Písma
Alma 61


Kapitola 61

Pahoran hovorí Moronimu o povstaní a vzbure proti vláde – Kráľovi ľudia dobyjú Zarahemlu a sú vo zväzku s Lámánitmi – Pahoran žiada o vojenskú pomoc proti vzbúrencom. Okolo roku 62 pred Kr.

1 Hľa, teraz, stalo sa, že čoskoro potom, čo Moroni poslal list svoj hlavnému správcovi, obdržal list od Pahorana, hlavného správcu. A toto sú slová, ktoré obdržal:

2 Ja, Pahoran, ktorý som hlavným správcom krajiny tejto, posielam tieto slová Moronimu, hlavnému veliteľovi nad vojskom. Hľa, hovorím ti, Moroni, že nemám radosť z vašich veľkých strastí, áno, rmúti to dušu moju.

3 Ale hľa, sú takí, ktorí sa radujú zo strastí vašich, áno, natoľko, že povstali vo vzbure proti mne, a tiež proti tým z ľudu môjho, ktorí sú ľuďmi slobody, áno, a tí, ktorí povstali, sú nesmierne početní.

4 A to sú tí, ktorí sa ma snažili pripraviť o stolicu sudcovskú a ktorí sú príčinou tejto veľkej neprávosti; lebo používali veľké lichôtky a zviedli srdcia mnohých ľudí, čo bude medzi nami príčinou ťažkých strastí; zadržali zásoby naše a zastrašovali našich ľudí slobody, takže k vám neprišli.

5 A hľa, vyhnali ma od seba, a ja som utiekol do krajiny Gideon s toľkými ľuďmi, koľko len bolo možné zobrať.

6 A hľa, vyslal som po tejto časti krajiny prehlásenie; a hľa, oni k nám denne prúdia, aby pozdvihli zbrane svoje na obranu vlasti svojej a slobody svojej, a aby pomstili bezprávie páchané na nás.

7 A prišli k nám, takže tí, ktorí povstali vo vzbure proti nám, sú vystavení otvorenému odporu, áno, takže sa nás boja a neodvažujú sa vyjsť proti nám, aby bojovali.

8 Získali vlastníctvo krajiny, alebo mesta Zarahemla; ustanovili si nad sebou kráľa, a ten napísal kráľovi Lámánitov, čím s ním vstúpil do spojenectva; v spojenectve tomto súhlasil, že bude hájiť mesto Zarahemla, a táto obrana, ako si myslí, umožní Lámánitom dobyť zvyšok krajiny, a on sa stane kráľom nad ľudom týmto, keď si ich Lámániti podmania.

9 A teraz, v liste svojom si ma karhal, ale na tom nezáleží; nehnevám sa, ale radujem sa z veľkosti srdca tvojho. Ja, Pahoran, neusilujem o moc, iba o to, aby som si uchoval sudcovskú stolicu svoju, aby som mohol zachovávať práva a slobodu ľudu svojho. Duša moja stojí pevne za onou slobodou, ktorou nás Boh oslobodil.

10 A teraz, hľa, budeme odporovať zlovoľnosti, dokonca do krviprelievania. Neprelievali by sme krv Lámánitov, keby zostali vo vlastnej krajine svojej.

11 Neprelievali by sme krv bratov svojich, keby nepovstali vo vzbure a nevzali proti nám meč.

12 Podrobili by sme sa jarmu poroby, keby to vyžadovala spravodlivosť Božia či keby nám Boh prikázal tak učiniť.

13 Ale hľa, on nám neprikazuje, aby sme sa podrobili nepriateľom svojim, ale aby sme vložili dôveru svoju v neho, a on nás oslobodí.

14 Takže, milovaný brat môj Moroni, odporujme zlu, a ktorémukoľvek zlu nemôžeme odporovať slovami svojimi, áno, ako vzburám a rozkolom, tomu odporujme mečmi svojimi, aby sme mohli udržať slobodu svoju; aby sme sa mohli tešiť z onej veľkej výsady cirkvi svojej a z veci Vykupiteľa svojho, a Boha svojho.

15 Takže, príď rýchlo ku mne s niekoľkými mužmi svojimi a zvyšok ponechaj pod velením Lechího a Teankuma; udeľ im moc viesť vojnu v onej časti krajiny, podľa Ducha Božieho, čo je tiež duch slobody, ktorý je v nich.

16 Hľa, poslal som im nejaké zásoby, aby nezahynuli, kým budete môcť prísť ku mne.

17 Zhromažďujte počas pochodu sem všetku silu, ktorú môžete, a pôjdeme rýchlo proti oným odštiepencom, v sile Božej podľa viery, ktorá je v nás.

18 A zmocníme sa mesta Zarahemla, aby sme získali viac potravy, aby sme ju poslali Lechímu a Teankumovi; áno, vyjdeme proti nim v sile Pánovej a ukončíme túto veľkú neprávosť.

19 A teraz, Moroni, mám radosť, že som obdržal list tvoj, lebo som si trochu robil starosti o to, čo máme činiť, či by to od nás bolo spravodlivé, keby sme tiahli proti bratom svojim.

20 Ale ty si povedal, že pokiaľ nebudú činiť pokánie, Pán ti prikázal, že proti nim máš ísť.

21 Hľaď, aby si posilnil Lechího a Teankuma v Pánovi; povedz im, aby sa nebáli, lebo Boh ich oslobodí, áno, a tiež všetkých tých, ktorí stoja pevne za tou slobodou, ktorou ich Boh oslobodil. A teraz končím list svoj milovanému bratovi svojmu Moronimu.