Aby si nezabúdal
Povzbudzujem vás, aby ste si obzvlášť v dobe krízy spomenuli na chvíle, kedy ste cítili Ducha a vaše svedectvo boli silné; aby ste si spomenuli na duchovný základ, ktorý ste si postavili.
Dobré popoludnie, drahí bratia a sestry. Počas tejto konferencie sme boli veľmi požehnaní. Počas prvého roku v úlohe člena Kvóra dvanástich apoštolov ma často napĺňali pocity pokory. Bol to zaťažkávajúci rok rastu a úprimných, neustálych prosieb k môjmu Otcovi v nebi. Cítil som podporu vďaka modlitbám rodiny, priateľov a všetkých členov Cirkvi po celom svete. Ďakujem vám za vaše myšlienky a modlitby.
Mal som príležitosť stretnúť sa aj s drahými priateľmi, z ktorých niektorých už poznám dlho a mnohých som spoznal nedávno. Práve po stretnutí s jedným drahým priateľom, ktorého poznám a mám rád už mnoho rokov, som pocítil inšpiráciu k príprave svojho dnešného príhovoru.
Keď sme sa stretli, priateľ sa mi zveril, že má problémy. Mal pocit, že prežíva, aby som použil jeho slová, „krízu viery“ a pýtal sa ma na radu. Bol som vďačný, že sa so mnou podelil o svoje pocity a obavy.
Povedal, že veľmi túži po tom, čo kedysi duchovne cítil a čo teraz podľa svojho názoru stráca. Keď hovoril, pozorne som ho počúval a naliehavo som sa modlil, aby som vedel, čo si Pán praje, aby som povedal.
Môj priateľ, možno ako niektorí z vás, si kládol otázku, ktorá je veľmi dobre vyjadrená v jednej piesni z Primáriek: „Nebeský Otec, skutočne si tam?“1 S tými z vás, ktorí si možno kladiete rovnakú otázku, by som sa rád podelil o radu, ktorú som ponúkol svojmu priateľovi a prial by som si, aby každému z vás pomohla posilniť vašu vieru a obnoviť odhodlanie byť oddaným učeníkom Ježiša Krista.
Začnem tým, že vám pripomeniem, že ste synom alebo dcérou milujúceho Otca v nebi a že Jeho láska zostáva nezmenená. Viem, že keď ste uprostred osobných problémov alebo skúšok, sklamaní či zmarených snov, je ťažké spomenúť si na takéto uisťujúce pocity lásky.
Ježiš Kristus vie o našich bolestných problémov a skúškach. Dal za nás Svoj život. To, čo zažil v posledných hodinách, bolo krutejšie, než kedy dokážeme pochopiť, ale Jeho obeť za každého z nás bola tým najvyšším vyjadrením Jeho čistej lásky.
Žiadna chyba, hriech alebo rozhodnutie nezmenia to ako nás Boh miluje. To neznamená, že je nám tolerované hriešne správanie sa, ani nás to nezbavuje povinnosti činiť pokánie, keď sa dopustíme hriechu. Ale nezabúdajme na to, že Nebeský Otec pozná a miluje každého z vás a že je vždy pripravený pomôcť.
Keď som premýšľal o situácii svojho priateľa, spomenul som si na veľkú múdrosť zaznamenanú v Knihe Mormonovej: „A teraz, synovia moji, pamätajte, pamätajte, že na skale Vykupiteľa nášho, ktorý je Kristus, Syn Boží, musíte postaviť základ svoj; aby, keď diabol vyšle mocné vetry svoje, áno, šípy svoje vo víchrici, áno, až vás bude tĺcť všetko krupobitie jeho a mocná búrka jeho, to nebude mať nad vami žiadnu moc na to, aby vás stiahlo do priepasti biedy a nekonečnej bedy pre onú skalu, na ktorej ste postavení, ktorá je bezpečným základom, základom, na ktorom ak ľudia stavajú, nemôžu padnúť.“2
Svedčím vám o tom, že „priepasť biedy a nekonečnej bedy“ je miesto, kde by nikto nechcel byť. Môj priateľ mal pocit, že sa nachádzal na jej okraji.
Kedykoľvek som dával radu ľuďom, ako je môj priateľ, zamýšľal som sa nad rozhodnutiami, ktoré učinili v priebehu rokov a ktoré viedli k tomu, že zabudli na posvätné skúsenosti, zoslabli a začali pochybovať. Povzbudzoval som ich, ako povzbudzujem teraz vás, aby ste si obzvlášť v dobe krízy spomenuli na chvíle, kedy ste cítili Ducha a vaše svedectvo boli silné; aby ste si spomenuli na duchovný základ, ktorý ste si postavili. Sľubujem vám, že pokiaľ to učiníte a budete sa vyhýbať tomu, čo vaše svedectvo nebuduje a neposilňuje alebo čo sa vysmieva vášmu presvedčeniu, tie drahocenné chvíle, kedy sa vášmu svedectvu darilo, sa vám skrze pokornú modlitbu a pôst znova vrátia do pamäti. Uisťujem vás, že znova budete cítiť bezpečie a vrelosť evanjelia Ježiša Krista.
Každý z nás musí duchovne posilniť najskôr sám seba, a potom posilňovať druhých okolo seba. Pravidelne premýšľajte o písmach a pamätajte na myšlienky a pocity, ktoré zažívate, keď ich čítate. Vyhľadávajte aj ďalšie zdroje pravdy, ale dbajte na toto varovanie z písiem: „Ale byť učený je dobré, ak počúvajú rady Božie.“3 Zúčastňujte sa cirkevných zhromaždení, obzvlášť zhromaždenia sviatosti, a prijímajte sviatosť a obnovujte zmluvy, vrátane sľubu, že budete vždy pamätať na Spasiteľa, aby Jeho Duch mohol byť vždy s vami.
Bez ohľadu na to, aké chyby sme učinili alebo ako nedokonalo sa cítime, môžeme druhým vždy žehnať a pozdvihovať ich. Ak im podávame ruku v kresťanskej službe, môže nám to pomôcť cítiť hlboko v srdci Božiu lásku.
Je dôležité pamätať na mocnú radu v Deuteronomiu: „Len sa maj na pozore a dobre sa chráň, aby si nezabúdal na veci, ktoré si videl na vlastné oči, a aby nevymizli z tvojho srdca po celý čas tvojho života; oboznám s nimi svojich synov i vnukov.“4
Rozhodnutia, ktoré činíme, majú vplyv na celé generácie. Podeľte sa o svedectvo s členmi svojej rodiny; povzbuďte ich, aby si spomenuli, ako sa cítili, keď vo svojom živote rozpoznali Ducha, a aby si tieto pocity zaznamenali do denníka a osobnej histórie, tak aby im ich vlastné slová, ak to bude potrebné, pripomenuli, aký k nim bol Pán dobrý.
Ako si spomínate, Nefi a jeho bratia sa vrátili do Jeruzalema, aby získali mosadzné dosky, ktoré okrem iného obsahovali aj záznamy o histórii ich ľudu, aby nezabudli na svoju minulosť.
V Knihe Mormonovej dal tiež Helaman mená svojim synom po ich praotcoch, aby nezabudli na Pánovu dobrotivosť:
„Hľa, synovia moji, prajem si, aby ste pamätali na to, aby ste zachovávali prikázania Božie; Hľa, dal som vám mená našich prvých rodičov, ktorí prišli z krajiny Jeruzalem; a toto som učinil, aby ste si na nich spomenuli, keď si spomeniete na mená svoje; a keď si spomeniete na ne, môžete si spomenúť na ich skutky; a keď si spomeniete na ich skutky, môžete vedieť, ako je povedané, a tiež napísané, že boli dobré.
Takže, synovia moji, chcel by som, aby ste činili to, čo je dobré, aby sa o vás mohlo povedať, a tiež napísať, to, čo bolo povedané a napísané o nich.“5
Mnohí ľudia dnes podľa rovnakej tradície dávajú svojim deťom mená po hrdinoch z písiem alebo po verných predkoch, aby ich tak povzbudili, aby nezabudli na svoje dedičstvo.
Keď som sa narodil, dostal som meno Ronald A. Rasband. Moje priezvisko je na počesť rodovej línie môjho otca. Prostrednú iniciálu A som dostal, aby som nezabudol ctiť si dánsku líniu Andersonovcov z matkinej strany.
Môj pra-prastarý otec Jens Anderson pochádzal z Dánska. A v roku 1861 priviedol Pán dvoch mormonských misionárov do domova Jensa a Ane Catherine Andersonovcov, kde ich a ich 16 ročného syna Andrewa misionári zoznámili so znovuzriadeným evanjeliom. Tak vznikol odkaz viery, z ktorého mám úžitok ja aj moja rodina. Andersonovci prečítali Knihu Mormonovu a zanedlho boli pokrstení. Nasledujúci rok rodina Andersonovcov poslúchla prorokovu výzvu, aby sa preplavili cez Atlantik a pripojili sa ku Svätým v Severnej Amerike.
Jens nanešťastie cestou cez oceán zomrel, ale jeho manželka a syn pokračovali v ceste až do údolia Salt Lake, kam dorazili 3. septembra 1862. Napriek ťažkostiam a zármutkom ich viera nikdy nezakolísala a ani viera mnohých ich potomkov.
V kancelárii mi na stene visí obraz6, ktorý tak nádherne stvárňuje symbolickú pripomienku oného prvého stretnutia mojich predkov s týmito oddanými prvými misionármi. Som odhodlaný nikdy na toto svoje dedičstvo nezabudnúť a vďaka svojmu menu budem mať navždy na pamäti ich odkaz vernosti a obete.
Nikdy nezabúdajte na osobné duchovné skúsenosti, ani o nich nepochybujte, ani ich neprehliadajte. Protivníkovým zámerom je odviesť našu pozornosť od duchovných svedectiev, zatiaľ čo Pán si praje, aby nás osvietil a zapojil do Svojho diela.
Dovoľte mi uviesť jeden osobný príklad tejto pravdy. Veľmi dobre si spomínam, keď som ako odpoveď na mocnú modlitbu obdržal určité nabádanie. Táto odpoveď bola jasná a mocná. Ja som však na toto nabádanie nezareagoval a po nejakej dobe som začal pochybovať, či som ho skutočne pocítil. Niektorí z vás možno tomuto protivníkovmu klamu tiež podľahli.
Za niekoľko dní som sa zobudil s týmito mocnými veršami z písiem na mysli:
Veru, veru, hovorím ti, ak si praješ ďalšie svedectvo, obráť myseľ svoju k onej moci, kedy si volal ku mne v srdci svojom. …
Nevniesol som pokoj do mysle tvojej ohľadom tejto záležitosti? Aké väčšie svedectvo môžeš mať než od Boha?7
Bolo to, ako keby mi Pán povedal: „Ronald, už som ti povedal, čo je potrebné urobiť. Tak to teraz urob!“ Bol som veľmi vďačný za oné láskyplné pokarhanie a vedenie! Toto nabádanie ma okamžite utešilo, a ja som sa dokázal posunúť ďalej, pričom som v srdci vedel, že moja modlitba bola vypočutá.
Hovorím vám o tejto skúsenosti, drahí bratia a sestry, aby som vám ukázal ako rýchlo môže naša myseľ zabudnúť a ako nás duchovné skúsenosti môžu viesť. Naučil som sa vážiť si takéto okamihy, „aby som nezabudol“.
Svojmu priateľovi a vám všetkým, ktorí si prajete posilniť svoju vieru, dávam tento sľub: ak budete verne žiť podľa evanjelia Ježiša Krista a riadiť sa jeho učením, vaše svedectvo bude chránené a porastie. Dodržiavajte zmluvy, ktoré ste uzatvorili, bez ohľadu na to, čo robia ľudia okolo vás. Buďte usilovnými rodičmi, bratmi a sestrami, prarodičmi, tetami, ujami a priateľmi, ktorí svojich blízkych posilňujú osobným svedectvom a ktorí sa delia o duchovné skúsenosti. Zostaňte verní a pevní, dokonca aj keby vám skrze činy druhých ľudí vpadli do života búrky pochybností. Vyhľadávajte to, čo vás duchovne povznesie a posilní. Vyhýbajte sa napodobneninám takzvaných „právd“, ktoré sú tak rozšírené a pamätajte na to, aby ste si zaznamenávali chvíle, kedy pocítite „[lásku], radosť, pokoj, zhovievavosť, nežnosť, dobrotivosť, vernosť, krotkosť [a] zdržanlivosť“8.
V najťažších životných búrkach nezabúdajte na svoje božské dedičstvo syna alebo dcéry Božej, ani na to, že vašim večným osudom je vrátiť sa jedného dňa k Nemu a žiť s Ním, čo prekoná všetko, čo môže ponúknuť svet. Pamätajte na Almove láskyplné slová: „A teraz hľa, hovorím vám, bratia moji, ak ste zakúsili zmenu srdca a ak sa vám chcelo spievať pieseň vykupiteľskej lásky, chcel by som sa opýtať, cítite sa tak teraz?“9
Vás všetkých, ktorí cítite, že vaša viera potrebuje posilniť, prosím: Nezabúdajte! Prosím nezabúdajte.
Svedčím o tom, že Joseph Smith bol prorok Boží. Viem, že videl Boha Otca a Jeho Syna Ježiša Krista a že s Nimi hovoril tak, ako to vlastnými slovami zaznamenal. Som veľmi vďačný, že nezabudol o tejto skúsenosti napísať, takže sa o jeho svedectve môžeme dozvedieť všetci.
Vydávam posvätné svedectvo o Pánovi Ježišovi Kristovi. Žije; viem, že žije a stojí na čele tejto Cirkvi. Toto som poznal sám, nezávisle na akomkoľvek inom hlase alebo svedectve a modlím sa, aby ste vy ani ja nikdy nezabudli na posvätné a večné pravdy – po prvé a predovšetkým, že sme synovia a dcéry žijúcich a milujúcich Nebeských Rodičov, ktorí si prajú len naše večné šťastie. O týchto pravdách svedčím v mene Ježiša Krista, amen.