Povolaní k dielu
Poverenie pracovať na nejakom konkrétnom mieste je zásadné a dôležité, ale je to druhoradé oproti povolaniu pracovať.
Prezident Monson tešíme sa, že sme počuli váš hlas a obdržali vaše posolstvo. Máme vás radi, podporujeme vás a vždy sa za vás modlíme.
Modlím sa o to, aby mi pomáhal Duch Svätý, zatiaľ čo sa spolu zamyslíme nad zásadami, ktoré sa týkajú veľkého diela kázania evanjelia každému národu, pokoleniu, jazyku a ľudu.1
Povolaní slúžiť a poverení pracovať
Desiatky tisíc mladých mužov a mladých žien a mnoho starších manželských párov každý rok netrpezlivo čaká na to, kedy dostanú výnimočný list zo Salt Lake City. Obsah tohto listu navždy ovplyvní nielen toho, komu je adresovaný, ale aj členov jeho rodiny a veľmi veľa ďalších ľudí. Obálky môžu byť potom čo prídu úhľadne a s trpezlivosťou otvorené, alebo môžu byť s nadšením a rýchlo roztrhané. Čítanie takéhoto listu je zážitok, na ktorý sa nedá zabudnúť.
List podpisuje prezident Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní a prvé dve vety znejú takto: „Týmto ste povolaný/á slúžiť ako misionár/ka Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Ste poverený/á pracovať v misii _________.“
Všimnite si prosím, že prvá veta je povolanie slúžiť ako misionár na plný úväzok v Pánovej znovuzriadenej Cirkvi. Druhá veta hovorí o poverení na konkrétnom mieste a misii. Je nevyhnutné, aby každý z nás rozumel dôležitému rozdielu vyjadrenému v týchto dvoch vetách.
V Cirkvi často hovoríme o tom, že sme povolaní slúžiť v nejakej krajine, ako napríklad v Argentíne, v Poľsku, v Kórei alebo v Spojených štátoch. Misionár však nie je povolaný na nejaké miesto, ale skôr je povolaný slúžiť. Ako povedal Pán skrze proroka Josepha Smitha v roku 1829, ak máte túžbu slúžiť Bohu, ste k tomuto dielu povolaní.2
Každé povolanie a poverenie slúžiť na misii, alebo neskoršie preloženie, je výsledkom zjavenia daného prostredníctvom Pánových služobníkov. Povolanie k dielu prichádza od Boha skrze prezidenta Cirkvi. Poverenie slúžiť v jednej z viac ako 400 misií, ktoré sú v súčasnej dobe v prevádzke po celom svete, prichádza od Boha skrze člena Kvóra dvanástich apoštolov, ktorý koná s právomocou od Pánovho žijúceho proroka. Všetky povolania a poverenia slúžiť na misii sprevádzajú duchovné dary proroctva a zjavenia.
Oddiel 80 Náuky a zmlúv je záznamom o povolaní Stephena Burnetta, aby slúžil na misii udeleného v roku 1832 prostredníctvom proroka Josepha Smitha. Štúdium povolania brata Burnetta nám môže pomôcť 1) lepšie porozumieť rozdielu medzi „povolaním k dielu “misionára a „poverením pracovať“ na určitom mieste a 2) naplno pochopiť svoju osobnú a božsky danú zodpovednosť hlásať evanjelium.
Verš 1 v tomto oddiele je povolaním k službe: Veru, tak hovorí Pán tebe, služobníkovi svojmu Stephenovi Burnettovi: Choď do sveta a káž evanjelium každému stvoreniu, ktoré bude v dosahu hlasu tvojho.3
Je zaujímavé, že verš 2 brata Burnetta informuje, kto mu bol pridelený ako misionársky spoločník: A nakoľko si praješ spoločníka, dám ti služobníka svojho Edena Smitha.4
Verš 3 hovorí o tom, kde títo dvaja misionári majú pracovať: A preto, choďte a kážte evanjelium moje, či už na sever alebo na juh, na východ alebo na západ, nezáleží na tom, lebo nemôžete ísť zle.5
Nemyslím si, že tieto slová „nezáleží na tom“, ktoré Pán použi v tomto verši, naznačujú, že Mu nezáleží na tom, kde Jeho služobníci pracujú. V skutočnosti Mu na tom veľmi záleží. Ale pretože je dielo kázania evanjelia Pánovým dielom, On Svojich splnomocnených služobníkov inšpiruje, vedie a riadi. Keď sa misionári snažia o to, aby sa stávali viac spôsobilejšími a schopnejšími nástrojmi v Jeho rukách a snažia sa verne plniť svoje povinnosti, potom s Jeho pomocou nemôžu „ísť zle“ – kdekoľvek slúžia. Spasiteľ nás možno v tomto zjavení učí tomu, že poverenie pracovať na nejakom konkrétnom mieste je zásadné a dôležité, ale je to druhoradé oproti povolaniu pracovať.
Ďalší verš poukazuje na dôležité spôsobilosti všetkých misionárov: Takže, oznamujte veci, ktoré ste počuli a ktorým skutočne veríte, a o ktorých viete, že sú pravdivé.6
Posledný verš pripomína bratovi Burnettovi a aj každému z nás od koho povolanie slúžiť skutočne prichádza: Hľa, toto je vôľa toho, ktorý vás povolal, vášho Vykupiteľa, dokonca Ježiša Krista. Amen.7
Prekonávanie nepochopenia
Niektorí z vás si teraz možno kladú otázku, prečo som sa rozhodol hovoriť na kňazskom zasadaní generálnej konferencie o zdanlivo zjavnom rozdiele medzi povolaním k dielu a poverením pracovať. Odpoveď na túto otázku je celkom jasná: skúsenosť ma naučila, že mnohí členovia Cirkvi týmto zásadám dobre nerozumejú.
Tým najdôležitejším dôvodom, prečo o tom hovorím je to, čo som sa časom naučil o obavách, starostiach a dokonca o vine, ktorú cítia mnohí misionári, ktorí boli v priebehu svojej služby z rôznych dôvodov preložení do inej oblasti pôsobenia. Preloženie je niekedy nevyhnutné kvôli udalostiam a okolnostiam, akými sú napríklad telesné zranenia a nehody, odklady a ťažkosti pri získavaní víz, politická nestabilita, vytváranie a personálne obsadzovanie nových misií alebo rozvíjajúce sa a neustále sa meniace potreby v diele hlásania evanjelia po celom svete.8
Keď je misionár preložený do inej oblasti pôsobenia, proces je úplne rovnaký ako pri prvom poverení. Členovia Kvóra Dvanástich sa pri rozhodovaní o všetkých týchto preloženiach snažia o inšpiráciu a vedenie.
Nedávno som sa rozprával s verným mužom, ktorý sa so mnou podelil o najintímnejšie pocity. Práve som na stretnutí vysvetli rozdiel medzi povolaním k dielu a poverením pracovať. Tento dobrý brat mi podal ruku a so slzami v očiach mi povedal: „Dnes som sa vďaka vám dozvedel niečo, čo mi z bedier sňalo bremeno, ktoré som niesol viac ako 30 rokov. Podľa svojho prvého poverenia, ktoré som obdržal ako mladý misionár, som mal pôsobiť v Južnej Amerike. Nebol som však schopný získať víza, a preto bolo moje poverenie zmenené na pôsobenie v Spojených štátoch. Po celé tie roky som premýšľal o tom, prečo som nebol schopný slúžiť na mieste, na ktoré som bol povolaný. Teraz viem, že som bol povolaný k dielu, a nie na určité miesto. Nedokážem vyjadriť, ako veľmi mi toto porozumenie pomohlo.“
Súcitil som s týmto dobrým mužom. Zatiaľ čo som tieto zásady učil po celom svete, nespočetne veľa jednotlivcov mi v súkromí vyjadrilo podobné pocity ako muž, ktorého som práve opísal. Dnes hovorím to tejto téme, pretože ani jediný člen Cirkvi by nemal niesť zbytočné bremeno nepochopenia, neistoty, úzkosti alebo viny ohľadom poverenia pracovať.
A preto, choďte a kážte evanjelium moje, či už na sever alebo na juh, na východ alebo na západ, nezáleží na tom, lebo nemôžete ísť zle.9 Zatiaľ čo budete premýšľať o slovách v tomto verši a otvoríte im svoje srdce, dúfam, že pozvete Ducha Svätého a modlím sa o to, aby vám hlboko do duše vniesol pochopenie, uzdravenie a obnovenie, ktoré možno potrebujete.
Ďalším dôvodom, prečo som získal inšpiráciu hovoriť na túto tému je moja osobná skúsenosť s priraďovaním misionárov v priebehu mnohých rokov. Nič Dvanástim nepotvrdzuje skutočnosť pokračujúceho zjavenia v neskorších dňoch mocnejšie, než snaha rozpoznať Pánovu vôľu pri plnení našej zodpovednosti priradiť misionára do danej oblasti pôsobenia. Svedčím o tom, že Spasiteľ pozná každého z nás a stará sa o nás „jedného po druhom“ a meno za menom.
Príprava na povolanie k dielu
Teraz by som rád stručne hovoril o základnom, ale často prehliadanom aspekte prípravy na povolanie k dielu.
Tri úzko spojené slová, ktoré definujú Boží vzor pre prípravu a pokrok – kňazstvo, chrám, misia. Občas sa ako rodičia, priatelia a členovia Cirkvi tak veľmi zameriavame na prípravu mladých mužov na misiu, že môžeme do istej miery zanedbávať ďalšie nevyhnutné kroky na ceste zmlúv, ktoré musia byť splnené pred začiatkom misionárskej služby na plný úväzok. Práca misionára je v procese kladenia pevného základu pre celoživotný duchovný rast a službu celkom určite jedným z dôležitých stavebných kameňov, ale nie tým jediným. Požehnania kňazstva a chrámu, ktoré predchádzajú príchod na miesto pôsobenia sú tiež nevyhnutné, aby nás po celý život duchovne opevňovali a posilňovali.
Mladí muži, keď vykonávate svoje povinnosti v Áronovom kňazstve alebo nižšom kňazstve a ctíte ho, pripravujete sa na prijatie a zvelebovanie prísahy a zmlúv Melchisedekovho kňazstva alebo vyššieho kňazstva.10 Pre obdržanie vyššieho kňazstva je tou najdôležitejšou požiadavkou osobná spôsobilosť. Čaká vás celoživotná obetavá kňazská služba. Pripravte sa už teraz tým, že budete často poskytovať zmysluplnú službu. Naučte sa prosím milovať to, keď ste a zostávate spôsobilí. Buďte spôsobilí. Zostaňte spôsobilí.
Mladý muž môže byť potom, čo obdrží Melchisedekovo kňazstvo a povolanie slúžiť, ozbrojený mocou11 prostredníctvom zmlúv a obradov chrámu. Prínosnej práci misionára na plný úväzok predchádza návšteva chrámu, aby vami prestúpil duch chrámu. Osobná spôsobilosť je tou najdôležitejšou požiadavkou pre obdržanie požehnaní chrámu pre vás, mladí muži, a pre všetkých členov Cirkvi. Keď žijete v súlade so štandardmi evanjelia, môžete navštevovať dom Pána a zúčastňovať sa posvätných obradov po celú dobu dospievania. Láska, ktorú prechovávate k chrámovým obradom a ich porozumenie, vás bude posilňovať a žehnať vám po celý život. Naučte sa prosím milovať to, keď ste a zostávate spôsobilí. Buďte spôsobilí. Zostaňte spôsobilí.
Veľa mladých mužov a mladých žien už má platné chrámové odporučenie s obmedzeným použitím. Ako držiteľ Áronovho kňazstva nachádzate mená členov svojej rodiny a vykonávate za nich krsty a konfirmácie v chráme. Keď svoje chrámové odporučenie zachováte platné, preukazujete tým svoju spôsobilosť; a služba v chráme je dôležitou súčasťou prípravy na Melchisedekovo kňazstvo.
Mladí muži, každý z vás je už teraz misionárom. Každý deň vás obklopujú priatelia a susedia, ktorí sú zadržiavaní pred pravdou iba preto, že nevedia, kde ju nájsť.12 Podľa toho, ako vás bude viesť Duch, sa môžete podeliť o myšlienku, pozvanie, esemesku alebo tweet, ktorý vašim priateľom predstaví pravdu znovuzriadeného evanjelia. Nemusíte a nemali by ste čakať na svoje oficiálne povolanie, aby ste boli horlivo zapojení do misionárskej práce.
Keď sú požehnania kňazstva, chrámu a misie zhromaždené spolu jedno v Kristovi13, a keď synergicky pôsobia v srdci, v mysli a v duši mladého misionára, tento misionár môže byť spôsobilý pre toto dielo.14 Jeho schopnosti sú posilnené, aby naplnil zodpovednosť zastupovať Pána Ježiša Krista s právomocou. Mocná duchovná kombinácia ctenia kňazských a chrámových zmlúv, obdržanie moci božskosti15 prostredníctvom kňazských obradov16, nesebecká služba a hlásanie večného evanjelia Božím deťom, to všetko umožňuje mladému mužovi, aby sa stal „pevn[ý] a stál[y] vo viere“17 a „zakorenen[ý] a budovan[ý] v [Kristovi]“18.
Vo svojom domove a na zhromaždeniach by sme mali rovným dielom klásť dôraz na všetky tri prvky, ktoré synom Božím vytvárajú vzor pre prípravu a pokrok: kňazstvo, chrám, misia. Všetky tri od nás vyžadujú, aby sme milovali to, keď sme a zostávame spôsobilí. Buďte spôsobilí. Zostaňte spôsobilí.
Prísľub a svedectvo
Milovaní bratia, sľubujem vám, že vaše povolanie k dielu hlásania evanjelia a vaše poverenie pracovať v určitej oblasti alebo oblastiach bude sprevádzať duchovný dar zjavenia. Keď sa teraz budete usilovne pripravovať skrze obetavú kňazskú a chrámovú službu, vaše svedectvo o tom, že Pán skutočne žije, bude posilnené. Vaše srdce naplní láska k Nemu a k Jeho dielu. Keď sa naučíte milovať to, že ste spôsobilí, stanete sa mocným nástrojom v rukách Pána, aby ste požehnali veľa ľudí a slúžili im.
S radosťou svedčím o tom, že Nebeský Otec a Jeho milovaný Syn, Ježiš Kristus, žijú. Jedným z najväčších požehnaní, ktoré kedy môžeme obdržať, je byť zapojení do Ich služby. O tom svedčím v posvätnom mene Pána Ježiša Krista, amen.