Nádherný plán nášho Otca
Vďaka Božiemu svätému plánu vieme, že narodenie a smrť sú iba míľniky na našej ceste k večnému životu s naším Nebeským Otcom.
Keď som začal pracovať ako lekár, pomohol som jednej mladej mamičke pri pôrode jej prvého dieťaťa. Bola pokojná, sústredená a šťastná. Keď bolo dieťa na svete, podal som jej tohto nádherného novorodenca. So slzami šťastia stekajúcimi jej po tvári vzala toto novorodeniatko do svojich rúk a prezerala si ho od hlavy k pätám. Tuho ho držala a milovala ho tak, ako môže milovať len matka. Bola to výsada byť s ňou v onej izbe.
Takýto bol začiatok života pre každého z nás. Bolo však naše narodenie skutočným začiatkom? Svet sa pozerá na narodenie a smrť ako na začiatok a koniec. Ale vďaka Božiemu svätému plánu vieme, že narodenie a smrť sú iba míľniky na našej ceste k večnému životu s naším Nebeským Otcom.1 Sú to základné časti plánu nášho Otca – posvätné okamihy, v ktorých sa stretáva smrteľnosť s nebom. Keď dnes premýšľam nad tým, čo som sa naučil počas rokov lekárskej praxe a služby v Cirkvi, keď som pozoroval narodenie a smrť, chcem svedčiť o nádhernom pláne nášho Otca.
Pred svojím narodením sme žili s Bohom, Otcom našich duchov. Všetci na zemi sme doslovne bratia a sestry v Jeho rodine2 a každý z nás je Mu drahý. Žili sme s Ním po veky času pred naším narodením do smrteľnosti – učili sme sa, rozhodovali a pripravovali.
Pretože nás Nebeský Otec miluje, chce, aby sme mali ten najväčší dar, ktorý môže dať, dar večného života.3 Nemohol nám ten dar len jednoducho dať; museli sme ho dostať tak, že sme si vyberali Jeho a Jeho cesty. To si vyžadovalo, aby sme odišli z Jeho prítomnosti a začali nádhernú a napínavú púť viery, rastu a stávania sa niekým. Tá púť, ktorú pre nás pripravil náš Otec, sa volá plán spásy alebo plán šťastia.4
Vo veľkej predsmrteľnej rade nám náš Otec povedal o Svojom pláne.5 Keď sme ho pochopili, boli sme takí šťastní, že sme jasali od radosti a „ranné hviezdy zvučne plesali“6.
Tento plán stojí na troch veľkých pilieroch: pilieroch večnosti.7
Prvým pilierom je stvorenie zeme, prostredia našej púte v smrteľnosti.8
Druhým pilierom je pád našich prvých pozemských rodičov, Adama a Evy. Vďaka pádu sme dostali niekoľko podivuhodných vecí. Mohli sme sa narodiť a dostať fyzické telo.9 Budem naveky vďačný svojej matke za to, že priviedla na svet mňa a mojich bratov a že nás učila o Bohu.
Boh nám tiež dal morálnu slobodu jednania – schopnosť a výsadu rozhodnúť sa a jednať za seba.10 Aby nám Nebeský Otec pomohol dobre sa rozhodnúť, dal nám prikázania. Každý deň, keď dodržiavame Jeho prikázania, ukazujeme Bohu, že Ho milujeme a On požehnáva naše životy.11
Otec vedel, že nie vždy sa rozhodneme dobre, alebo inými slovami, že zhrešíme – a tak nám dal tretí pilier: Spasiteľa Ježiša Krista a Jeho uzmierenie. Kristus skrze Svoje utrpenie zaplatil cenu za fyzickú smrť i za hriech.12 Učil: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“13
Ježiš Kristus žil dokonalý život a vždy dodržiaval prikázania Svojho Otca. „Kráčal po cestách Palestíny“, učil pravdy večnosti, „uzdravoval chorých, slepým dával vidieť a kriesil mŕtvych“14. „Chodil, dobre činil“15 a „naliehavo všetkých prosil, aby nasledovali Jeho príklad“16.
Na konci Svojho smrteľného života pokľakol a modlil sa, hovoriac:
„Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. …
A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.“17
Kristus nám pomohol lepšie porozumieť rozsahu Svojho utrpenia, keď povedal prorokovi Josephovi Smithovi:
Ja, Boh, som vytrpel tieto veci za všetkých, aby oni nemuseli trpieť, ak budú činiť pokánie;
Ale ak nebudú činiť pokánie, musia trpieť rovnako ako Ja;
Utrpenie, ktoré spôsobilo mne, dokonca Bohu najväčšiemu zo všetkých, že som sa chvel bolesťou a krvácal v každom póre a trpel v tele i na duchu.18
Potom v Getsemanskej záhrade začal platiť cenu za naše hriechy a choroby, naše bolesti a nedokonalosti.19 Pretože tak učinil, nikdy v oných nedokonalostiach nebudeme sami, ak sa rozhodneme kráčať s Ním. „Bol uväznený a odsúdený na základe falošných obvinení, bol uznaný vinným, aby bol uspokojený dav, a odsúdený na smrť na kríži Kalvárie.“ Na kríži „dal Svoj život, aby [uzmieril] hriechy celého ľudstva a bol veľkým zástupným darom za všetkých, ktorí kedy žili na zemi“20.
Prehlásil:
„Hľa, ja som Ježiš Kristus, o ktorom proroci svedčili, že príde na svet.
A hľa, som svetlo a život sveta; a pil som z oného horkého kalicha, ktorý mi Otec dal, a oslávil som Otca v tom, že som na seba vzal hriechy sveta.“21
Potom, v prvý deň v týždni22, vstal z hrobu s dokonalým vzkrieseným telom, aby už nikdy nezomrel. A pretože to učinil, aj my budeme vzkriesení.
Svedčím o tom, že Kristus vskutku vstal z hrobu. Ale na to, aby z oného hrobu vstal, musel najprv zomrieť. A aj my musíme.
Ďalším z úžasných požehnaní môjho života bolo, keď som cítil blízkosť neba v tých okamihoch, keď som sedel pri posteli ľudí, ktorí zomierali. V jedno skoré ráno pred niekoľkými rokmi som vstúpil do nemocničnej izby vernej vdovy, Svätej neskorších dní, ktorá mala rakovinu. Vedľa nej sedeli jej dve dcéry. Keď som pristúpil k jej posteli, rýchlo som si všimol, že už viac netrpí, pretože práve zomrela.
V ten okamih smrti bola izba naplnená pokojom. Jej dcéry boli smutné, ale ich srdcia boli naplnené vierou. Vedeli, že ich matka neodišla, ale vrátila sa domov.23 Dokonca aj v okamihoch nášho najhlbšieho zármutku, v okamihoch, keď sa čas zastaví a keď sa zdá, že život nie je spravodlivý, môžeme nájsť útechu v našom Spasiteľovi, pretože aj On trpel.24 Bolo pre mňa výsadou byť v tej izbe.
Keď zomierame, naši duchovia opúšťajú naše telá a my odchádzame do ďalšieho stavu našej púte, do duchovného sveta. Je to miesto učenia sa, pokánia, odpustenia a stávania sa niekým25 – kde očakávame vzkriesenie26.
V jeden deň v budúcnosti každý, kto sa kedy narodil, vstane z hrobu. Naši duchovia a naše fyzické telá budú opäť spojené v ich dokonalej forme. Každý bude vzkriesený, starý či mladý, muž či žena, zlovoľný či spravodlivý; a „všetko bude znovuzriadené do dokonalej schránky svojej“27.
Po vzkriesení budeme mať vrcholné požehnanie, že budeme súdení naším Spasiteľom, ktorý povedal:
„Pritiahnem si všetkých ľudí k sebe, aby mohli byť súdení podľa skutkov svojich.
A stane sa, že každý, kto činí pokánie a je pokrstený v mene mojom, bude naplnený; a ak vytrvá do konca, hľa, toho budem považovať pred Otcom svojím za nevinného oného dňa, kedy sa postavím, aby som súdil svet.“28
A potom, skrze Krista a Jeho uzmierenie, všetci, ktorí sa rozhodli Ho nasledovať skrze vieru, pokánie, krst, obdržanie Ducha Svätého a vytrvanie do konca29 zistia, že na konci svojej púte obdržia svoje božské určenie ako dedičia večného života30. Vrátia sa do prítomnosti svojho Otca, aby s Ním žili naveky. Kiež si vyberieme dobre.
V našej existencii sa toho udeje omnoho viac než to, čo je medzi narodením a smrťou. Vyzývam vás, aby ste išli a nasledovali Krista.31
Vyzývam všetkých členov Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní, každý deň, „poďte ku Kristovi a buďte v ňom zdokonalení, a poprite v sebe všetku bezbožnosť … [pretože] skrze preliatie krvi Kristovej, … sa [môžete stať] svätými, bez poškvrny“32.
Vyzývam tých, ktorí ešte nie sú členmi tejto Cirkvi, aby prišli a prečítali si Knihu Mormonovu a vypočuli si misionárov. Poďte, uverte a čiňte pokánie zo svojich hriechov. Poďte, dajte sa pokrstiť a obdržte Ducha Svätého. Poďte a žite šťastný život naplnený Kristom. Keď prídete k Nemu a dodržiavate Jeho prikázania, sľubujem vám, že môžete nájsť pokoj a účel počas tejto často nepokojnej smrteľnej skúsenosti a večný život vo svete, ktorý príde.33
Tí, ktorí už mali skúsenosť s týmito pravdami a z akéhokoľvek dôvodu zblúdili, vyzývam vás, vráťte sa. Vráťte sa dnes. Náš Otec a Spasiteľ vás majú radi. Svedčím, že Kristus má moc zodpovedať vaše otázky, uzdraviť vaše bolesti a žiale a odpustiť vaše hriechy. Viem, že to je pravda. Viem, že všetky tieto veci sú pravdivé. Kristus žije! Toto je Jeho Cirkev. V mene Ježiša Krista, amen.