2010 – 2019
„Poď, nasleduj ma“ konaním kresťanskej lásky a služby

„Poď, nasleduj ma“ konaním kresťanskej lásky a služby

Ako učeníci Svätých neskorších dní prichádzame k Nemu tým, že milujeme Božie deti a slúžime im.

Elie Wiesel, laureát Nobelovej ceny, sa v nemocnici zotavoval z operácie srdca, keď ho navštívil jeho päťročný vnuk. Keď sa malý chlapec zahľadel do očí starého otca, videl jeho bolesť. „Starký,“ spýtal sa, „ak by som ťa viac ľúbil, [bolelo] by ťa to [menej]?“1 Dnes kladiem podobnú otázku každému z nás: „Ak by sme viac milovali Spasiteľa, trpeli by sme menej?“

Keď Spasiteľ zavolal na Svojich učeníkov, aby Ho nasledovali, žili podľa zákona Mojžišovho, ktorý zahŕňal „oko za oko, zub za zub“2, ale Spasiteľ prišiel, aby naplnil tento zákon Svojím uzmierením. Učil novú náuku: „Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia.“3

Učeníci sa učili, aby sa obrátili z ciest, ktorým učí prirodzený človek na milujúce a starostlivé cesty Spasiteľa tým, že nahradia svár odpustením, láskavosťou a súcitom. Nové prikázanie „aby ste sa vzájomne milovali“4 sa nie vždy ľahko dodržiavalo. Keď mali učeníci obavy zo stretávania sa s hriešnikmi a určitými skupinami ľudí, Spasiteľ ich trpezlivo učil, že „čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“5. Alebo ako vysvetlil prorok v Knihe Mormonovej: „Keď ste v službe blížnych svojich, ste vlastne v službe Boha svojho.“6

Ako učeníci Svätých neskorších dní prichádzame k Nemu tým, že milujeme Božie deti a slúžime im. Ak tak činíme, možno nebudeme schopní vyhnúť sa súženiu, strastiam a utrpeniu v tele, ale budeme menej trpieť duchovne. Dokonca i v našich skúškach môžeme prejavovať radosť a pokoj.

Naša kresťanská láska a služba prirodzene začína v domove. Rodičia, ste povolaní, aby ste boli láskavými učiteľmi a misionármi svojich detí a mládeže. Oni sú vaši záujemcovia. Vy nesiete zodpovednosť, aby ste im pomohli, aby sa obrátili. V skutočnosti všetci usilujeme o to, aby sme boli obrátení – čo znamená byť naplnení láskou nášho Spasiteľa.

Keď nasledujeme Ježiša Krista, Jeho láska nás motivuje, aby sme sa navzájom podporovali na svojej púti smrteľnosťou. Nemôžeme to dokázať sami.7 V minulosti som sa s vami podelil o kvakerské príslovie: „Ty pozdvihneš mňa a ja pozdvihnem teba, a spolu vystúpime k [večným] výšinám.“8 Ako učeníci to začíname robiť, keď sme pokrstení, preukazujúc svoju ochotu „niesť si navzájom bremená, aby boli ľahké“9.

Učiac sa navzájom náuku kráľovstva10 je spôsob, ako sa navzájom milovať a slúžiť si. Rodičia a starí rodičia, máme tendenciu žialiť nad stavom sveta – nad tým, že školy neučia morálne správanie. Ale je toho veľa, čo môžeme robiť.Môžeme využiť chvíle výučby vo svojich vlastných rodinách – teraz. Nenechajte si ich prejsť pomedzi prsty. Keď máte príležitosť podeliť sa o svoje myšlienky ohľadom evanjelia a o lekcie života, prestaňte so všetkým, posaďte sa a rozprávajte sa s vašimi deťmi a vnúčatami.

Nemali by sme sa báť, že nie sme profesionálne školení učitelia evanjelia. Žiadne školenie či príručka nie sú také nápomocné ako osobné štúdium písiem, modlitba, premýšľanie a vyhľadávanie vedenia Ducha Svätého. Duch vás povedie. Sľubujem vám: povolanie rodiča v sebe zahŕňa dar učiť spôsobmi, ktoré sú správne pre vás i pre vaše deti. Pamätajte, láska je Božia moc, ktorá nás spravodlivo ovplyvňuje. „My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý.“11

Mladí ľudia, vy ste jednými z našich najefektívnejších učiteľov evanjelia. Prichádzate na zhromaždenia, aby ste sa učili, aby ste tak mohli ísť domov a učiť a slúžiť svojej rodine, susedom a priateľom. Nebojte sa. Majte vieru svedčiť o tom, o čom viete, že je to pravdivé. Premýšľajte teraz, ako rastú misionári na plný úväzok, pretože verne žijú zasvätený život – používajú svoj čas a talenty a vydávajú svedectvo, aby slúžili druhým a žehnali ich. Keď sa delíte o svoje svedectvo o evanjeliu, vaša viera porastie a vaša sebadôvera sa zvýši!

Rodinné štúdium písiem, rodinná modlitba a rodinné rady patria medzi tie kresťanské služby, ktoré majú najväčší dopad. Viac ako sto rokov nás cirkevní vedúci vyzývajú k tomu, aby sme si vyhradili každý týždeň nejaký čas. Ale mnohým z nás stále chýbajú požehnania. Rodinný domáci večer nie je lekcia od mamy a otca. Je to čas pre rodinu, aby sa spolu delili o duchovné myšlienky a zážitky, aby pomohli svojim deťom, aby sa naučili starať sa a deliť sa, aby mali spolu zábavu, delili sa o svedectvo a spoločne rástli a rozvíjali sa. Keď máme každý týždeň rodinný domáci večer, naša láska jedného k druhému zosilnie a my budeme menej trpieť.

Pamätajme si, najdôležitejšia práca, ktorú môžeme konať vo svojich rodinách je skrze moc Ducha Svätého. Kedykoľvek zvýšime v hneve hlas, Duch opustí nás i naše rodiny. Keď hovoríme s láskou, Duch môže byť s nami. Zapamätajme si, že naše deti a vnúčatá merajú našu lásku tým, koľko času im venujeme. A nadovšetko, nestrácajte trpezlivosť a nevzdávajte sa!

Písma nám hovoria, že keď sa niektoré z duchovných detí Nebeského Otca rozhodnú nenasledovať Jeho plán, nebesia plačú.12 Niektorí rodičia, ktorí milujú svoje deti a učia ich tiež plačú, keď sa ich dospelé deti rozhodnú nenasledovať Pánov plán. Čo môžu rodičia robiť? Nemôžeme zbaviť niekoho slobody jednania. Spomeňte si na otca márnotratného syna, ktorý trpezlivo čakal na svojho syna, aby „vstúpil do seba“, zatiaľ čo ho stále vyzeral. A „keď bol ešte ďaleko“, rozbehol sa k nemu.13 Môžeme sa modliť o vedenie, kedy máme hovoriť, čo máme povedať a áno, pri niektorých príležitostiach, kedy máme byť ticho. Pamätajte, naše deti a členovia rodiny sa už rozhodli nasledovať Spasiteľa v predsmrteľnej ríši. Niekedy sú tieto posvätné pocity opäť prebudené len skrze ich životné skúsenosti. Napokon, rozhodnutie milovať a nasledovať Pána musí byť ich vlastné.

Existuje ďalší špecifický spôsob, akým učeníci preukazujú svoju lásku k Spasiteľovi. Dnes vzdávam hold všetkým tým, ktorí slúžia Pánovi ako ošetrovatelia. Pán vás tak veľmi miluje! Vo vašej tichej, neuznanej službe nasledujete Jeho, kto prisľúbil: „Otec tvoj, ktorý vidí v skrytosti, ťa odmení zjavne.“14

Premýšľam o svojom susedovi, ktorého žena je postihnutá Alzheimerom. Každú nedeľu jej pomáha obliecť sa na cirkevné zhromaždenie, učeše jej vlasy, urobí mejkap a dokonca jej dá náušnice. Pri poskytovaní tejto služby je príkladom pre každého muža a každú ženu v našom zbore – v skutočnosti pre celý svet. Jedného dňa mu jeho manželka povedala: „Je chcem len opäť vidieť svojho manžela a byť s ním.“

Odpovedal: „Ja som tvoj manžel.“

A ona nežne odpovedala: „Ach, dobre!“

Nemôžem hovoriť o poskytovaní pomoci bez toho, aby som spomenul zvláštneho opatrovateľa v mojom živote – Spasiteľovho špeciálneho učeníka určeného mne – moju večnú spoločníčku Mary. Vo svojej súcitnej starostlivosti a láske sa rozdáva celá. Jej ruky odrážajú Jeho nežný, podporujúci dotyk. Bez nej by som tu nebol. A s ňou som schopný vytrvať do konca a žiť s ňou večný život.

Ak ťažko trpíte, s druhými alebo osamotene, nabádam vás, aby ste dovolili Spasiteľovi, aby bol vaším opatrovateľom. Priľnite k Jeho širokému ramenu.15 Prijmite Jeho uistenie. „Neopustím vás ako siroty, prídem k vám,“ sľubuje.16

Bratia a sestry, ak sme tak ešte plne neurobili, obráťme sa viac k odpusteniu, láskavosti a láske. Zrieknime sa vojny, ktorá tak často zúri v srdci prirodzeného človeka a hlásajme Kristovu starostlivosť, lásku a pokoj.17

Ak „ste prišli k poznaniu slávy [a dobrotivosti] Božej“18 a tiež „uzmiereni[a], ktoré bolo pripravené od založenia sveta“19, nebudete myslieť na to, aby ste sa navzájom zraňovali, ale aby ste žili v mieri. … A nestrpíte, aby deti vaše … prestupovali zákony Božie a mali spory, a hádali sa jeden s druhým. … Ale budete ich učiť … aby jeden druhého milovali a aby jeden druhému slúžili.“20

Spasiteľ tesne pred Svojím ukrižovaním učil Svojich apoštolov: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval“21 a „ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie“22.

Svedčím o tom, že Spasiteľov skutočný postoj k nám je ten, ktorý je zobrazený vystretými rukami Thorvaldsenovej sochy Kristus. Neustále k nám vystiera Svoje ruky23, a kýva nám: „Poď, nasleduj ma.“ Nasledujeme Ho tým, že sa navzájom milujeme a slúžime si a dodržiavame Jeho prikázania.

Vydávam svoje zvláštne svedectvo, že On žije a miluje nás dokonalou láskou. Toto je Jeho Cirkev. Thomas S. Monson je Jeho prorokom dnes na zemi. Mojou modlitbou je, aby sme viac milovali nášho Nebeského Otca a Jeho Syna a menej trpeli. V mene Ježiša Krista, amen.