2010 – 2019
Slúžte

Slúžte

Je potrebný každý člen a každý člen potrebuje príležitosť slúžiť.

Ako chlapec som rád pracoval so strýkom Lymanom a tetou Dorothy na ich farme. Strýko Lyman zvyčajne riadil naše pracovné činnosti a teta Dorothy často pomáhala a šoférovala starú dodávku Dodge. Spomínam si na príval adrenalínu, keď sme uviazli v blate alebo sa snažili vyjsť na prudký kopec. Ako strýko Lyman kričal: „Daj tam uzáver diferenciálu, Dorothy!“ V ten moment som sa začal modliť. S Pánovou pomocou a škrípaním prevodovky sa to tete Dorothy nakoniec nejako podarilo. S pohonom na všetky kolesá dodávka poskočila dopredu a pokračovali sme v práci.

„Dať tam uzáver diferenciálu“ znamená zaradiť zvláštny stupeň, kedy je viac prevodov usporiadaných tak, aby sa vytvoril väčší točivý moment.1 Súkolie prevodovky spolu s pohonom všetkých štyroch kôl umožňuje podradiť, nabrať silu a pohnúť sa vpred.

Compound gears

Rád si predstavujem, že každý z nás je súčasťou súkolia, keď spoločne slúžime v Cirkvi – v zboroch a pobočkách, kvórach a pomocných organizáciách. Tak ako sa spájajú prevody, aby sa získala väčšia síl, máme aj my väčšiu moc vtedy, keď sa spojíme. Keď sa zjednotíme vo vzájomnej službe, dokážeme toho viac, ako by sme dokázali sami. Je úžasné sa zapojiť a zjednotiť s ostatnými, keď slúžime a pomáhame v diele Pána.

Služba je požehnanie

Príležitosť slúžiť je jedným z najväčších požehnaní vyplývajúcich z členstva v Cirkvi.2 Pán povedal: Ak ma miluješ, budeš mi slúžiť3, a my Mu slúžime skrze službu druhým4.

Tým ako slúžime sa približujeme k Bohu.5 Spoznávame Ho tak, ako by to inak nebolo možné. Naša viera v Neho sa prehlbuje. Svoje problémy vidíme z inej perspektívy. Život nám prináša väčšie uspokojenie. Prehlbuje sa naša láska k druhým a aj naša túžba slúžiť. Skrze tento požehnaný proces sa stávame viac takými ako je Boh a sme lepšie pripravení sa k Nemu vrátiť.6

Ako učil prezident Marion G. Romney: „Služba nie je niečo, čo podstupujeme tu na zemi, aby sme si zaslúžili právo žiť v celestiálnom kráľovstve. Služba je práve tým vláknom, z ktorého je vytvorený povýšený život v celestiálnom kráľovstve.“7

Služba môže byť náročná

Služba v Cirkvi však môže byť náročná, ak sme požiadaní, aby sme urobili niečo, z čoho máme strach, pokiaľ nás služba unavuje alebo ak sme povolaní urobiť niečo, čo sa nám spočiatku nepáči.

Nedávno som obdržal nové cirkevné poverenie. Predtým som slúžil na území Afrika juhovýchod. Bolo úžasné slúžiť tam, kde je Cirkev relatívne mladá a iba sa zakladá, a tamojších Svätých sme mali veľmi radi. Potom som bol povolaný vrátiť sa do Cirkevného ústredia a, úprimne povedané, nebol som z toho veľmi nadšený. Zmena poverenia znamenala krok do neznáma.

Raz v noci sa mi, potom, čo som o nachádzajúcej zmene premýšľal, prisnil sen o mojom pra-pradedovi, Josephovi Skeenovi. Z jeho denníka som vedel, že keď sa so svojou manželku Máriou presťahoval do Nauvoo, túžil slúžiť, a tak vyhľadal proroka Josepha Smitha a opýtal sa ho, s čím môže pomôcť. Prorok ho poslal pracovať na prériu a požiadal ho, aby sa snažil, ako môže, a on sa tým riadil. Pracoval na Smithovej farme.8

Premýšľal som nad tým, aká to bola pre Josepha Skeena výsada, že svoje poverenie dostal týmto spôsobom. Zrazu som si uvedomil, že ja mám rovnakú výsadu a že ju máme všetci. Všetky cirkevné povolania prichádzajú od Boha – skrze Jeho ustanovených služobníkov.9

Cítil som jasné duchovné potvrdenie toho, že moje nové povolanie bolo inšpirované. Je dôležité, aby sme si toto spojili – že naše povolania prichádzajú doslova od Boha skrze našich vedúcich kňazstva. Po tomto zážitku sa môj postoj zmenil a ja som bol naplnený hlbokou túžbou slúžiť. Som vďačný za požehnania vyplývajúce z pokánia a za zmenu svojho srdca. Svoje nové povolanie mám veľmi rád.

Dokonca aj keby podľa nášho názoru bolo naše cirkevné povolanie len nápadom vedúceho kňazstva alebo aj keby sme ho dostali, pretože by ho nikto iný neprijal, budeme vďaka svojej službe požehnaní. Ale pokiaľ vo svojom povolaní rozpoznávame ruku Božiu a slúžime z celého srdca, vstupuje do našej služby ďalšia moc, a my sa stávame pravými služobníkmi Ježiša Krista.

Služba si žiada vieru

Vykonávanie povolania si žiada vieru. Krátko potom, čo Joseph začal pracovať na farme, on aj Mária vážne ochoreli. Nemali žiadne peniaze a boli medzi cudzími ľuďmi. Bolo to pre nich zložité obdobie. Joseph si zapísal do denníka: „Pracovali sme ďalej [a] držali sme sa Cirkvi s tou trochou viery, ktorú sme mali, napriek tomu, že sa nás diabol snažil zničiť a odvrátiť nás.“10

Spolu s ďalšími stovkami potomkov Josepha a Márie budem naveky vďační za to, že sa neodvrátili. Keď vytrvávame v povolaniach a zodpovednostiach a ideme ďalej so všetkou vierou, ktorú máme, požehnania budú prichádzať.

Poznám jednu úžasnú učiteľku Náuky evanjelia, ktorá pri výučbe pozdvihuje členov svojej triedy, ale nie vždy to tak bolo. Keď vstúpila do Cirkvi, dostala povolanie učiť Primárky. Mala ale pocit, že nemá žiadne učiteľské zručnosti, ale pretože poznala dôležitosť služby, povolanie prijala. Ale strach ju čoskoro premohol, a tak prestala chodiť na zhromaždenia, aby nemusela učiť. Našťastie si jej neprítomnosť všimol jej domáci učiteľ, navštívil ju a pozval späť. Biskup a členovia zboru jej pomáhali. Nakoniec, keď sa jej viera prehĺbila, začala učiť deti. Vďaka uplatňovaniu zásad, ktoré sú uvedené v príručke Teaching in the Savior’s Way, (Učte tak, ako učil Spasiteľ) ju Pán v jej úsilí požehnal, a ona sa stala talentovanou učiteľkou.11

Prirodzený človek v nás má tendenciu umožniť nám vyhovoriť sa zo služby napríklad z týchto dôvodov: „Nie som pripravený slúžiť; ešte sa musím učiť“, „Som unavený a potrebujem pauzu“, „Som príliš starý – teraz je rad na iných“ alebo „Mám jednoducho veľa práce“.

Bratia a sestry, prijatie a vykonávanie povolania je skutkom viery. Môžeme vložiť dôveru v to, čo opakovane učí náš prorok, prezident Thomas S. Monson: „Koho Pán povoláva, toho aj uschopňuje“ a „Ak sme v Pánovej záležitosti, máme oprávnenie na Pánovu pomoc“12. Nech už sme ohromení alebo ľahostajní, vydesení na smrť alebo na smrť unudení, Pán si praje, aby sme sa podriadili, nabrali silu a slúžili.

Nevidím žiadne známky toho, že by prezident Monson a jeho spolupracovníci z Prvého predsedníctva a Kvóra dvanástich boli príliš zaneprázdnení alebo príliš unavení. Sú inšpirujúcim príkladom moci, ktorá nám vstupuje do života, keď uplatňujeme vieru a prijímame poverenie a verne a oddane ho vykonávame. Už pred mnohými rokmi priložili „ruku svoju k dielu“13 a ďalej sa tlačia vpred, dopredu a hore.

Áno, slúžia v dôležitých povolaniach, ale dôležité je každé povolanie či poverenie. Prezident Gordon B. Hinckley, predchádzajúci prorok a prezident Cirkvi, povedal: „My všetci sme do toho veľkého úsilia zapojení. … Vaša povinnosť je vo sfére vašej zodpovednosti rovnako tak závažná, ako tá moja v mojej sfére. Žiadne povolanie v tejto Cirkvi nie je malé alebo bezvýznamné.“14 Každé povolanie je dôležité.15

Slúžme

S vierou povstaňme, priložme „ruku svoju k dielu“ a slúžme „dobrej veci“.16 Zaraďme spolu s vernou tetou Dorothy správny stupeň. Slúžme ako bratia a sestry.

Pokiaľ chcete skutočne potešiť svojho biskupa alebo prezidenta pobočky, opýtajte sa ho: „Ako môžem pomôcť?“ „Kde by si Pán prial, aby som slúžil?“ Keď sa bude modliť a zváži vaše osobné, rodinné a pracovné zodpovednosti, bude inšpirovaný odovzdať vám vhodné povolanie. Keď budete ustanovení, dostanete kňazské požehnanie, aby vám pomohlo uspieť. A budete požehnaní! Je potrebný každý člen a každý člen potrebuje príležitosť slúžiť.17

Naším príkladom je Ježiš Kristus.

Ježiš Kristus, náš veľký Príklad, zasvätil život Otcovmu dielu. Na Veľkej rade, predtým ako bol zorganizovaný svet, sa Ježiš, vyvolený a pomazaný od počiatku, ponúkol: Tu som, pošli mňa.18 Týmto sa doslova stal služobníkom nás všetkých. Skrze Ježiša Krista a mocou, ktorú získavame skrze Jeho uzmierenie, môžeme slúžiť aj my. On nám bude pomáhať.19

Rád by som so srdca vyjadril lásku vám, ktorí v súčasnej dobe možno nemôžete kvôli osobnej situácii slúžiť v Cirkvi obvyklých spôsobom, ale žijete v duchu služby. Modlím sa, aby ste boli požehnaní vo všetkom, čo robíte. Tiež vyjadrujem vďačnosť tým, ktorí týždeň čo týždeň zvelebujú svoje povolania, aj tým, ktorí nejaké povolanie k službe čoskoro prijmú. Každá snaha niečím prispieť a každá obeť sa cení, hlavne pre Toho, ktorému slúžime. Všetci tí, ktorí slúžia, obdržia Božiu milosť.20

Nech je nás vek či situácia akákoľvek, nech je služba naším „bojovým pokrikom“.21 Slúžte vo svojom povolaní. Slúžte na misii. Slúžte svojej matke. Slúžte neznámemu človeku. Slúžte blížnemu. Jednoducho slúžte.

Kiež Boh každému z nás žehná v našom úsilí slúžiť a stať sa pravým nasledovníkom Ježiša Krista.22 Svedčím o tom, že On žije a riadi toto dielo. V mene Ježiša Krista, amen.