Veľký plán vykúpenia
Viem, že keď činíme úprimné pokánie, naše hriechy naozaj zmiznú – bez stopy!
Niekoľko mesiacov pred smrťou prezidenta Boyda K. Packera sme mali ako generálni vedúci kňazstva a pomocných organizácií vzácnu príležitosť vypočuť si príhovor, ktorý nám predniesol. Nemôžem prestať myslieť na to, čo povedal. Podelil sa s nami o to, že vo svojom živote hľadal a snažil sa nájsť dôkaz hriechov, ktorých sa dopustil a z ktorých činil úprimné pokánie, ale nemohol po nich nájsť jedinú stopu. Vďaka zmiernej obeti nášho milovaného Spasiteľa Ježiša Krista a úprimnému pokániu jeho hriechy úplne zmizli ako keby sa nikdy nestali. V ten deň nás prezident Packer potom poveril, aby sme ako vedúci svedčili o tom, že toto je pravda pre každého z nás, kto činí úprimné pokánie.
Poznám jedného muža, ktorý sa pred niekoľkými rokmi dopustil morálnych priestupkov. Po nejakú dobu sa tento muž príliš hanbil a netrúfol si o tom hovoriť s manželkou ani s vedúcimi kňazstva. Chcel činiť úplné pokánie, ale v skutočnosti povedal, že je ochotný vzdať sa radšej svojej vlastnej večnej spásy, než aby svoju manželku a deti vystavil zármutku, hanbe a ďalším následkom, ktoré by spôsobilo jeho vyznanie.
Keď zhrešíme, Satan sa nás často snaží presvedčiť, že nesebeckým riešením je chrániť druhých pred zničujúcim poznaním našich hriechov, vrátane toho, že sa nevyznáme biskupovi, ktorý nám môže požehnať skrze kľúče kňazstva ako všeobecný sudca v Izraeli. Pravda je však taká, že nesebeckým a kresťanským riešením je vyznať sa a činiť pokánie. Toto je veľký plán vykúpenia Nebeského Otca.
Tento drahý muž sa nakoniec vyznal svojej vernej manželke aj svojim cirkevným vedúcim a vyjadril hlbokú ľútosť. Napriek tomu, že to bolo to najťažšie, čo kedy urobil, pocity úľavy, pokoja, vďačnosti a lásky k nášmu Spasiteľovi a poznania toho, že Pán uľahčuje jeho ťažké bremeno a nesie ho, v ňom vyvolali nevýslovnú radosť, nehľadiac na dôsledky a na jeho budúcnosť.
Bol si istý, že jeho manželka a deti budú zdrvené – a tiež boli; a že bude nasledovať disciplinárne opatrenie a uvoľnenie z povolania – a to tiež nasledovalo. Bol si istý, že jeho manželka bude sklamaná, zranená a nahnevaná – a to aj bola. A bol presvedčený, že ho opustí a deti si vezme so sebou – ale to neurobila.
Vážny priestupok niekedy vedie k rozvodu a v niektorých situáciách to môže byť nevyhnutné. Tento muž bol však prekvapený, keď ho manželka prijala a rozhodla sa mu pomáhať, ako len mohla. Postupom času bola schopná mu úplne odpustiť. Pocítila uzdravujúcu moc, ktorú pre ňu má Spasiteľovo uzmierenie. Teraz, po mnohých rokoch, sú títo manželia a ich deti silní a verní. Tento manželský pár slúži v chráme a má úžasné a láskyplné manželstvo. V živote oného muža je viditeľná hĺbka jeho svedectva a jeho láska k Spasiteľovi a vďačnosť za Neho.
Amulek svedčil: „Chcel by som, aby ste vyšli a nezatvrdzovali už viac srdcia svoje; … ak budete činiť pokánie … veľký plán vykúpenia sa pre vás bude ihneď uskutočňovať.“1
Keď som slúžila s manželom v dobe, kedy bol prezidentom misie, raz ráno sme išli na letisko vyzdvihnúť veľkú skupinu misionárov. Všimli sme si jedného mladého muža. Vyzeral smutný, skľúčený a takmer bez seba. Celé popoludnie sme ho starostlivo pozorovali. Večer tento mladý muž učinil oneskorené vyznanie hriechov a jeho vedúci sa rozhodli, že sa musí vrátiť domov. Aj keď nás veľmi zarmútilo, že sa zachoval nečestne a nečinil pokánie pred nástupom na misiu, cestou na letisko sme ho úprimne pochválili za to, že mal odvahu priznať svoju chybu a sľúbili sme mu, že s ním zostaneme v blízkom kontakte.
Tento úžasný mladý muž mal to požehnanie, že mal úžasných rodičov, vynikajúcich vedúcich kňazstva a milujúci zbor, ktorý ho podporil. Po roku usilovnej snahy učinil úplné pokánie, prijal Spasiteľovo uzmierenie a mohol sa vrátiť do našej misie. Je pre mňa ťažké popísať pocity radosti, ktoré sme mali, keď sme tohto mladého muža vyzdvihli na letisku. Bol naplnený Duchom, šťastný, sebaistý pred Pánom a túžil verne slúžiť na misii. Stal sa z neho vynikajúci misionár a neskôr sme mali s manželom tú výsadu zúčastniť sa jeho chrámového pečatenia.
Na druhej strane poznám misionárku, ktorá vedela, že by kvôli hriechu, ktorý urobila pred misiou a nevyznala ho, určite musela odísť domov skôr, a tak si vytvorila plán, že bude na misii pracovať obzvlášť usilovne a že svoj hriech vyzná prezidentovi misie až niekoľko dní pred koncom jej misie. Necítila zármutok podľa Boha a pokúšala sa obísť plán, ktorý náš milujúci Spasiteľ poskytol každému z nás.
Počas našej misie som raz sprevádzala manžela na pohovor pred krstom, ktorý mal s jedným mužom. Zatiaľ čo viedol pohovor, čakala som vonku s misionárkami, ktoré toho muža učili. Po skončení pohovoru môj manžel misionárkam povedal, že tento človek môže byť pokrstený. Oný drahý muž plakal a vzlykal a vysvetľoval nám, že si bol istý, že kvôli vážnym hriechom, ktorých sa v živote dopustil, nebude môcť byť pokrstený. Len málokedy som videla takú radosť človeka, ktorý vyšiel z temnoty a vstúpil do svetla, ako som bola vtedy svedkom.
Starší D. Todd Christofferson svedčil:
„S vierou v [nášho] milosrdného Vykupiteľa a Jeho moc sa potenciálne zúfalstvo mení v nádej. Ľudské srdce má prirodzenú túžbu zmeniť sa, keď sa raz príťažlivé hriechy stávajú so stúpajúcou mierou odpornejšími. …
… Akákoľvek je cena pokánia, je pohltená šťastím z odpustenia.“2
Tieto zážitky mi pripomínajú Enóša z Knihy Mormonovej, ktorý „volal [k Pánovi] v mocnej modlitbe“, a potom začul hlas, hovoriac: „Enóš, hriechy tvoje sú ti odpustené. …
A ja, Enóš, som vedel, že Boh nemôže klamať; a preto bola vina moja zotretá.
A ja som povedal: Pane, ako sa to stalo?
A on mi povedal: Pre vieru tvoju v Krista. … a preto choď, viera tvoja ťa uzdravila.“3
Keď som si pripravovala tento príhovor, zaujímalo ma ako rozumejú pokániu naše vnúčatá a aké pocity majú voči Spasiteľovi, a tak som požiadala naše deti, aby im položili niekoľko otázok. Odpovede našich vnúčat ma dojali.
Čo je to pokánie? „Keď niekoho udriem, môžem sa mu ospravedlniť a pomôcť mu.“
Ako sa cítiš, keď činíš pokánie? „Cítim Ho; cítim ako ma hreje a moje zlé pocity odídu.“
Čo si myslíš o Ježišovi a o Nebeskom Otcovi, keď činíš pokánie? „Mám pocit, že Ježiš si myslí, že vykonať uzmierenie stálo za to a že je rád, že s Ním môžeme znovu žiť.“
Prečo si Ježiš a Nebeský Otec prajú, aby som činil pokánie? Slovami nášho dospievajúceho vnúčaťa: „Pretože ma milujú! Aby som činila pokrok a stala sa takou, ako sú Oni, potrebujem činiť pokánie. Tiež si prajem, aby bol Duch stále so mnou, a tak potrebujem činiť pokánie každý deň, aby mohol byť so mnou. Nikdy im nebudem môcť dostatočne poďakovať.“
Keď počula tieto otázky štvorročná Brynlee, povedala: „Neviem, oci. Povedz mi o tom.“
Na minulej generálnej konferencii Starší Jeffrey R. Holland povedal: „Akokoľvek si myslíte, že je neskoro, koľkokoľvek šancí si myslíte, že ste minuli, koľkokoľvek chýb si myslíte, že ste urobili či … akokoľvek ďaleko ste utiekli od Boha a rodiny, svedčím vám, že ste neutiekli za dosah božskej lásky. Je pre vás nemožné potopiť sa nižšie ako siaha nekonečné svetlo Kristovho uzmierenia.“4
Tak veľmi si prajem, aby každé moje dieťa, vnúča a každý z vás, mojich bratov a sestier cítil radosť a blízkosť k Nebeskému Otcovi a nášmu Spasiteľovi, keď každý deň činíme pokánie zo svojich hriechov a slabostí. Každé dieťa Nebeského Otca, ktoré je za seba zodpovedné, potrebuje pokánie. Zvážme, z ktorých hriechov potrebujeme činiť pokánie. Čo nám bráni? V čom sa potrebujeme zlepšiť?
Viem, ako to pocítil prezident Packer a vydal o tom svedectvo, že keď činíme úprimné pokánie, naše hriechy naozaj zmiznú – bez stopy! Aj ja osobne som pocítila lásku, radosť, úľavu a sebadôveru pred Pánom, keď som činila úprimné pokánie.
Najväčšími zázrakmi v živote pre mňa nie sú rozdelenie Červeného mora, pohnutie horou, dokonca ani uzdravenie tela. K najväčšiemu zázraku dochádza vtedy, keď pokorne prichádzame v modlitbe k svojmu Otcovi v nebi, vrúcne prosíme o odpustenie, a potom sme od týchto hriechov očistení skrze zmiernu obeť nášho Spasiteľa. V posvätnom mene Ježiša Krista, amen.