Priateľom Cirkvi a záujemcom
Pokiaľ zaplatíte cenu za zjavenie, pokoríte sa, budete čítať, modliť sa a činiť pokánie, nebesia sa otvoria a vy poznáte, že Ježiš je Kristus.
Jedného piatkového popoludnia 16. septembra 1988 som bol v krstiteľnici zhormažďovacej budovy zboru Vicente López v Buenos Aires pokrstený za člena Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Krstil ma vtedy jeden veľmi dobrý priateľ, Alin Spannaus, a ja som sa cítil šťastný a ľahší a túžil som dozvedieť sa ešte viac.
Dnes by som sa s vami rád podelil o niekoľko ponaučení, ktoré som získal na svojej ceste ku krstu – ponaučení, ktoré by mohli, ako dúfam, pomôcť tým z vás, ktorí nás počúvate a doposiaľ nie ste členmi Cirkvi. Modlím sa, aby sa Duch dotkol vášho srdca tak, ako sa dotkol môjho.
Po prvé – stretávanie sa s misionármi
Prečo by sa chcel niekto, kto nemá ťažké skúšky, potreby či otázky, stretnúť s misionármi a vypočuť si ich lekcie? V mojom prípade to bola láska – láska k dievčaťu menom Renee. Zamiloval som sa do nej a chcel som sa s ňou oženiť. Bola iná a so svojimi normami sa líšila od väčšiny mladých žien, ktoré som poznal. Okúzlila ma, a tak som ju požiadal o ruku – a ona odmietla!
Nerozumel som tomu. Myslel som si, že som celkom dobrá partia! Bol som pekný, 24 ročný vysokoškolák s dobrým zamestnaním. Povedala mi o svojich cieľoch – že si chce zobrať iba niekoho, kto ju bude môcť vziať do chrámu, že chce mať večnú rodinu – a moju ponuku odmietla. Chcel som, aby náš vzťah pokračoval, a tak som súhlasil s tým, že si vypočujem misionárov. Je toto dobrý dôvod k stretnutiam s misionármi? No, pre mňa bol.
Keď som sa s misionármi stretol po prvýkrát, skoro vôbec som nerozumel tomu, čo hovoria, a aby som povedal pravdu, možno som im ani nevenoval veľkú pozornosť. Moje srdce bolo voči novému náboženstvu zatvorené. Chcel som len dokázať, že nemajú pravdu a získať čas, aby som Renee presvedčil, aby sa aj tak za mňa vydala.
Dnes slúžia na misii moje deti alebo už misiu majú za sebou a ja rozumiem tomu, aké obete títo mladí muži a mladé ženy prinášajú, aby mohli učiť evanjelium Ježiša Krista. Teraz ľutujem, že som starším Richardsonovi, Farrellovi a Hylandovi – úžasným misionárom, ktorí ma učili – nevenoval viac pozornosti.
Z toho vyplýva moje prvé ponaučenie pre vás, priatelia Cirkvi a záujemcovia: keď sa budete stretávať s misionármi, berte ich prosím vážne; obetujú dôležité roky svojho života len pre vás.
Po druhé – navštevovanie zhromaždení
Keď som sa po prvýkrát zúčastnil cirkevného zhromaždenia, počul som veľa slov, ktoré mi nedávali zmysel. Kto to sú Dievčatá z úľu? Čo to je Áronovo kňazstvo? Združenie pomoci?
Pokiaľ ste po prvýkrát na cirkevnom zhromaždení a ste zmätení z niečoho, čomu nerozumiete, nerobte si starosti! Ja som tiež nevedel, o čom je reč. Ale dodnes si pamätám, aké som mal dojmy a ako som cítil doposiaľ nepoznaný pokoj a radosť. Vtedy som to nevedel, ale Duch Svätý mi šepkal do srdca: „Toto je správne.“
Dovoľte mi teda toto ponaučenie zhrnúť do jednej vety: ak ste zmätení, nebojte sa – pamätajte si, ako sa cítite; tieto pocity pochádzajú od Boha.
Po tretie – čítanie Knihy Mormonovej
Po niekoľkých stretnutiach s misionármi som nerobil príliš veľký pokrok. Vedel som, že som ešte neobdržal potvrdenie o pravdivosti evanjelia.
Raz sa ma Renee opýtala: „Čítaš Knihu Mormonovu?“
Odpovedal som: „Nie.“ Počúval som čo hovorili misionári – to nestačilo?
Renee ma so slzami v očiach uistila o tom, že vie, že Kniha Mormonova je pravdivá a vysvetlila mi, že pokiaľ chcem aj ja spoznať, či je pravdivá, tak jediný spôsob ako to dosiahnuť je – hádajte čo –čítať ju! A potom sa pýtať!
Čítať, premýšľať v srdci a „[pýtať] Boha, Večného Otca, v mene Krista, … s úprimným srdcom, so skutočným zámerom, majúc vieru v Krista“ (Moroni 10:4) či je Kniha Mormonova pravdivá, či je toto pravá Cirkev.
Takže tretie ponaučenie v jednej vete znie: keď obdržíte tieto veci – Knihu Mormonovu – a budete vyzvaní, aby ste ju čítali a pýtali sa Boha, či sú pravdivé, tak to prosím urobte!
Posledný bod – pokánie
Posledná skúsenosť, o ktorú by som sa rád podelil sa týka pokánia. Potom, čo som prešiel všetkými misionárskymi lekciami, som ešte stále nebol presvedčený o tom, že by som mal v živote niečo zmeniť. Jedného dňa mi starší Cutler – mladý sebavedomý misionár – povedal lámanou španielčinou: „Joaquin, prečítajme si spoločne Almu 42 a skúsime do textu vkladať tvoje meno“.
Zdalo sa mi to hlúpe, ale urobil som to, o čo ma starší Cutler požiadal a prečítal som 1 verš: „A teraz, syn môj [Joaquin], cítim, že je ešte niečo, čo znepokojuje myseľ tvoju, čomu nerozumieš.“ Och! Tá kniha hovorí priamo ku mne.
A vo verši 2 sme čítali: „Teraz hľa, syn môj [Joaquin], vysvetlím ti vec túto“, a potom nasledoval opis pádu Adama.
A potom vo verši 4: „A tak vidíme, že [Joaquinovi] bola daná doba, aby činil pokánie.“
Čítali sme pomaly verš za veršom, až sme sa dostali k posledným trom. V tú chvíľu ma zasiahla mocná sila. Tá kniha hovorila priamo ku mne a ja som pri čítaní začal plakať: „A teraz, [Joaquin] syn môj, prajem si, aby si už nedovolil veciam týmto, aby ťa trápili, a dovoľ iba hriechom svojim, aby ťa trápili oným trápením, ktoré ťa zníži k pokániu“ (verš 29).
Teraz si uvedomujem, že som očakával, že obdržím zjavenie bez toho, aby som zaplatil príslušnú cenu. Do tej doby som nikdy skutočne k Bohu nehovoril a predstava, že by som hovoril s niekým, kto nie je prítomný, sa mi zdala smiešna. Musel som sa pokoriť a urobiť to, k čomu som bol vyzvaný aj napriek tomu, že to v mojej svetskej mysli znelo hlúpo.
Ten deň som otvoril srdce Duchu a túžil som činiť pokánie a byť pokrstený! Do toho okamihu som si myslel, že pokánie je niečo negatívne, čo sa spája iba s hriechom a previnením, ale zrazu som ho vidiel v inom svetle – ako niečo pozitívne, čo uvoľňuje cestu k rastu a šťastiu.
Starší Cutler je tu dnes s nami a ja by som mu rád poďakoval za to, že mi otvoril oči. Každé rozhodnutie, ktoré som v živote od tej doby učinil, bolo a je ovplyvnené oným okamihom, keď som sa pokoril a pomodlil sa o odpustenie a uzmierenie Ježiša Krista vykonané za mňa sa stalo súčasťou môjho života.
A preto zhrniem posledné ponaučenie touto vetou: prežite pokánie; nič vás nepriblíži k Pánovi Ježišovi Kristovi tak ako túžba zmeniť sa.
Môj drahý záujemca, priateľ Cirkvi, pokiaľ dnes počúvaš, si veľmi blízko k tomu, aby si dosiahol tú najvyššiu radosť. Si blízko!
Dovoľ mi vyzvať ťa z celej sily svojho srdca a z hĺbky svojej duše: choď a daj sa pokrstiť! Je to to najlepšie, čo kedy urobíš. Zmení to nielen tvoj život, ale tiež život tvojich detí a vnúčat.
Pán ma požehnal rodinou. Oženil som sa s Renee a máme štyri nádherné deti. A vďaka svojmu krstu ich môžem ako prorok Lechí za stara vyzvať, aby požili z ovocia stromu života, ktorým je láska Božia (pozri 1. Nefi 8:15; 11:25). Môžem im pomáhať prísť ku Kristovi.
A tak sa prosím zamyslite nad mojimi skúsenosťami a 1) berte misionárov veľmi vážne, 2) choďte na zhromaždenie a pamätajte si duchovné pocity, 3) čítajte Knihu Mormonovu a pýtajte sa Pána, či je pravdivá a 4) prežite pokánie a dajte sa pokrstiť.
Svedčím vám o tom, že pokiaľ zaplatíte cenu za zjavenie, pokoríte sa, budete čítať, modliť sa a činiť pokánie, nebesia sa otvoria a vy poznáte, rovnako ako som poznal ja, že Ježiš je Kristus, je to môj Spasiteľ a je to aj váš Spasiteľ. V mene Ježiša Krista, amen.