2010 – 2019
Niet väčšej radosti, než keď vieme, že oni vedia

Niet väčšej radosti, než keď vieme, že oni vedia

Neviem, či nám môže niečo priniesť viac radosti než vedomie toho, že naše deti poznajú Spasiteľa.

Bratia a sestry, nedávno som sa zamýšľal nad touto otázkou: „Keby všetko, čo vaše deti vedia o evanjeliu, mali od vás a vy by ste boli ich jediným zdrojom, koľko by toho vedeli?“ Túto otázku si môžu položiť všetci, ktorí majú deti radi, učia ich a majú na ne vplyv.

Existuje snáď nejaký väčší dar, ktorý by sme mohli našim deťom dať, než spomienka, vpísaná hlboko do ich srdca, že vieme, že Vykupiteľ žije? Vedia, že to vieme? A čo je ešte dôležitejšie, zistili samé pre seba, že Vykupiteľ žije?

Keď som bol malý, mala to so mnou mama pri výchove ťažšie ako s ostatnými. Mal som prebytok energie. Mama mi povedala, že najviac sa bála, že sa nedožijem dospelosti. Bol som proste príliš aktívny.

Spomínam si, ako som ako malý sedel raz na zhromaždení sviatosti so svojou rodinou. Mama práve dostala novú sadu písiem. Bolo to vydanie všetkých štandardných diel v jednom zväzku, s linajkovým papierom uprostred na poznámky.

Počas zhromaždenia som sa jej spýtal, či si môžem jej písma požičať. S nádejou, že mi tým pomôže byť úctivejší, mi ich podala. Keď som písma skúmal, všimol som si, že do časti na poznámky si napísala osobný cieľ. Aby ste pochopili súvislosti, musím spresniť, že som druhé zo šiestich detí a moje krstné meno je Brett. Mama si červenou zapísala jediný cieľ: „Mať trpezlivosť s Brettom!“

Ako ďalší dôkaz toho, akým výzvam museli moji rodičia pri výchove čeliť, vám poviem o našom rodinnom štúdiu písiem. Mama nám každé ráno pri raňajkách čítala z Knihy Mormonovej. Počas tejto doby sme s mojím starším bratom Daveom sedeli síce ticho, ale neúctivo. Aby som bol celkom úprimný, vôbec sme nepočúvali. Čítali sme si nápisy na škatuliach s cereáliami.

Jedného rána som sa konečne rozhodol to svojej mame vyjasniť. Povedal som jej: „Mami, prečo nám to robíš? Prečo nám každé ráno čítaš z Knihy Mormonovej?“ Potom som ešte dodal vetu, ku ktorej sa skoro hanbím priznať. Nemôžem uveriť tomu, že som to skutočne vyslovil. Povedal som jej: „Mami, ja ťa nepočúvam!“

Jej láskyplná odpoveď sa stala rozhodujúcim okamihom v mojom živote. Povedala mi: „Chlapče, bola som na zhromaždení, kde prezident Marion G. Romney učil o požehnaniach čítania písiem. Počas toho zhromaždenia som obdržala zasľúbenie, že pokiaľ budem čítať svojim deťom z Knihy Mormonovej každý deň, nestratím ich.“ Potom sa mi pozrela priamo do očí a úplne odhodlane povedala: „A ja ťa nestratím!“

Jej slová sa mi zabodli do srdca. Aj napriek svojej nedokonalosti som stál za záchranu! Mama ma naučila veľkú pravdu, že som syn milujúceho Nebeského Otca. Zistil som, že nech už sú okolnosti akékoľvek, som toho hodný. Toto bol dokonalý okamih pre nedokonalého chlapca.

Som naveky vďačný za svoju anjelskú mamu a za všetkých anjelov, ktorí milujú deti dokonalo aj napriek ich nedokonalosti. Pevne verím, že všetky sestry – budem ich nazývať „anjeli“ – sú matky v Sione, nezávisle od toho, či sú vydaté alebo či majú deti počas tohto pozemského života.

Pred rokmi členovia Prvého predsedníctva prehlásili: „Materstvo sa blíži božskosti. Je to tá najvyššia, najsvätejšia služba, ktorej sa ľudstvo môže ujať. Stavia tú, ktorá ctí jeho sväté povolanie a službu na úroveň anjelov.“1

Som vďačný za anjelov všade v Cirkvi, ktorí odvážne a láskyplne odovzdávajú pravdy deťom Nebeského Otca.

Som vďačný za dar Knihy Mormonovej. Viem, že je pravdivá! Obsahuje plnosť evanjelia Ježiša Krista. Nepoznám nikoho, kto by každý deň usilovne čítal Knihu Mormonovu s čistým zámerom a vierou v Krista a stratil by svedectvo a odpadol. Moroniho prorocký sľub so sebou nesie kľúč k poznaniu pravdy ohľadom všetkých vecí – k čomu patrí aj schopnosť rozpoznávať klamy protivníka a vyvarovať sa ich. (Pozri Moroni 10:4 – 5.)

Som tiež vďačný za milujúceho Nebeského Otca a Jeho Syna, Ježiša Krista. Spasiteľ nám poskytol dokonalý príklad toho, ako žiť v nedokonalom a nespravodlivom svete. „My milujeme, lebo On nás miloval ako prvý“ (1. Jánov 4:19). Jeho láska k nám je nemerateľná. On je náš najvernejší priateľ. Jeho pot bol „ako kropaje krvi“ za vás aj za mňa (Lukáš 22:44). Odpustil to, čo sa zdalo neodpustiteľné. Miloval tých, ktorých nebolo možné milovať. Vykonal to, čo by žiadny smrteľník vykonať nemohol: poskytol uzmierenie, vďaka ktorému je možné prekonať priestupky, bolesti a choroby celého ľudstva.

Vďaka uzmiereniu Ježiša Krista môžeme žiť s prísľubom toho, že nech už sú problémy akékoľvek, vždy môžeme mať nádej v Toho „ktorý má moc k spáse“ (2 Nefi 31:19). Vďaka Jeho uzmiereniu môžeme mať radosť, pokoj, šťastie a život večný.

Prezident Boyd K. Packer prehlásil: „S výnimkou oných niekoľkých, ktorí si volia zatratenie, neexistuje nijaký návyk, nijaká závislosť, nijaká rebélia, nijaký priestupok, nijaké odpadlíctvo, nijaký zločin, ktorý by nepodliehal sľubu úplného odpustenia. Také je zasľúbenie plynúce z Kristovho uzmierenia.“2

Jednou z najúžasnejších udalostí v histórii je Spasiteľova návšteva dávnych obyvateľov Ameriky a Jeho služba u nich. Predstavte si v duchu, aké by to bolo, keby ste tam boli. Keď som premýšľal o Jeho láskyplnej starostlivosti, ktorú prejavil skupine Svätých zhromaždených pri chráme, premýšľal som o jednotlivých deťoch, ktoré milujem viac ako sám život. Snažil som sa predstaviť si, ako by som sa cítil, keby som uvidel našich maličkých, keby som na vlastné oči videl ako Spasiteľ pozýva každé dieťa, aby k Nemu prišlo, videl by som Spasiteľovu otvorenú náruč a stál by som obďaleč, zatiaľ čo by deti, jedno po druhom, pocítili stopy klinov v Jeho rukách a nohách, a potom by som videl, ako každé z nich vydáva svedectvo o tom, že On žije! (Pozri 3. Nefi 11:14 – 17; pozri tiež 17:21; 18:25.) Videl by som, ako sa naše deti otáčajú a hovoria: „Mami, oci, to je On!“

Neviem, či nám môže niečo priniesť viac radosti než vedomie toho, že naše deti poznajú Spasiteľa, že vedia „k akému prameňu majú hľadieť pre odpustenie hriechov svojich“. Preto ako členovia Cirkvi „kážeme o Kristovi“ a svedčíme o Kristovi (2. Nefi 25:26).

  • Preto sa so svojimi deťmi každý deň modlíme.

  • Preto s nimi každý deň čítame písma.

  • Preto ich učíme slúžiť druhým, aby sa mohli držať nároku na požehnanie toho, že môžu sami seba nájsť, keď sa stratia v službe druhým (pozri Marek 8:35; Mosiáš 2:17).

Pokiaľ sa budeme oddane riadiť týmto prostými modelmi učeníctva, budeme svoje deti posilňovať láskou Spasiteľa, božským vedením a ochranou, zatiaľ čo budú vystavené prudkým vetrom protivníka.

Evanjelium je v skutočnosti o jednotlivcoch. Je o jednej stratenej ovci (pozri Lukáš 15:3 – 7); je o jednej Samaritánke pri studni (pozri Ján 4:5 – 30); je o jednom márnotratnom synovi (pozri Lukáš 15:11 – 32).

A je o jednom malom chlapcovi, ktorý možno tvrdí, že nepočúva.

Je o každom z nás – nech sme akokoľvek nedokonalí – aby sme boli so Spasiteľom jedno tak, ako je On jedno s Otcom (pozri Ján 17:21).

Svedčím o tom, že máme milujúceho Nebeského Otca, ktorý nás pozná menom! Svedčím o tom, že Ježiš Kristus je žijúcim Synom žijúceho Boha. On je Jednorodený a je naším Obhajcom u Otca. Tiež svedčím o tom, že spása prichádza jedine Jeho menom – a žiadnym iným spôsobom.

Modlím sa, aby sme zasvätili svoje srdce a ruky pomáhaniu deťom Nebeského Otca, aby Ho poznali a cítili Jeho lásku. Keď tak činíme, sľubuje nám večnú radosť a šťastie v tomto svete a vo svete, ktorý príde. V mene Ježiša Krista, amen.