Ó, aký veľký je plán nášho Boha!
    Footnotes

    Ó, aký veľký je plán nášho Boha!

    Sme obklopení takým ohromujúcim bohatstvom svetla a pravdy, až premýšľam nad tým, či skutočne vieme oceniť to, čo máme.

    Sme veľmi požehnaní tým, že sme sa znova zhromaždili na tejto celosvetovej konferencii pod vedením nášho drahého proroka a prezidenta Thomasa S. Monsona. Prezident, máme vás radi a z celého srdca vás podporujeme!

    Počas svojho profesionálneho života pilota som sa veľmi spoliehal na presnosť a spoľahlivosť počítačových systémov, ale len zriedka som mal možnosť pracovať na svojom osobnom počítači. Pri mojej kancelárskej práci riadiaceho pracovníka mi asistenti a sekretárky láskavo pomáhali s úlohami.

    Všetko toto sa zmenilo, keď som bol v roku 1994 povolaný za generálnu autoritu. Moje povolanie prinieslo mnoho skvelých príležitostí k službe a k budovaniu kráľovstva Božieho, ale tiež veľké množstvo kancelárskej práce – viac, ako som kedy považoval za možné.

    K môjmu zdeseniu sa hlavným nástrojom na zvládanie mojej práce stal osobný počítač.

    Prvýkrát vo svojom živote som sa musel ponoriť do tohto podivného, záhadného, nepochopiteľného sveta.

    Od začiatku sme počítač a ja neboli na najpriateľskejšej nôte.

    Skúsení „ajtíčkári“ sa ma snažili naučiť ako počítač používať. Doslova stáli za mnou a načahovali sa cez moje rameno a ich rýchlo pohybujúce sa prsty vyťukávali na klávesnici údernú symfóniu.

    „Vidíte?“ pyšne vyhlásili. „Takto sa to robí.“

    Nič som nevidel. Bola to tŕnistá cesta.

    Učiť ma, to bolo ako ísť hlavou proti múru.

    Zabralo to veľa času, opakovania, trpezlivosti nemalé množstvo nádeje a viery, veľa ubezpečení od mojej manželky a mnoho litrov diétnej malinovky, ktorú by sme nemali menovať.

    Dnes, o 22 rokov neskôr, som obklopený počítačovými technológiami. Mám emailovú adresu, konto na Twitteri a Facebookovú stránku. Vlastním smartfón, tablet, notebook a digitálny fotoaparát. A aj napriek tomu, že sa moje zručnosti nedajú porovnať s typickým sedemročným dieťaťom, na sedemdesiatnika som v pohode.

    Ale všimol som si niečo zaujímavé. Čím viac sa vyznám v technológii, tým viac ju beriem ako samozrejmosť.

    Počas väčšiny ľudskej histórie sa komunikácia odohrávala rýchlosťou koňa. Posielanie správ a čakanie na odpoveď mohlo trvať dni či dokonca mesiace. Dnes naše správy prejdú tisíce kilometrov do neba alebo tisíce metrov popod oceány, aby sa dostali k niekomu na druhej strane sveta, a ak meškajú iba niekoľko sekúnd, sme frustrovaní a netrpezliví.

    Zdá sa, že je to ľudská prirodzenosť, že hneď ako sa oboznámime s niečím, dokonca s niečím podivuhodným a veľmi inšpiratívnym, prestávame si to vážiť a začíname s tým zaobchádzať ako so samozrejmosťou.

    Berieme aj duchovné pravdy ako samozrejmosť?

    Brať ako samozrejmosť moderné technológie a vymoženosti môže byť relatívne malá vec. Ale je smutné, že občas máme rovnaký postoj voči večnej a dušu rozširujúcej náuke evanjelia Ježiša Krista. V Cirkvi Ježiša Krista nám toho bolo veľa dané. Sme obklopení takým ohromujúcim bohatstvom svetla a pravdy, až premýšľam nad tým, či skutočne vieme oceniť to, čo máme.

    Premýšľajte o tých prvých učeníkoch, ktorí kráčali a hovorili so Spasiteľom počas Jeho pozemskej služby. Predstavte si to vďakyvzdanie a úctu, ktorú museli cítiť vo svojich srdciach a ktorá napĺňala ich mysle, keď Ho videli ako vstal z hrobu, keď pocítili rany na Jeho rukách. Ich životy už neboli také ako predtým!

    Premýšľajte o prvých Svätých v tejto dispenzácii, ktorí poznali proroka Josepha Smitha a počuli ho kázať znovuzriadené evanjelium. Predstavte si, ako sa museli cítiť, keď sa dozvedeli, že závoj medzi nebom a zemou sa znova raz pootvoril a svetlo a poznanie z nášho celestiálneho domova na výšinách sa vylialo na svet.

    Ale najviac zo všetkého premýšľajte o tom, ako ste sa cítili, keď ste prvýkrát uverili a pochopili, že ste naozaj dieťa Božie; že Ježiš Kristus dobrovoľne trpel za vaše hriechy, takže môžete byť znova čistí; že moc kňazstva je skutočná a môže vás zviazať s vašimi milovanými na čas a na celú večnosť; že na zemi v dnešnej dobe existuje žijúci prorok. Nie je to úžasné a ohromujúce?

    Ak toto všetko zvážime, ako je možné, že my, spomedzi všetkých ľudí, by sme sa netešili na naše cirkevne zhromaždenia? Alebo boli unavení z čítania svätých písiem? Myslím, že by to mohlo byť možné len vtedy, ak naše srdce otupelo v pocitoch vďačnosti a úcty k posvätným a vznešeným darom, ktoré nám Boh udelil. Život-meniace pravdy ležia pred našimi očami a na dosah ruky, ale niekedy po ceste učeníctva kráčame ako námesační. Príliš často sa nechávame rozptyľovať nedokonalosťami našich ostatných členov, namiesto toho, aby sme nasledovali príklad nášho Majstra. Ideme po ceste posiatej diamantmi, ale môžeme ich len ťažko odlíšiť od bežných okruhliakov.

    Známe posolstvo

    Keď som bol mladým mužom, moji priatelia sa ma pýtali na moje náboženstvo. Často som začal vysvetľovať rozdiely, ako napríklad Slovo múdrosti. Niekedy som kládol dôraz na podobnosti s inými kresťanskými náboženstvami. Nič z toho ich ale veľmi nenadchlo. Ale keď som hovoril o veľkom pláne šťastia nášho Otca v Nebi, ktorý má pre nás ako Svoje deti, získal som ich pozornosť.

    Pamätám si ako som skúšal kresliť plán spásy kriedou na tabuľu v našej budove vo Frankfurte v Nemecku. Nakreslil som kruhy, ktoré predstavovali predsmrteľný život, smrteľnosť a návrat k našim Nebeským Rodičom po tomto živote.

    Ako veľmi rád som sa ako tínedžer delil o toto vzrušujúce posolstvo. Keď som vysvetľoval tieto zásady svojimi vlastnými jednoduchými slovami, moje srdce bolo preplnené vďakou k Bohu, ktorý miluje Svoje deti, a k Spasiteľovi, ktorý vykúpil nás všetkých od smrti a pekla. Bol som taký hrdý na toto posolstvo lásky, šťastia a nádeje.

    Niektorí moji priatelia povedali, že toto posolstvo im znie povedome, dokonca aj keď ich také veci nikdy neučili na ich hodinách náboženstva. Bolo to ako keby odjakživa poznali, že sú tieto veci pravdivé, ako keby som jednoducho osvietil svetlom niečo, čo vždy bolo a je hlboko zakorenené v ich srdciach.

    Máme odpovede!

    Verím, že každý človek si nesie vo svojom srdci nejakú formu základných otázok ohľadom života samotného. Odkiaľ som prišiel? Prečo som tu? Čo sa stane potom, čo zomriem?

    Takýto druh otázok si ľudstvo kladie od počiatku času. Filozofi, učenci a vzdelanci strávili celý svoj život a majetok pri hľadaní odpovedí.

    Som vďačný za znovuzriadené evanjelium Ježiša Krista, ktoré ma odpovede na najkomplexnejšie otázky života. Tieto odpovede sa vyučujú v Cirkvi Ježiša Krista Svätých neskorších dní. Sú pravdivé, jednoduché, priamočiare a ľahko pochopiteľné. Sú inšpirované a vyučujeme ich naše trojročné deti v triede Slnečné lúče.

    Bratia a sestry, sme večné bytosti bez začiatku a bez konca. Vždy sme existovali.1 Sme doslovné duchovné deti božských, nesmrteľných a všemohúcich nebeských rodičov!

    Prichádzame z nebeských nádvorí Pána nášho Boha. Sme z kráľovského domu Elohima, Najvyššieho Boha. Kráčali sme s Ním v našom predsmrteľnom živote. Počuli sme Ho hovoriť, boli sme svedkami Jeho majestátnosti, učili sme sa Jeho spôsobom.

    A vy a ja sme sa podieľali na Veľkej rade, kde náš milovaný Otec predstavil Svoj plán pre nás – že prídeme na zem, obdržíme smrteľné telá, naučíme sa rozhodovať sa medzi dobrom a zlom a budeme napredovať spôsobom, ktorý by inak nebol možný.

    Keď prejdeme za závoj a vstúpime do tohto smrteľného života, už si viac nebudeme pamätať život predtým. Budú tu protiklady, nepriazeň a pokušenie. Ale tiež sme vedeli, že získanie fyzického tela má pre nás najzásadnejšiu dôležitosť. Ach, ako sme len dúfali, že sa rýchlo naučíme robiť správne rozhodnutia, odolávať pokušeniam Satana a nakoniec sa vrátime k našim milovaným rodičom v nebi.

    Vedeli sme, že budeme hrešiť a robiť chyby – možnože dokonca závažné chyby. Ale vedeli sme tiež to, že náš Spasiteľ, Ježiš Kristus, prisľúbil, že príde na zem, že bude žiť život bez hriechu a dobrovoľne položí Svoj život ako večnú obeť. Tiež sme vedeli, že ak nakloním naše srdcia k Nemu, budeme Mu dôverovať a budeme sa snažiť celou silou našej duše kráčať cestou učeníctva, budeme môcť byť očistení a znova vstúpiť do prítomnosti nášho milovaného Otca v Nebi.

    Takto, s vierou v obeť Ježiša Krista, sme vy a ja prijali svojou slobodnou vôľou plán Nebeského Otca.

    To je to, prečo sme tu na tejto prekrásnej planéte Zem – pretože nám Boh ponúkol príležitosť a my sme sa rozhodli ju prijať. Jednako len je náš smrteľný život iba dočasný a bude končiť smrťou nášho fyzického tela. Ale podstata toho, kto vy a ja sme, nikdy nebude zničená. Naše duše budú pokračovať v živote a čakať na vzkriesenie – dar zdarma pre nás od milujúceho Nebeského Otca a Jeho Syna Ježiša Krista.2 Pri vzkriesení budú naše duše a telá znova spojené, oslobodené od bolesti a fyzických nedokonalostí.

    Po vzkriesení príde Súdny deň. Hoci všetci budú spasení a obdržia kráľovstvo slávy, tí, ktorí dôverujú Bohu a snažia sa nasledovať Jeho zákony a obrady zdedia životy na večnostiach, ktoré sú nepredstaviteľné v sláve a ohromujúce v majestátnosti.

    Oný Súdny deň bude dňom milosrdenstva a lásky – deň kedy zlomené srdcia budú uzdravené, kedy slzy žiaľu budú nahradené slzami vďačnosti a kedy všetko bude v poriadku.3

    Áno, bude tu hlboká ľútosť nad hriechmi. Áno, bude tu ľútosť a dokonca muky za naše omyly, našu pochabosť a tvrdohlavosť, ktorá spôsobila, že sme minuli príležitosti k oveľa lepšej budúcnosti.

    Ale som si istý, že nielenže budeme spokojní s výsledkom Božieho súdu; ale budeme užasnutí a tiež ohromení Jeho nekonečnou milosťou, milosrdenstvom, štedrosťou a láskou k nám, Jeho deťom. Ak naše zámery a diela sú dobré, ak sme mali vieru v živého Boha, potom sa môžeme tešiť na to, čo Moroni nazval „príjemnou stolicou veľkého Jehovu, Večného Sudcu“4.

    Pro Tanto Quid Retribuamus

    Milovaní bratia a sestry, moji milí priatelia, nenapĺňa to naše srdcia a mysle údivom a úžasom, keď premýšľame nad veľkým plánom šťastia, ktorý náš Nebeský Otec pre nás pripravil? Nenapĺňa nás to neochvejnou radosťou, keď vieme, aká veľkolepá budúcnosť je pripravená pre všetkých, ktorí očakávajú Pána?

    Ak ste nikdy necítili takýto údiv a radosť, vyzývam vás, aby ste hľadali a študovali jednoduché, ale hlboké pravdy znovuzriadeného evanjelia a premýšľali o nich. Nech vážnosti večnosti spočívajú na mysli vašej.5 Nech vám vydávajú svedectvo o božskom pláne spásy.

    Ak ste tieto veci cítili predtým, pýtam sa vás dnes: „Cítite sa tak teraz?“6

    Nedávno som mal príležitosť cestovať do Belfastu v Severnom Írsku. Zaujal ma tam erb Belfastu, na ktorom bolo takéto motto: „Pro tanto quid retribuamus“ teda „Čo dám na oplátku za tak veľa?“7

    Vyzývam každého z nás, aby sme premýšľali nad touto otázkou. Čo by sme mali dať na oplátku za onú záplavu svetla a pravdy, ktoré Boh na nás vylial?

    Náš milovaný Otec jednoducho žiada, aby sme žili podľa pravdy, ktorú sme obdržali, a aby sme nasledovali cestu, ktorú pre nás pripravil. A preto vezmime odvahu a dôverujme vo vedenie Ducha. A poďme slovom i skutkom zdieľať s našimi blížnymi úžasné a ohromujúce posolstvo Božieho plánu šťastia. Kiež je našou motiváciou láska k Bohu a Jeho deťom, pretože sú to naši bratia a sestry. Toto je počiatok toho, čo môžeme robiť, aby sme mu oplatili za tak veľa.

    Jedného dňa sa „každé koleno sa skloní a každý jazyk … vyzná“, že Božie cesty sú priame a Jeho plán je dokonalý.8 Za vás a za seba, nech je dnešok tým dňom. Hlásajme spolu s Jákobom za stara: „Ó, aký veľký je plán nášho Boha!“9

    O tom svedčím s hlbokou vďačnou nášmu Nebeskému Otcovi, keď vám zanechávam svoje požehnanie, v mene Ježiša Krista, amen.