrát vo svojom živote.

    Tiež som zistil, že je ťažké spievať slnečné, energické texty, keď toľko ľudí okolo nás trpí duševnými a emocionálni chorobami alebo inými oslabujúcimi zdravotnými obmedzeniami. Toto bremeno žiaľ niekedy pretrváva napriek statočnému úsiliu starostlivých ľudí, vrátane členov rodiny. Modlím sa za to, aby sme nenechali tieto deti Božie trpieť v tichosti a aby sme boli obdarení Jeho schopnosťou počuť piesne, ktoré teraz nemôžu spievať.

    A dúfam, že jedného dňa sa veľký celosvetový chór zladí vo všetkých rasových a etnických riadkoch, deklarujúc, že zbrane, očierňovanie a jedovaté slová nie sú spôsobom, ako sa vyrovnať s ľudským konfliktom. Prehlásenia z nebies k nám hovoria, že jediný spôsob, akým môžu byť tieto zložité spoločenské problémy uspokojivým spôsobom vyriešené je milovať Boha a dodržiavať Jeho prikázania, a to otvorí dvere k jedinému trvalému, spásnemu spôsobu milovať svojich blížnych ako seba samých. Prorok Eter učil, že máme mať nádej na lepší svet. Čítame, čo si myslel o tisíc rokov neskôr, vojnou a násilím unavený Moroni, keď vyhlásil, že „ lepšou cestou“ do tohto sveta bude vždy evanjelium Ježiša Krista.8

    Akí vďační sme, že uprostred týchto druhov výziev príde z času na čas úplne odlišný druh piesne, ktorú z nejakého dôvodu nie sme schopní spievať. Tieto pocity sú také hlboké a osobné, ale aj také posvätné, že to buď nemôžeme alebo by sme nemali vyjadriť – podobne ako Cordeliina láska k otcovi, o ktorej povedala: „Moja láska … bohatšia je než reč moja.… Lebo nemôžem srdce svoje pozdvihnúť jazykom mojím.“9 Prichádza to k nám ako niečo božské, niečo sväté, že tieto pocity sú jednoducho nevysloviteľné – duchovne nevysloviteľné – ako modlitba, ktorú Ježiš ponúkol za deti Nefitov. Tí, ktorí boli svedkami tejto udalosti to opísali:

    „Oko nikdy nevidelo ani ucho … nepočulo tak veľké a podivuhodné veci, aké sme videli a počuli Ježiša hovoriť k Otcovi; …

    A žiadny jazyk nemôže vypovedať ani nikto nemôže napísať, ani srdce ľudské si nemôže predstaviť tak veľké a podivuhodné veci, aké sme videli a počuli Ježiša hovoriť.10

    Takéto posvätené okamihy zostanú nevyslovené vďaka nemožnosti prejavu, dokonca aj keby to bolo možné, bude sa to zdať ako znesvätenie.

    Bratia a sestry, žijeme vo svete smrteľníkov s mnohými piesňami, ktoré nemôžeme alebo ešte nemôžeme spievať. Ale ja prosím každého z nás, aby sme zostali v zbore trvalo a verne, budeme si môcť navždy vychutnávať zvuk tej najcennejšej piesne – piesne vykupiteľskej lásky.11 Našťastie sedadlá pre toto konkrétne vystúpenie sú neobmedzené. Je tu priestor pre tých, ktorí hovoria rôznymi jazykmi, oslavujú rôznorodosť kultúr a žijú v rozličných lokalitách. Je tu priestor pre slobodných, pre ženatých, pre vydaté, pre veľké rodiny a pre bezdetných. Je tu priestor pre tých, ktorí kedysi mali otázky týkajúce sa svojej viery a priestor pre tých, ktorí ich ešte stále majú. Je tu priestor pre tých, ktorí majú rozdielnu sexuálnu príťažlivosťou. Stručne povedané, je tu miesto pre každého, kto miluje Boha a ctí Jeho prikázania ako nedotknuteľné zásady osobného správania, lebo v láske k Bohu je melódia našej spoločnej piesne, určite naša spoločná snaha byť Mu poslušnými je oná nevyhnutná harmónia. S božskými imperatívmi lásky a viery, pokánia a súcitu, poctivosti a odpustenia, je tu v tomto zbore priestor pre všetkých, ktorí tam chcú byť.12 „Poďte ako ste“, hovorí milujúci Otec každému z nás, ale dodáva: „Neplánujte zostať takými, akí ste.“ Usmievame sa a spomíname si, že Boh je odhodlaný urobiť z nás viac, ako sme si mysleli, že by sme mohli byť.

    V tomto veľkom oratóriu, ktorým je Jeho plán pre naše povýšenie, môžeme pokorne prevziať Jeho štafetový kolík a pokračovať v práci na piesňach, ktoré nemôžeme spievať, kým nebudeme môcť zaspievať chvály nášmu Kráľovi.13 V jednej našej obľúbenej náboženskej piesni sa spieva:

    Budeme spievať a budeme volať spolu s nebeskými vojmi:

    Hosana, hosana Bohu a Baránkovi! …

    … Keď Ježiš prichádza v ohnivom voze!14

    Svedčím, že príde hodina, kedy Boh, náš Večný Otec, znova zošle na zem Svojho Jednorodeného Syna, tentoraz aby vládol ako Kráľ kráľov navždy. Svedčím, že toto je Jeho znovuzriadená Cirkev a je prostriedkom pre učenie a spásne obrady Jeho evanjelia pre celé ľudstvo. Keď toto posolstvo prejde každou krajinou a navštívi každé podnebie15 Ježiš nám skutočne „ukáže svoju usmievavú tvár“16. Ten deň budeme mať mnoho slnečného svitu v duši. Aby táto zasľúbená hodina prišla sa túžobne modlím, v mene Ježiša Krista, amen.