Základy viery
    Footnotes

    Základy viery

    Prosím o to, aby sme priniesli nevyhnutné obete a mali pokoru nutnú k posilneniu základov našej viery v Pána Ježiša Krista.

    Toto bola úžasná generálna konferencia. Boli sme skutočne povznesení a poučení. Ak má generálna konferencia nejaký prvoradý cieľ, je to prehĺbenie viery v Boha Otca a nášho Spasiteľa, Pána Ježiša Krista.

    Moje postrehy sa týkajú základov tejto viery.

    Osobný základ, rovnako ako mnohé ďalšie hodnotné záležitosti, sa zvyčajne buduje pomaly – postupne po jednej vrstve, skúsenosti, ťažkosti, porážke i úspechu. Fyzickým zážitkom, na ktorý radi s veľkou láskou spomíname, sú prvé detské krôčiky. Je to veľkolepý pohľad. Ten úžasný výraz v tvári – kombinácia odhodlania, radosti, údivu a úspechu – je skutočne niečím originálnym.

    Naša rodina zažila niečo podobne výnimočné. Keď mal náš najmladší syn asi štyri roky, vošiel do domu a radostne a s veľkou hrdosťou rodine oznámil: „Už dokážem všetko. Viem šnurovať, viem jazdiť a aj zazipsovať.“ Pochopili sme, že hovorí o zaväzovaní šnúrok, o jazde na trojkolke s veľkým kolesom a o zapínaní zipsu na bunde. Všetci sme sa zasmiali, ale uvedomovali sme si, že pre neho sú to obrovské úspechy. Myslel si, že už naozaj vie všetko a že dospel.

    Fyzický, duševný a duchovný pokrok sa v mnohom podobajú. Fyzický pokrok je celkom rýchlo rozpoznateľný. Začíname detskými krôčikmi a robíme pokroky deň za dňom, rok za rokom, rastieme a vyvíjame sa až dosiahneme svoju konečnú telesnú výšku. Vývoj je u každého iný.

    Pri sledovaní nejakého veľkého športového či hudobného výkonu často hovoríme, že dotyčný je veľmi nadaný, čo je zvyčajne pravda. Jeho výkon ale vychádza z mnohých rokov príprav, tréningu a cvičenia. Jeden známy spisovateľ, Malcolm Gladwell, toto nazval pravidlom 10 000 hodín. Vedci zistili, že pre šport, hudobný výkon, akademickú zdatnosť, špecializované pracovné zručnosti, lekársku či právnickú odbornosť atď. je nutný práve tento rozsah cvičenia. Jeden z týchto bádateľov potvrdzuje, „že na dosiahnutie úrovne experta svetového formátu je nutných desať tisíc hodín tréningu – v čomkoľvek“1.

    Väčšina ľudí uznáva, že takáto príprava a cvičenie sú pre dosiahnutie špičkového fyzického alebo duševného výkonu zásadné.

    Nanešťastie v čoraz viac sekulárnom svete sa kladie menší dôraz na duchovný rast nutný na to, aby sme sa stali viac podobnými Kristovi a položili základy vedúce k trvalej viere. Máme sklon klásť dôraz na chvíle duchovného porozumenia. Sú to vzácne prípady, kedy vieme, že Duch Svätý dosvedčil nášmu srdcu a mysli mimoriadne duchovné poznatky. Z týchto udalostí sa radujeme a nemali by sa nijako zľahčovať. Ak sa však snažíme o trvalú vieru a stále spoločenstvo Ducha, nezaobídeme sa bez osobného zachovávania náboženských zásad, porovnateľného s telesným či duševným rozvojom. Na týchto skúsenostiach, ktoré sa niekedy podobajú prvým detským krokom, máme stavať. Konáme tak so zasvätenou oddanosťou k posvätným zhromaždeniam sviatosti, štúdiu písiem, modlitbe a službe v povolaní. Nedávno jeden nekrológ, ktorý vzdával hold otcovi 13 detí uvádzal, ako jeho „oddanosť každodennej modlitbe a štúdiu písiem hlboko ovplyvnila jeho deti tým, že im dal neochvejný základ viery v Pána Ježiša Krista“2.

    Pre mňa sa stal zásadným jeden zážitok z doby, kedy som mal 15 rokov. Moja verná matka sa mi statočne snažila pomáhať vytvoriť si v živote základy viery. Chodil som na zhromaždenie sviatosti, do Primáriek a potom na Mladých mužov a seminár. Čítal som Knihu Mormonovu a vždy som sa osobne modlil. V našej rodine vtedy nastala dramatická situácia, keď môj milovaný starší brat uvažoval o povolaní na misiu. Môj úžasný otec, menej aktívny člen Cirkvi, chcel, aby brat namiesto služby na misii pokračoval v štúdiu. To sa stalo predmetom sporu.

    V pozoruhodnej diskusii s mojím bratom, ktorý bol o päť rokov starší a túto diskusiu viedol, sme prišli k záveru, že jeho rozhodnutie, či ísť na misiu, záleží na troch veciach: 1) Je Ježiš Kristus božský? 2) Je Kniha Mormonova pravdivá? 3) Je Joseph Smith prorokom znovuzriadenia?

    V ten večer mi pri úprimnej modlitbe Duch potvrdil pravdivosť všetkých týchto troch otázok. Tiež som pochopil, že takmer každé rozhodnutie, ktoré v živote urobím, bude založené na odpovediach na tieto tri otázky. Hlavne som si uvedomil, že zásadná je viera v Pána Ježiša Krista. Keď na to spomínam, uvedomujem si, že hlavne vďaka matke som mal vytvorené základy, ktoré mi oného večera umožnili obdržať duchovné potvrdenie. Môj brat, ktorý už svedectvo mal, sa rozhodol, že na misiu pôjde a nakoniec získal aj otcovu podporu.

    Duchovné vedenie prichádza podľa potreby, v Pánovom čase a podľa Jeho vôle.3 Vynikajúcim príkladom je Kniha Mormonova: Ďalšie svedectvo o Ježišovi Kristovi. Nedávno som si prezeral prvé vydanie Knihy Mormonovej. Joseph Smith preklad dokončil, keď mal 23 rokov. O priebehu prekladania a o nástrojoch, ktoré pri ňom používal, niečo málo vieme. Joseph do tohto prvého vydania roku 1830 pridal krátky predhovor a jednoducho a jasne v ňom prehlásil, že táto kniha bola preložená „darom a mocou Božou“4. A čo jeho pomôcky pri prekladaní – urím a tummím, videcké kamene? Boli nevyhnutné alebo fungovali ako pomocné kolieska na bicykli, než Joseph dokázal použiť vieru nutnú na získanie priamejšieho zjavenia?5

    Cover of 1830 Book of Mormon
    Preface of 1830 Book of Mormon

    Tak ako sú opakovanie a vytrvalá snaha nutné na získanie telesnej či duševnej schopnosti, je to tak aj v duchovných veciach. Spomeňte si, že ten istý posol Moroni navštívil proroka Josepha štyrikrát s úplne rovnakým posolstvom, aby ho pripravil na získanie dosiek. Verím, že ak sa zúčastňujeme každý týždeň na posvätnom zhromaždení sviatosti, má to duchovné dôsledky, ktorým nie úplne rozumieme. Pravidelné premýšľanie o písmach – namiesto občasného čítania – môže nahradiť povrchné porozumenie silným posilnením našej viery, ktorá nám dokáže zmeniť život.

    Viera je zásada moci. Uvediem príklad: Keď som bol mladý misionár, môj skvelý prezident misie6 ma veľmi dobrým spôsobom zoznámil s príbehom z písiem z Lukáša 8 o žene, ktorá 12 rokov krvácala a utratila všetko za lekárov, ktorí ju však nedokázali uzdraviť. Dodnes je to jedna z mojich obľúbených pasáží z písiem.

    Určite si spomínate, že táto žena uverila, že pokiaľ sa dotkne čo i len lemu Spasiteľovho rúcha, tak sa uzdraví. Keď tak urobila, okamžite sa uzdravila. Spasiteľ, ktorý išiel s učeníkmi, povedal: „Kto sa ma dotkol?“

    Peter odpovedal, že sa na Neho tlačia všetci, ktorí s nimi idú.

    „Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa.“

    V angličtine je použité slovo virtue, čo sa dá preložiť ako „moc“ alebo „sila“. Aj v španielčine či portugalčine je toto slovo preložené ako „moc“ alebo „sila“. V každom prípade ale Spasiteľ onú ženu nevidel; nebol sústredený na jej potrebu. Ona ale mala takú vieru, že dotknutím sa lemu rúcha privolala uzdravujúcu moc Syna Božieho.

    Spasiteľ jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!“7

    Od tej doby o tomto príbehu premýšľam. Uvedomujem si, že naše osobné modlitby a prosby milujúcemu Otcovi v nebi v mene Ježiša Krista nám môžu do života priniesť väčšie požehnanie, než sme schopní pochopiť. Základy viery, takej viery, akú prejavila táto žena, by mali byť veľkou túžbou nášho srdca.

    Avšak prvé základy viery, dokonca s duchovným potvrdením, neznamenajú, že nebudeme čeliť výzvam. Obrátenie sa k evanjeliu neznamená, že sa všetky naše problémy vyriešia.

    Raná história Cirkvi a zjavenia zaznamenané v Náuke a zmluvách obsahujú úžasné príklady toho, ako položiť základy viery a vyrovnať sa s nestálosťou života a s ťažkosťami, ktorým každý čelí.

    Dokončenie chrámu v Kirtlande bolo zásadné pre celú Cirkev. Sprevádzali ho duchovné prejavy, zjavenia náuky a znovuzriadenie kľúčov nevyhnutných pre pokračujúce zakladanie Cirkvi. Podobne ako dávni apoštolovia v deň letníc mali aj mnohí členovia pri zasvätení chrámu v Kirtlande úžasné duchovné zážitky.8 Ale podobne ako v našom živote to neznamenalo, že potom nečelili problémom či ťažkostiam. Títo prví členovia ani netušili, že ich čaká celonárodná finančná kríza – panika v roku 1837 – ktorá bola pre nich mimoriadnou skúškou.9

    Jedným z príkladov týchto problémov spojených s finančnou krízou je to, čo zažil starší Parley P. Pratt, jeden z významných vedúcich znovuzriadenia. Parley patril medzi pôvodných členov Kvóra dvanástich apoštolov. Začiatkom roku 1837 jeho drahá manželka Thankful zomrela po pôrode ich prvého dieťaťa. Parley bol s Thankful ženatý skoro 10 rokov a bol z jej smrti zronený.

    O niekoľko mesiacov neskôr na staršieho Pratta doľahlo jedno z najťažších období, ktorým kedy Cirkev prešla. Miestne ekonomické problémy – vrátane špekulácií s pozemkami a problémov finančnej inštitúcie založenej Josephom Smithom a ďalšími členmi Cirkvi – vyvolali v Kirtlande v období celoštátnej krízy nesúlad a spory. Vedúci Cirkvi sa nerozhodovali vždy múdro ohľadom osobných časných záležitostí. Parley utrpel veľké finančné straty a na čas sa s prorokom Josephom odcudzili.10 Josepha písomne veľmi kritizoval a vystupoval proti nemu aj na verejnosti. Zároveň ale Parley povedal, že ďalej verí v Knihu Mormonovu a v Náuku a zmluvy.11

    Starší Pratt prišiel o manželku, pozemok a aj domov. Bez toho, aby o tom Josephovi povedal odišiel do Missouri. Cestou však nečakane stretol ďalších apoštolov, Thomasa B. Marsha a Davida Pattena, ktorí sa vracali do Kirtlandu. Mali pocit, že je veľmi potrebné obnoviť medzi členmi Kvóra súlad a presvedčili Parleyho, aby sa vrátil s nimi. Parley si uvedomil, že nikto neprišiel o viac ako Joseph Smith a jeho rodina.

    Parley proroka vyhľadal a s plačom mu vyznal, že to čo urobil nebolo správne. Parley žil mesiace po smrti svojej manželky Thankful „pod temným mrakom“, ovládnutý obavami a sklamaním.12 Joseph, ktorý vedel, aké je to bojovať s protivenstvom a pokušením, Parleymu „úprimne odpustil“, pomodlil sa za neho a dal mu požehnanie.13 Parley a ďalší, ktorí zostali verní, získali z problémov v Kirtlande úžitok. Stali sa múdrejšími, ušľachtilejšími a cnostnejšími. Tieto skúsenosti sa stali súčasťou ich základov viery.

    Na protivenstvo nemáme pozerať ako na Pánovu nepriazeň alebo odobranie požehnaní. Protiklad vo všetkých veciach je súčasťou tavičovho ohňa, ktorí nás pripravuje na naše večné nebeské určenie.14 Keď bol prorok Joseph v žalári v Liberty, slová, ktoré mu Pán hovoril, opisovali veľa rôznych ťažkostí – vrátane súženia a falošných obvinení – a nakoniec mu povedal:

    Ak by samotný pažerák pekla roztvoril dokorán papuľu svoju proti tebe, vedz, syn môj, že všetky tieto veci ti dajú skúsenosti a budú pre dobro tvoje.

    Syn Muža zostúpil pod toto všetko. Si ty väčší než on?15

    Pán v týchto pokynoch Josephovi Smithovi objasnil aj to, že jeho dni sú známe a nebude ich napočítaných menej. Na záver Pán povedal: Takže, neboj sa toho, čo človek môže učiniť, lebo Boh bude s tebou na veky vekov.16

    Aké požehnania teda prináša viera? Čo viera dokáže? Zoznam je skoro nekonečný:

    Vďaka viere v Krista nám môžu byť odpustené hriechy.17

    Všetci, ktorí majú vieru, majú spoločenstvo s Duchom Svätým.18

    Spása prichádza vierou v Kristovo meno.19

    Podľa našej viery v Krista získavame silu.20

    Do Pánovho odpočinutia nevojde nikto okrem tých, ktorí vďaka svojej viere umyjú svoj odev v krvi Kristovej.21

    Modlitby sú zodpovedané podľa viery.22

    Ak nie je medzi ľuďmi viera, Boh medzi nimi nemôže činiť zázraky.23

    A nakoniec – naša viera v Ježiša Krista je nevyhnutným základom pre našu večnú spásu a povýšenie. Helaman učil svojich synov: „Pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj; … ktorý je bezpečným základom, základom, na ktorom ak ľudia stavajú, nemôžu padnúť.“24

    Som vďačný za upevnenie základov viery, ktorého sa nám dostalo vďaka tejto konferencii. Prosím o to, aby sme priniesli nevyhnutné obete a mali pokoru nutnú k posilneniu základov našej viery v Pána Ježiša Krista. O Ňom vydávam s istotou svedectvo, v mene Ježiša Krista, amen.