2010 – 2019
Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho
predchádzajúce ďalej

Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho

Kedykoľvek budete mať pocit, že sa od vás žiada niečo náročné, pomyslite na to, ako na vás Pán pozerá, ako vás miluje a ako vás vyzýva, aby ste Ho nasledovali.

Pred niekoľkými rokmi som bol s manželkou Jacqui povolaný za prezidenta misie Spokane, Washington. Keď sme dorazili do misijného poľa, mali sme zmiešané pocity strachu a nadšenia zo zodpovednosti za prácu s toľkými mladými misionármi. Pochádzali z rôznych prostredí, ale čoskoro boli ako naši vlastní synovia a dcéry.

Napriek tomu, že väčšine z nich sa darilo nadmieru dobre, niekoľkým misionárom robili problémy vysoké očakávania spojené s ich povolaním. Pamätám si, ako mi jeden misionár povedal: „Prezident, ja jednoducho nemám rád ľudí.“ Niekoľko ďalších mi povedalo, že nemajú túžbu riadiť sa relatívne prísnymi misionárskymi pravidlami. Robil som si s tým starosti a premýšľal som, čo by sme mohli urobiť, aby sme zmenili srdcia týchto niekoľkých misionárov, ktorí doposiaľ nepoznali radosť vyplývajúcu z poslušnosti.

Jedného dňa, keď sme prechádzali nádhernými vlniacimi sa poľami s obilím na hraniciach štátov Washington a Idaho, som počúval nahrávku Nového zákona. Keď som počul známy príbeh o bohatom mládencovi, ktorý sa prišiel Spasiteľa opýtať, čo má urobiť, aby mal večný život, obdržal som neočakávané, ale hlboké osobné zjavenie, ktoré je teraz posvätnou spomienkou.

Potom, čo Ježiš odriekal prikázania a mladík odpovedal, že ich všetky od mladosti dodržiava, som očakával, že bude nasledovať Spasiteľovo vľúdne pokarhanie: „Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, … a nasleduj ma.“1 Ale na svoje prekvapenie som však namiesto toho počul deväť slov, ktoré tejto časti toho verša predchádzajú a ktoré ako keby som nikdy predtým nepočul ani nečítal. Zdalo sa mi, ako keby boli do písiem pridané. Žasol som nad inšpirovaným poznaním, ktoré sa mi potom odhalilo.

O akých deväť slov, ktoré mali tak prenikavý vplyv, išlo? Vypočujte si, či poznáte tieto zdanlivo obyčajné slová, ktoré sa nachádzajú iba v evanjeliu podľa Marka:

„Pribehol ktosi k Nemu, a … spýtal sa Ho: Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života?

Ježiš mu povedal: …

Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku.

Odpovedal Mu: Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti.

Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď vezmi kríž a nasleduj ma.“2

„Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho.

Keď som počul tieto slová, naplnila moju myseľ živá predstava nášho Pána, ako sa zastavil a pozrel na oného mládenca. Pozrel – hlboko a prenikavo do jeho duše a rozpoznal jeho dobrotivosť a potenciál, ale tiež rozoznal jeho najväčšiu potrebu.

Potom nasledujú jednoduché slová – zamiloval si ho. Ježiš pocítil k tomuto dobrotivému mladému mužovi obrovskú lásku, mal s ním súcit a kvôli tejto láske a s touto láskou toho od neho žiadal ešte viac. Predstavil som si, ako sa asi oný mládenec cítil, keď bol obklopený takou láskou, napriek tomu od neho bolo žiadané niečo tak nadmieru ťažké ako to, aby predal všetko, čo vlastnil a rozdal to chudobným.

V tú chvíľu som poznal, že nejde len o srdce niektorých našich misionárov, ktoré sa musí zmeniť. Bolo potrebné, aby sa zmenilo aj to moje. Otázka už neznela: „Ako môže frustrovaný prezident misie dosiahnuť to, aby sa problematický misionár správal lepšie?“ Namiesto toho som sa pýtal: „Ako môžem byť naplnený láskou Kristovou, aby skrze mňa mohli misionári cítiť lásku Božiu a túžbu zmeniť sa?“ Ako na nich môžem pozerať rovnako ako Pán pozeral na oného bohatého mládenca, aby som ich videl takých, akí skutočne sú a akými sa môžu stať, a nehodnotil ich len podľa toho, čo robia alebo nerobia? Ako môžem byť viac takým, ako je Spasiteľ?

„Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho.“

Od tej doby som vždy, keď som mal osobný pohovor s mladým misionárom, ktorý mal problém s určitou stránkou poslušnosti, videl v srdci verného mladého muža alebo vernú mladú ženu, ktorí na základe svojho priania odišli na misiu. Potom som dokázal s úprimnými pocitmi starostlivého rodiča povedať3: „Starší alebo sestra, keby som vás nemal rád, bolo by mi jedno, čo sa počas vašej misie stane. Ale ja vás mám rád, a pretože vás mám rád, záleží mi na tom, kým sa stanete. A tak vás vyzývam, aby ste zmenili to, čo je pre vás ťažké a stali sa tým, kým vás Pán chcem mať.“

Vždy, keď som sa chystal na pohovory s misionármi, som sa najskôr pomodlil o dar pravej lásky a o to, aby som dokázal každého staršieho a každú sestru vidieť tak, ako ho alebo ju vidí Pán.

Keď sme sa so sestrou Palmerovou pred zónovými konferenciami zdravili s misionármi, vždy som sa pri každom zastavil a hlboko sa mu zadíval do očí, pozrel som na nich – taký pohovor bez slov – a potom som bol vždy naplnený veľkou láskou k týmto drahocenným synom a dcéram Božím.

Z tejto hlboko osobnej skúsenosti s 10. kapitolou Marka som získal ponaučenia, ktoré mi zmenili život. Verím, že štyri z týchto ponaučení pomôžu každému z vás:

  1. Keď sa naučíme vidieť druhých tak, ako ich vidí Pán, a nie iba svojimi vlastnými očami, naša láska k nim a naša túžba pomáhať im porastie. Uvidíme v druhých potenciál, ktorý v sebe oni sami pravdepodobne nevidia. S kresťanskou láskou sa nebudeme báť hovoriť smelo, lebo „dokonalá láska vyháňa strach“4. A nikdy to nevzdáme, pretože budeme pamätať na to, že práve tí, ku ktorým je ťažké prechovávať lásku, ju potrebujú najviac.

  2. V atmosfére frustrácie či hnevu sa v skutočnosti nikdy nič nenaučíme ani nikoho nič nenaučíme a tam, kde nie je láska sa žiadne srdce nezmení. Či už konáme v úlohe rodiča, učiteľa alebo vedúceho, skutočná výučba prebehne iba v atmosfére dôvery, a nie odsúdenia či nesúhlasu. Náš domov má byť pre naše deti vždy bezpečným útočiskom – a nie nepriateľským prostredím.

  3. Nikdy nemáme odopierať lásku dieťaťu, priateľovi či členovi rodiny, ktorý nežije podľa našich očakávaní. Nevieme, čo sa stalo s oným bohatým mládencom potom, čo zarmútene odišiel, ale som si istý, že ho Ježiš dokonale miloval, aj keď si zvoli tú jednoduchšiu cestu. Možno neskôr v živote poznal, že v bohatstve je márnosť a spomenul si na ten jedinečný zážitok, kedy na neho Pán s láskou pozrel a vyzval ho, aby ho nasledoval, a potom sa rozhodol na základe tejto výzvy konať.

  4. Pretože nás Pán miluje, veľa toho od nás očakáva. Ak sme pokorní, privítame Pánovu výzvu, aby sme činili pokánie, prinášali obete a slúžili na dôkaz Jeho dokonalej lásky k nám. Nakoniec, výzva k pokániu je tiež výzvou k obdržaniu úžasného daru odpustenia a pokoja. Preto, „nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá, lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva“5.

Drahí bratia a sestry, kedykoľvek budete mať pocit, že sa od vás žiada niečo náročné – vzdať sa nejakého zlozvyku či závislosti, odložiť svetské záujmy, vzdať sa obľúbenej činnosti, pretože je sabat, alebo odpustiť niekomu, kto vám ukrivdil – pomyslite na to, ako na vás Pán pozerá, ako vás miluje a ako vás vyzýva, aby ste Ho nasledovali. A ďakujte Mu za to, že vás miluje tak veľmi, že vás vyzýva, aby ste urobili niečo viac.

Vydávam svedectvo o Spasiteľovi Ježišovi Kristovi a teším sa na deň, kedy každého z nás objíme, pozrie na nás a obklopí nás Svojou dokonalou láskou. V mene Ježiša Krista, amen.