2010 – 2019
Som dosť dobrý? Dostanem sa tam?

Som dosť dobrý? Dostanem sa tam?

Ak sa budete naozaj snažiť a nebudete si veci zdôvodňovať alebo sa búriť – často činiac pokánie a prosiac Krista o milosť – určite budete „dosť dobrí“.

Drahé sestry a bratia, aké požehnanie je to pre nás zhromaždiť sa, aby sme boli učení Pánovými služobníkmi. Nie je to úžasné, koľkými spôsobmi nás náš milujúci Nebeský Otec vedie a žehná? Naozaj si želá, aby sme prišli domov.

Vďaka mnohým láskyplným milosrdenstvám som bol ako mladý absolvent medicíny prijatý na pediatrickú rezidentúru do intenzívneho, súťaživého programu. Keď som sa stretol s ostatnými lekármi, cítil som sa ako ten najmenej inteligentný a najmenej pripravený zo všetkých. Myslel som si, že sa žiadnym spôsobom nemôžem rovnať zvyšku skupiny.

Začiatkom tretieho mesiaca rezidentúry som sedel neskoro večer v sesterskej izbe, striedavo vzlykajúc a zaspávajúc, keď som sa snažil vypísať prijímacie papiere malého chlapca so zápalom pľúc. Nikdy v živote som nebol taký odradený. Nemal som ani potuchy, ako liečiť zápal pľúc u 10-ročného chlapca. Začal som premýšľať, čo tam vlastne robím.

Práve v tom okamihu položil jeden zo starších rezidentov ruku na moje plece. Spýtal sa ma, ako sa mám, a zo mňa vyhŕkli všetky moje sklamania a obavy. Jeho odpoveď zmenila môj život. Povedal mi, akí sú na mňa všetci pyšní, on i ostatní starší rezidenti, a ako majú pocit, že zo mňa bude vynikajúci doktor. Skrátka vo mňa veril vtedy, keď som dokonca ani ja neveril v seba samého.

Ako to bolo v mojom prípade, aj naši členovia sa často pýtajú: „Som dosť dobrý ako človek?“ alebo „Skutočne sa dostanem do celestiálneho kráľovstva?“ Samozrejme neexistuje nič také ako „byť dosť dobrý“. Nikto z nás si nikdy „nezaslúži“ alebo „nie je hodný“ svojej spásy, ale je normálne premýšľať nad tým, či sme prijateľní pred Pánom, to je ako ja rozumiem týmto otázkam.

Niekedy, keď chodíme na zhromaždenia, odrádzajú nás dokonca aj úprimné výzvy na zlepšenie. Ticho premýšľame: „Nemôžem robiť toto všetko“ alebo „Nikdy nebudem taký dobrý ako všetci títo ľudia“. Možno sa cítime podobne ako som sa ja cítil tej noci v nemocnici.

Prosím vás, moji milovaní bratia a sestry, musíme sa prestať porovnávať s ostatnými. Zbytočne mučíme samých seba tým, že súťažíme a porovnávame sa. Nepravdivo posudzujeme našu vlastnú cenu tým, čo nerobíme alebo nemáme a názormi druhých ľudí. Ak sa už musíme porovnávať, porovnávajme to, akí sme boli v minulosti s tým, akí sme dnes – a dokonca s tým, akí chceme byť v budúcnosti. Jediný názor, na ktorom záleží je to, čo si o nás myslí náš Nebeský Otec. Prosím, úprimne sa Ho spýtajte, čo si o vás myslí. Bude nás milovať a opravovať, ale nikdy nás nebude odrádzať; toto je Satanov trik.

Dovoľte mi hovoriť priamo a jasne. Odpoveď na otázky „Som dosť dobrý?“ a „Dostanem sa tam?“ je „Áno! Budete dosť dobrý.“ a „Áno, dostanete sa tam, ak budete neustále činiť pokánie a nebudete si veci zdôvodňovať alebo sa búriť.“ Boh nebies nie je bezcitný rozhodca, ktorý hľadá akúkoľvek výhovorku na to, aby nás vylúčil z hry. Je naším dokonalým milujúcim Otcom, ktorý viac než po čomkoľvek dychtí po tom, aby všetky Jeho deti prišli naspäť domov a žili s Ním ako rodiny naveky. Naozaj dal Svojho Jednorodeného Syna, aby sme nemuseli zahynúť, ale mali večný život!1 Prosím verte tejto večnej pravde a získajte z nej nádej a útechu. Náš Nebeský Otec má v úmysle, aby sme sa tam dostali! Toto je Jeho dielo a Jeho sláva.2

Páči sa mi spôsob, ktorý použil prezident Gordon B. Hinckley, aby učil túto zásadu. Pri niekoľkých príležitostiach som ho počul povedať: „Bratia a sestry, všetko, čo od nás Pán očakáva je, že sa budeme snažiť, ale musíte sa naozaj snažiť!“3

„Naozaj sa snažiť“ znamená, že budeme robiť to najlepšie, čo môžeme, a že rozpoznáme, kde sa potrebujeme zlepšiť, a potom sa budeme snažiť opäť. Keď budeme tieto veci opakovane robiť, budeme sa približovať k Pánovi; pocítime čoraz viac Jeho Ducha4 a obdržíme viac Jeho milosti alebo pomoci.5

Niekedy si myslím, že nerozpoznávame, ako veľmi nám chce Pán pomôcť. Páčia sa mi slová Staršieho Davida A. Bednara, ktorý povedal:

„Väčšina z nás jasne chápe, že uzmierenie je pre hriešnikov. Nie som si ale istý, či vieme a chápeme, že uzmierenie je určené tiež pre svätých. …

… Uzmierenie nám poskytuje pomoc, aby sme prekonali zlé a vyhli sa mu a aby sme činili dobro a stali sa dobrými. …

… ,Jednotlivci obdržia skrze Pánovu milosť silu a pomoc, aby konali dobré skutky, ktoré by inak neboli schopní [vykonať]. … Táto milosť je uschopňujúcou mocou …‘ [Bible Dictionary, „Grace“, zvýraznenie pridané] … alebo … nebeskou pomocou, ktorú každý z nás zúfalo potrebuje, aby sa kvalifikoval na celestiálne kráľovstvo.“6

Všetko, čo musíme urobiť, aby sme obdržali túto nebeskú pomoc je požiadať o ňu, a potom konať na základe spravodlivých nabádaní, ktoré obdržíme.

Úžasnou správou je, že ak sme činili úprimné pokánie, naše predchádzajúce hriechy nám nezabránia, aby sme boli povýšení. Moroni nám rozpráva o priestupkoch v jeho dobe: „Ale koľkokrát so skutočným zámerom činili pokánie a usilovali o odpustenie, toľkokrát im bolo odpustené.“7

A Pán samotný povedal o hriešnikovi:

„Ak vyzná hriechy svoje pred tebou a predo mnou a ak bude činiť pokánie v úprimnosti srdca svojho, odpustíš mu a ja mu odpustím tiež.

Áno, a kedykoľvek bude ľud tento činiť pokánie, odpustím mu previnenia jeho proti mne.“8

Ak budeme úprimne činiť pokánie, Boh nám skutočne odpustí, dokonca i keď sme spáchali ten istý hriech znova a znova. Ako povedal Starší Jeffrey R. Holland: „Koľkokoľvek šancí si myslíte, že ste minuli, koľkokoľvek chýb si myslíte, že ste urobili … , svedčím vám, že ste neutiekli za dosah božskej lásky. Je pre vás nemožné potopiť sa nižšie ako siaha nekonečné svetlo Kristovho uzmierenia.“9

Toto v žiadnom prípade neznamená, že hriech je prijateľný. Hriech má vždy následky. Hriech vždy ublíži a zraní ako hriešnika, tak tých, ktorí sú zasiahnutí jeho hriechmi. Skutočné pokánie nie je nikdy ľahké.10 Ba čo viac, prosím pochopte, že dokonca i keď Boh odníme vinu a poškvrnu našich hriechov, keď činíme úprimné pokánie, možno okamžite neodníme všetky následky našich hriechov. Niekedy s nami zostanú po zvyšok nášho života. A ten najhorší druh hriechu je úmyselný hriech, keď človek povie: „Teraz môžem hrešiť, a pokánie budem činiť neskôr.“ Verím, že toto je slávnostný výsmech obeti a utrpeniu Ježiša Krista.

Pán samotný prehlásil: „Lebo ja, Pán, nemôžem hľadieť na hriech s ani najmenšou mierou zhovievavosti.“11

A Alma prehlásil: „Hľa, hovorím ti, zlovoľnosť nikdy nebola šťastím.“12

Jedným z dôvodov, prečo je Almovo vyhlásenie obzvlášť pravdivé je, že keď opakovane hrešíme, vzďaľujeme sa od Ducha, stávame sa odradenými, a potom prestaneme činiť pokánie. Ale opakujem, vďaka Spasiteľovmu uzmiereniu môžeme činiť pokánie a môže nám byť plne odpustené, ak je naše pokánie úprimné.

To, čo nemôžeme robiť je radšej si veci zdôvodňovať, než činiť pokánie. Ak chceme ospravedlniť svoje hriechy tým, že povieme: „Boh vie, že je to pre mňa veľmi ťažké, a tak ma berie takého, aký som“, nebude to fungovať. „Naozaj sa snažiť“ znamená, že sa neustále snažíme, zatiaľ čo v plnosti dosahujeme Pánov štandard, ktorý je jasne definovaný v otázkach, ktoré sú nám položené, aby sme dostali chrámové odporučenie.

Ďalšou vecou, ktorá nás s istotou zadrží pred nebesiami a oddelí nás od pomoci, ktorú teraz potrebujeme, je vzbura. Z knihy Mojžišovej sa učíme, že Satan bol zvrhnutý z neba pre vzburu.13 Sme vo vzbure vždy, keď si vo svojom srdci povieme: „Nepotrebujem Boha a nemusím činiť pokánie.“

Ako pediater na JIS-ke viem, že keď človek nevhodne odmietne liečenie, ktoré mu môže zachrániť život, môže to zbytočne viesť k fyzickej smrti. Podobne, keď sa vzbúrime proti Bohu, odmietame našu jedinú pomoc a nádej, ktorou je Ježiš Kristus, čo vedie k duchovnej smrti. Nikto z nás to nemôže učiniť svojou vlastnou silou. Nikto z nás nikdy nebude „dosť dobrý“, iba skrze zásluhy a milosrdenstvo Ježiša Krista14, ale pretože Boh rešpektuje našu slobodu jednania, tiež nemôžeme byť spasení bez toho, aby sme sa snažili. Takto funguje rovnováha medzi milosťou a skutkami. Môžeme mať nádej v Kristovi, pretože On nám chce pomôcť a zmeniť nás. V skutočnosti vám už pomáha. Len sa zastavte a premýšľajte a rozpoznáte si Jeho pomoc vo svojom živote.

Svedčím vám, že ak sa budete naozaj snažiť a nebudete si veci zdôvodňovať alebo sa búriť – často činiac pokánie a prosiac Krista o milosť alebo o pomoc – určite budete „dosť dobrí“, čo znamená prijateľní pred Pánom; dostanete sa do celestiálneho kráľovstva, súc zdokonalení v Kristovi a obdržíte požehnania a slávu, a radosť, ktoré si Boh praje pre každé z Jeho vzácnych detí – konkrétne vrátane vás a mňa. Svedčím o tom, že Boh žije a chce, aby sme sa vrátili domov. Svedčím, že Ježiš žije. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.