2010 – 2019
„Keby ste ma poznali“

„Keby ste ma poznali“

Máme iba povedomie o Spasiteľovi, alebo Ho čím ďalej viac poznávame? Ako získavame poznanie o Pánovi?

Spasiteľ v závere svojho Kázania na hore zdôraznil večnú pravdu, že „spásnu milosť Syna možno obdržať iba konaním vôle Otca“1.

Prehlásil:

„Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.

Mnohí mi povedia v onen deň: Pane, Pane, či sme neprorokovali v Tvojom mene, či sme nevyháňali démonov v Tvojom mene a či sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene?

A vtedy im vyznám: Nikdy som vás nepoznal; odíďte odo mňa, vy, ktorí činíte neprávosť.“2

Naše porozumenie tohoto ponaučenia sa prehĺbi, keď sa zamyslíme nad inšpirovanou revíziou tohto textu. Aké význačné je, že Pánove slová zaznamenané v Biblii (napríklad) vo verzii Kráľa Jakuba „nikdy som vás nepoznal“ sa v preklade Josepha Smitha zmenili na „nikdy ste ma nepoznali“3.

Zamyslite sa tiež nad podobenstvom o desiatich pannách. Spomeňte si, že päť pochabých a nepripravených panien si išlo pre olej do lámp potom, čo počuli volanie, že majú ísť a stretnúť sa so ženíchom.

„Keď však odišli kupovať, prišiel ženích; pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.

Neskoršie [prišlo aj päť pochabých panien] a hovorili: Pane, pane, otvor nám!

Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás!“4

Význam tohto podobenstva pre každého z nás rozvíja ďalšia inšpirovaná revízia. Dôležité je, že slová „nepoznám vás“ uvedené v Biblii (napríklad) vo verzii Kráľa Jakuba opravuje preklad Josepha Smitha na „nepoznáte ma“5.

Slová „nikdy ste ma nepoznali“ a „nepoznáte ma“ by každého z nás mali priviesť k hlbokému duchovnému sebapozorovaniu. Máme iba povedomie o Spasiteľovi, alebo Ho čím ďalej viac poznávame? Ako získavame poznanie o Pánovi? Na tieto vnútorné otázky sa zameriam vo svojom posolstve. Úprimne prosím o pomoc Ducha Svätého, zatiaľ čo sa budeme spoločne zamýšľať nad touto dôležitou témou.

Poznávajme Ho

Ježiš povedal:

„Ja som cesta i pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa.

Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca.“6

Otca poznávame tým, že poznávame Jeho Milovaného Syna.

Veľkolepým cieľom smrteľnosti nie je iba dozvedieť sa o Jednorodenom Otcovom, ale tiež snažiť sa Ho poznať. Štyri nevyhnutné kroky, ktoré nám môžu pomôcť poznať Pána, sú tieto: uplatňovať v Neho vieru, nasledovať Ho, slúžiť Mu a veriť Mu.

Uplatňujeme v Neho vieru

Uplatňovať vieru v Ježiša Krista znamená spoliehať sa na Jeho zásluhy, milosrdenstvo a milosť.7 Spasiteľa začíname spoznávať tým, že povzbudíme svoje duchovné schopnosti a začneme skúšať Jeho učenie, až nakoniec v duši doprajeme miesto časti Jeho slov.8 Tak ako naša viera v Pána rastie, začíname Mu dôverovať a spoliehať sa na Jeho moc nás vykúpiť, uzdraviť a posilniť.

Pravá viera sa zameriava na Pána a vždy vedie k spravodlivým činom. „Viera v Ježiša Krista [je] prvou zásadou zjaveného náboženstva, … základom všetkej spravodlivosti … a zásadou činu u všetkých inteligentných bytostí.“9 Pretože konať v súlade so správnymi zásadami, ktoré hlásal Vykupiteľ, má ústredný význam pre prijatie a uplatňovanie pravej viery, „viera bez skutkov je mŕtva“10. Máme byť „činiteľmi slova, a nie len poslucháčmi“11.

Počúvanie slova Božieho a získanie duchovného daru viery v Spasiteľa sú spolu tesne spojené, lebo „viera [prichádza] z počúvania skrze slovo Kristovo“.12 S Ním a s Jeho hlasom sa zoznamujeme tým, že v písmach študujeme Jeho slová a hodujeme na nich13, že sa modlíme k Otcovi v Jeho mene so skutočným zámerom14 a že sa snažíme o neustále spoločenstvo Ducha Svätého15. Poznávať a uplatňovať Kristovu náuku vo svojom živote je nevyhnutým predpokladom pre získanie daru viery v Neho.16

Uplatňovanie viery v Pána je nutnou prípravou na to, aby sme Ho nasledovali.

Nasledujme Ho

„Keď chodil popri Galilejskom mori, uzrel dvoch bratov: Šimona, ktorý sa volal Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťali sieť do mora, lebo boli rybári,

a povedal im: Poďte za mnou a urobím vás rybármi ľudí!

A oni hneď zanechali siete a nasledovali Ho.“17

Peter a Ondrej sú veľkým príkladom tých, ktorí počuli Majstra a nasledovali Ho.

Spasiteľ rovnako tak hovorí vám aj mne: „Ak niekto chce prísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž na seba a nasleduje ma.“18 Vziať na seba Jeho kríž znamená poprieť v sebe všetku bezbožnosť a každú svetskú žiadosť a zachovávať prikázania Pánove.19

Spasiteľ nás nabáda, aby sme sa stali takými, ako je On.20 A preto nasledovať Pána znamená Ho napodobňovať. V poznávaní Pána pokračujeme tým, že sa snažíme skrze moc Jeho uzmierenia o to, aby sme sa stali takými ako je On.

Ježiš počas Svojho pôsobenia označil pravú cestu, kráčal po nej ako prvý a dal nám dokonalý príklad. „Správna predstava o Jeho charaktere, dokonalosti a vlastnostiach“21 nám dáva trvalý cieľ a jasný smer pri našej snahe Ho nasledovať na ceste oddaného učeníctva.

Nasledovanie Spasiteľa nám rovnako umožňuje získať skutočné poznanie toho, že smer, ktorým sa v živote uberáme, je v súlade s Božou vôľou.22 Toto poznanie nie je nespoznateľným tajomstvom a nezameriava sa v prvej rade na naše časné ciele ani na bežné starosti smrteľníka. Presnejšie povedané, snaha neochvejne a vytrvalo kráčať po ceste zmlúv je práve tým životným smerom, ktorý Pána teší.

Lechího sen v Knihe Mormonovej opisuje cestu, ktorej sa máme držať, obtiaže, s ktorými sa budeme stretávať a dostupné duchovné zdroje, ktoré nám pomôžu nasledovať Spasiteľa a prísť k Nemu. Tlačiť sa vpred po tesnej a úzkej ceste, to je to, čo by si On prial, aby sme robili. Prahne po tom, aby nám bolo požehnané tým, že ochutnáme ovocie a staneme sa obrátenými k Pánovi.23 A preto nás vyzýva: „Príď, … nasleduj ma.“24

Ako uplatňovanie viery v Ježiša Krista, tak Jeho nasledovanie sú dôležitou prípravou na to, aby sme Mu slúžili.

Slúžme Mu

„Lebo ako môže človek poznať pána, ktorému neslúžil a ktorý je pre neho cudzincom, a ktorý je ďaleko od myšlienok a zámerov srdca jeho?“25

Pána poznávame vo väčšej miere tým, že Mu slúžime a pracujeme v Jeho kráľovstve. Keď tak činíme, žehná nám štedro nebeskou pomocou, duchovnými darmi a väčšími schopnosťami. Keď pracujeme na Jeho vinici, nie sme nikdy sami.

Prehlásil: Pôjdem pred tvárou vašou. Ja budem na pravici vašej a na ľavici vašej, a Duch môj bude v srdci vašom, a anjeli moji okolo vás, aby vás podopierali.26

Spasiteľa poznávame tým, že sa zo všetkých síl snažíme ísť tam, kde nás chce mať, keď usilujeme o to, aby sme hovorili, čo si praje, aby sme povedali; a keď sa stávame tým, kým nás chce mať.27 Keď pokorne uznávame, že sme na Ňom úplne závislí, prehlbuje naše schopnosti slúžiť efektívnejšie než kedykoľvek predtým. Naše túžby sa postupne čím ďalej tým viac približujú Jeho túžbam a Jeho zámery sa stávajú našimi zámermi, takže nežiadame o to, čo je proti Jeho vôli.28

Slúžiť Mu si žiada celé naše srdce, moc a myseľ.29 Z toho vyplýva, že nesebecká služba druhým potláča egocentrické a sebecké sklony prirodzeného človeka. Stále viac máme radi tých, ktorým slúžime. A pretože je služba druhým službou Bohu, prehĺbi sa naša láska k Nemu aj k našim bratom a sestrám. Taká láska je prejavom duchovného daru pravej lásky, dokonca pravej lásky Kristovej.30

„Modlite sa k Otcovi z celej sily srdca, aby ste mohli byť naplnení touto láskou, ktorú dáva všetkým, ktorí sú pravými nasledovníkmi Syna jeho, Ježiša Krista; aby ste sa mohli stať synmi Božími; aby sme, keď sa zjaví, boli ako on, lebo ho budeme vidieť takého, aký je; aby sme mohli mať túto nádej; aby sme mohli byť očistení tak, ako je čistý on“31

Pána poznávame tým, že sme naplnený Jeho láskou.

Verme Mu

Je možné v Neho uplatňovať vieru, nasledovať Ho a slúžiť Mu bez toho, aby sme Mu verili?

Poznám členov Cirkvi, ktorí prijímajú za pravdu náuku a zásady obsiahnuté v písmach a hlásané od tohto rečníckeho pultu. A napriek tomu majú problém uveriť, že sa tieto pravdy evanjelia vzťahujú konkrétne na ich život a situáciu. Vyzerá to, že majú vieru v Spasiteľa, ale neveria, že Jeho zasľúbené požehnania sú im dostupné, ani že môžu pôsobiť v ich živote. Tiež sa stretávam s bratmi a sestrami, ktorí svedomito slúžia, ale pre ktorých sa znovuzriadené evanjelium zatiaľ nestalo žijúcou skutočnosťou pretvárajúcou ich život. Pána poznávame tým, že neveríme len v Neho, ale tiež že veríme Jemu a Jeho uisteniam.

V Novom zákone požiadal istý otec Spasiteľa, aby mu uzdravil dieťa. Ježiš odpovedal:

„Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!

Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej [neviere]!“32

Veľakrát som premýšľal o žiadosti tohto otca: „Pomôž mojej neviere.“ Premýšľam, či tento muž onú prosbu nevyslovil predovšetkým preto, aby mu pomohla uveriť v Ježiša ako nášho Vykupiteľa a v Jeho moc uzdravovať. Možno už prijímal Krista ako Syna Božieho. Ale možno potreboval pomoc uveriť, že Majstrova moc uzdravovať môže byť skutočne taká jedinečná a osobná, aby požehnala jeho vlastnému milovanému synovi. Možno veril v Krista v obecnom zmysle, ale neveril Kristovi konkrétne a osobne.

Často svedčíme o tom, čo vieme, že je to pravdivé, ale možno podstatnejšia otázka pre každého z nás je, či veríme tomu, čo vieme.

Posvätné obrady vykonané skrze náležitú kňazskú právomoc sú úplne zásadné pre to, aby sme uverili Spasiteľovi, poznali Ho a nakoniec uverili tomu, čo vieme.

A [Melchisedekovo] kňazstvo spravuje evanjelium a drží kľúč tajomstiev kráľovstva, dokonca kľúč poznania Boha.

Preto sa v jeho obradoch prejavuje moc božskosti.33

Veríme Pánovi a poznávame Ho vďaka tomu, že kľúč poznania Boha, ktorý je v držbe Melchisedekovo kňazstva, odomyká dvere a každému z nás umožňuje v živote prijímať moc božskosti. Veríme Spasiteľovi a poznávame Ho, keď Ho nasledujeme tým, že prijímame a dodržiavame sväté obrady, a tým, že dovoľujeme, aby sa Jeho obraz stále viac vpísal do našej tváre.34 Veríme Kristovi a poznávame Ho tým, že osobne zažívame onú premieňajúcu, uzdravujúcu, posilňujúcu a posväcujúcu moc Jeho uzmierenia. Veríme Majstrovi a poznávame Ho, keď v nás zakorení moc Jeho slova35, keď sa nám moc Jeho slova zapíše do mysle a do srdca36 a my odložíme všetky svoje hriechy, aby sme Ho poznali.37

Veriť Mu znamená dôverovať, že v našom osobnom živote a v rodine sú nám dostupné Jeho hojné požehnania, ktoré nám môžu pomôcť. Veriť Mu celou svojou dušou38 začíname vtedy, keď sa tlačíme vpred po ceste zmluvy, podrobujeme svoju vôľu tej Jeho a podvoľujeme sa Jeho prioritám a načasovaniu. Keď Mu veríme – keď prijímame za pravdu Jeho moc a zasľúbenia – vnáša nám to do života perspektívu, pokoj a radosť.

Prísľub a svedectvo

Jedného dňa sa každé koleno skloní a každý jazyk vyzná39, že Ježiš je Kristus. Toho požehnaného dňa budeme vedieť, že On pozná každého z nás menom. A ja vám svedčím a sľubujem, že môžeme nielen mať o Pánovi povedomie, ale môžeme Ho poznať, keď budeme uplatňovať vieru v Neho, keď Ho budeme nasledovať, slúžiť Mu a veriť Mu. O tom svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.