2010 – 2019
Sviatosť nám môže pomôcť stať sa svätými

Sviatosť nám môže pomôcť stať sa svätými

Premýšľajte o piatich spôsoboch, ako môžeme zvýšiť účinok a moc, ktorú má naša pravidelná účasť na posvätnom obrade sviatosti.

Jedna z mojich prvých spomienok sa týka zhromaždenia sviatosti, ktoré sa konalo u nás doma vo Warrnamboole v Austrálii. Našu pobočku navštevovalo 10 – 15 ľudí a môj otec, jeden z troch držiteľov kňazstva, mal pravidelne príležitosť žehnať sviatosť. Pamätám si pocity, ktoré som mal, keď otec pokorne a dôkladne čítal slová modlitieb sviatosti. Hlas sa mu často chvel, keď cítil Ducha. Občas sa musel odmlčať, aby svoje emócie ovládol, než modlitbu dokončil.

Ako päťročný chlapec som nechápal úplne význam toho, o čom sa hovorilo alebo čo sa vykonalo; vedel som ale, že sa deje niečo zvláštne. Cítil som pokojný a uisťujúci vplyv Ducha Svätého, zatiaľ čo môj otec premýšľal o láske, ktorú má Spasiteľ pre nás.

Spasiteľ učil: „Toto budete vždy činiť tým, ktorí činia pokánie a sú pokrstení v mene mojom; a budete to činiť na pamiatku krvi mojej, ktorú som za vás prelial, aby ste mohli Otcovi dosvedčiť, že na mňa vždy pamätáte. A ak budete na mňa vždy pamätať, budete mať Ducha môjho, aby bol s vami“(3. Nefi 18:11).

Vyzývam každého z vás, premýšľajte o piatich spôsoboch, ako môžeme zvýšiť účinok a moc, ktorú má naša pravidelná účasť na posvätnom obrade sviatosti, obrade, ktorý nám môže pomôcť stať sa svätými.

1. Pripravujme sa s predstihom

Na zhromaždenie sviatosti sa môžeme začať pripravovať dávno predtým, než začne. Vhodnou dobou na premýšľanie o našom duchovnom pokroku a na prípravu môže byť sobota.

Na našej ceste k tomu, aby sme sa stali takými, ako je Nebeský Otec je smrteľnosť nevyhnutým darom. Nutne zahŕňa skúšky a ťažkosti, ktoré nám poskytujú príležitosti k tomu, aby sme sa menili a rástli. Kráľ Benjamín učil, že „prirodzený človek je nepriateľom Boha a bol ním … a bude na veky vekov, pokiaľ sa nepoddá nabádaniu Ducha Svätého a neodloží prirodzeného človeka, a nestane sa svätým skrze uzmierenie Krista Pána“ (Mosiáš 3:19). Účasť na obrade sviatosti nám poskytuje príležitosť plnšie poddať svoje srdce a dušu Bohu.

Pri príprave sa naše srdce stane zlomeným, keď vyjadrujeme vďačnosť za Kristovo uzmierenie, činíme pokánie z chýb a nedostatkov a žiadame Otca o pomoc v úsilí stať sa viac takými, ako je On. Potom sa môžeme tešiť na príležitosť, ktorú nám poskytuje sviatosť, aby sme pamätali na Jeho obeť a obnovili svoj záväzok ku všetkým zmluvám, ktoré sme uzatvorili.

2. Buďme na mieste včas

Prijímanie sviatosti pre nás môže byť silnejším zážitkom, keď sme na mieste včas a počas prelúdia premýšľame.

Prezident Boyd K. Packer učil: „Úctivo hrané prelúdium je výživou pre ducha. Privoláva inšpiráciu.“1 Prezident Russell M. Nelson vysvetlil: „Toto nie je čas na konverzáciu či posielanie správ, ale čas na zbožnú meditáciu, keď sa vedúci a členovia duchovne pripravujú na sviatosť.“2

3. Spievajme piesne k sviatosti a učme sa z ich slov

Pieseň k sviatosti je pre náš zážitok týkajúci sa sviatosti veľmi dôležitá. Hudba povznáša naše myšlienky a pocity. Vplyv piesne k sviatosti sa dokonca ešte viac posilňuje, keď sa sústredíme na jej slová a na mocnú náuku, ktorú učí. Zo slov ako napríklad „zbitý, zlomený, rozorvaný za nás“3, „kiež prichádzame s istotou, že naše srdce a ruky sú čisté“4 a kde spravodlivosť, láska a milosrdenstvo stretávajú sa v božskom súlade5 sa tak veľa učíme.

Keď pri príprave na prijímanie symbolov sviatosti spievame náboženskú pieseň, jej slová sa môžu stať súčasťou nášho zmluvného záväzku. Zoberte do úvahy napríklad: „Láskou k Tebe, Pane, naše srdcia sú naplnené. Kráčať budeme Tvojou vyvolenou cestou.“6

4. Zúčastňujme sa duchovne modlitieb sviatosti (pozri Moroni 4 – 5)

Namiesto toho, aby sme prestali vnímať známe slová modlitby sviatosti, môžeme sa z nich veľa naučiť a veľa pocítiť, keď sa na nich budeme duchovne zúčastňovať tým, že sa zamyslíme nad záväzkami a súvisiacimi požehnaniami obsiahnutými v týchto posvätných modlitbách.

Chlieb a voda sú žehnané a posväcované pre naše duše. Pripomínajú nám Spasiteľovu obeť a to, že nám môže pomôcť stať sa svätými.

Modlitby vysvetľujú, že chlieb prijímame na pamiatku tela Syna, ktoré dal ako výkupné, aby všetci mali nárok na vzkriesenie, a vodu pijeme na pamiatku krvi Syna, ktorú ochotne prelial, aby sme mohli byť vykúpení pod podmienkou pokánia.

Modlitby uvádzajú zmluvy slovami „že sú ochotní“ (Moroni 4:3). Tieto slová majú v sebe veľkú potenciálnu moc. Sme ochotní slúžiť a zapojiť sa? Sme ochotní zmeniť sa? Sme ochotní čeliť svojim slabostiam? Sme ochotní pomáhať a žehnať druhým? Sme ochotní dôverovať Spasiteľovi?

Keď sú prednesené zasľúbenia a keď prijímame sviatosť, v srdci potvrdzujeme, že sme ochotní:

  • vziať na seba meno Kristovo,

  • snažiť sa dodržiavať všetky Jeho prikázania

  • a vždy na Neho pamätať.

V závere modlitby je uvedené nádherná výzva a zasľúbenie: „Aby mohli vždy mať jeho Ducha, aby bol s nimi“ (Moroni 4:3).

Pavol napísal: „Ovocie Ducha je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť [a] zdržanlivosť“ (Galatským 5:22 – 23). Keď dodržiavame svoje zmluvy, sú pre nás dostupné nádherné požehnania a dary.

5. Premýšľame o Ňom a pamätajme na Neho pri roznášaní symbolov sviatosti

Úctivé okamihy, počas ktorých držitelia kňazstva roznášajú sviatosť, sa pre nás môžu stať posvätnými.

Zatiaľ čo je roznášaný chlieb, môžeme premýšľať o tom, že vo vrcholnom skutku lásky k nám na seba Spasiteľ vzal „smrť, aby mohol uvoľniť putá smrti, ktoré spútavajú ľud jeho“ (Alma 7:12).

Môžeme pamätať na veľkolepé požehnanie vzkriesenia, ktoré „príde ku všetkým, … ako k porobeným, tak k slobodným, ako k mužom, tak k ženám, ako k zlovoľným, tak k spravodlivým; dokonca ani jeden vlas z ich hlavy nebude stratený; ale všetko bude znovuzriadené do dokonalej schránky svojej“ (Alma 11:44).

Počas roznášania vody môžeme pamätať na túto Spasiteľovu prosbu:

Lebo hľa, ja, Boh, som vytrpel tieto veci za všetkých, aby oni nemuseli trpieť, ak budú činiť pokánie …

Utrpenie, ktoré spôsobilo mne, dokonca Bohu, najväčšiemu zo všetkých, že som sa chvel bolesťou a krvácal z každého póru a trpel v tele i na duchu – a prial som si, aby nemusel piť ten horký kalich a mohol sa stiahnuť (pozri NaZ 19:16, 18).

Pamätajme na to, že Spasiteľ vzal „na seba [naše] slabosti, aby vnútro jeho mohlo byť naplnené milosrdenstvom podľa tela, aby poznal podľa tela, ako pomôcť ľudu svojmu podľa [našich] slabostí“ (Alma 7:12).

Keď sa zamýšľame nad svojím zážitkom týkajúcim sa sviatosti, môžeme si položiť tieto otázky:

  • Čo budem tento týždeň robiť, aby som sa na sviatosť lepšie pripravil?

  • Mohol by som viac prispievať k úctivosti a k zjaveniu, ktoré môže sprevádzať úvodnú časť zhromaždenia sviatosti?

  • Akú náuku nás naučila pieseň k sviatosti?

  • Čo som počul a cítil, keď som počúval modlitby sviatosti?

  • O čom som premýšľal, keď sa sviatosť roznášala?

Starší David A. Bednar učil: „Obrad sviatosti je svätou a opakujúcou sa výzvou k tomu, aby sme činili úprimné pokánie a boli duchovne obnovení. Akt prijímania sviatosti sám o sebe hriechy neodpúšťa. Keď sa ale svedomito pripravujeme a zúčastňujeme sa tohto obradu so zlomeným srdcom a skrúšeným duchom, potom zasľúbenie znie, že môžeme mať vždy Ducha Pánovho, aby bol s nami. A skrze posväcujúcu moc Ducha Svätého ako nášho stáleho spoločníka si môžeme vždy udržiavať odpustenie svojich hriechov.7

Svedčím o tom, že keď prehĺbime svoju pripravenosť a duchovnú účasť na obrade sviatosti, bude pre nás dostupná hojnosť požehnaní. Ďalej svedčím o tom, že tieto požehnania sú dostupné pre nás vďaka láske nášho Otca v nebi a nekonečnej zmiernej obete Jeho milovaného Syna, Ježiša Krista. V Jeho posvätnom mene, dokonca Ježiša Krista, amen.