2010 – 2019
Túžte po Kristovi

Túžte po Kristovi

Keď verne slúžime, s pokorou súhlasíme, so cťou vytrváme, vrúcne sa modlíme a spôsobilo prijímame, túžime po Kristovi.

Moji drahí bratia a sestry, dnes by som rád hovoril k mladým ľuďom v Cirkvi, vrátane našich úžasných misionárov. Bratia a sestry, ktorí sú mladí srdcom, sú tiež samozrejme srdeční vítaní, aby počúvali.

21. augusta minulého roku prezident Russell M. Nelson zasvätil prekrásny chrám Sapporo – tretí chrám v Japonsku. Chrám Sapporo je postavený v severnom Japonsku na mieste, ktoré sa volá Hokkaido. Podobne ako Utah, aj Hokkaido bolo založené usilovnými, pracovitými pioniermi.

V roku 1876 pozvali do Hokkaida uznávaného učiteľa Dr. Williama Clarka.1 Žil v Japonsku iba osem mesiacov, ale jeho kresťanský duch zanechal na jeho študentoch-nekresťanoch trvalý dojem. Predtým ako odišiel, dal svojim študentom radu na rozlúčku, ktorá pretrvala v tejto bronzovej soche.2 Povedal: „Chlapci, buďte ambiciózni!“ – „Túžte po Kristovi.“3 Jeho príkaz „túžte po Kristovi“ môže dnešným Svätým neskorších dní pomôcť v ich každodenných rozhodnutiach.

Čo to znamená „túžiť po Kristovi“? Túžiť po Kristovi znamená byť motivovaný, sústredený na Jeho dielo a byť mu oddaný. Túžiť po Kristovi bude len zriedka znamenať, že si zasluhujeme verejnú úctu. Túžiť po Kristovi znamená, že usilovne a verne slúžime v našich zboroch a pobočkách bez sťažovania a s radostným srdcom.

Naši misionári, ktorí slúžia po celom svete, sú nádherným príkladom tých, ktorí skutočne túžia po Kristovi. Pred niekoľkými rokmi sme spolu so sestrou Yamashitovou slúžili v misii Nagoya v Japonsku. Naši misionári veľmi túžili po Kristovi. Jedným z týchto misionárov bol mladý muž, ktorý sa volal Starší Cowan.

Starší Cowan prišiel v detstve pri nehode na bicykli o pravú nohu. Niekoľko týždňom potom, čo prišiel do našej misie mi zavolal jeho spoločník. Keď Starší Cowan jazdil na bicykli, zlomil si protézu. Vzali sme ho do dobrej nemocnice a tam, v jeho izbe, som po prvýkrát uvidel jeho nohu. Uvedomil som si, akými veľkými bolesťami trpí. Protézu mu opravili a on sa vrátil do svojho územia.

Avšak ako týždne plynuli, protéza sa stále lámala. Lekársky poradca územia odporučil, aby sa Starší Cowan vrátil domov, a tam dostal vhodné misijné povolanie. Odmietol som túto radu, pretože Starší Cowan bol úžasný misionár a mal veľkú túžbu zostať v Japonsku. Starší Cowan sa však postupne začal blížiť k svojmu fyzickému limitu. Napriek tomu nereptal, ani sa nesťažoval.

Opäť som dostal radu, že Staršiemu Cowanovi bude umožnené doslúžiť misiu na takom mieste, kde nebude musieť jazdiť na bicykli. Premýšľal som o tejto situácii. Premýšľal som o Staršom Cowanovi a o jeho budúcnosti a modlil som sa ohľadom tejto záležitosti. Cítil som nabádanie, že áno, Starší Cowan by sa mal vrátiť domov a čakať na ďalšie misijné povolanie. Zavolal som mu a vyjadril mu svoju lásku a svoj záujem o neho a povedal som mu, ako som sa rozhodol. Nič na to nepovedal. Ale v telefóne som počul jeho vzlyky. Povedal som: „Starší Cowan, nemusíte mi odpovedať hneď. Zavolám vám zajtra. Zvážte prosím moje odporučenie s úprimnou modlitbou.“

Keď som mu ráno zavolal, pokorne odvetil, že sa bude riadiť mojou radou.

Počas môjho záverečného pohovoru som mu položil túto otázku: „Starší Cowan, požiadal ste vo svojej prihláške na misiu, aby ste boli poslaný do misie, kde by ste nemuseli jazdiť na bicykli?“

Povedal: „Áno, prezident, požiadal som.“

Odvetil som: „Starší Cowan, boli ste povolaný do misie Nagoya Japonsko, kde ste museli jazdiť na bicykli. Povedali ste to vášmu prezidentovi kolu?“

Jeho odpoveď ma prekvapila. „Nie, nepovedal som. Bol som odhodlaný, že ak ma Pán povolal na toto miesto, budem chodiť do posilňovne a trénovať, aby som mohol jazdiť na bicykli.“

Na konci nášho pohovoru mi so slzami v očiach položil túto otázku: „Prezident Yamashita, prečo som prišiel do Japonska? Prečo som tu?“

Odpovedal som bez váhania: „Starší Cowan, viem o jednom dôvode, prečo ste sem prišli. Prišli ste sem kvôli mne. Pochopil som, s akým úžasným mladým mužom som slúžil. Som požehnaný, že vás poznám.“

Som šťastný, že vám môžem povedať, že Starší Cowan sa vrátil domov a bol pridelený, aby slúžil na misii, kde používal na cestovanie auto. Som pyšný nielen na Staršieho Cowana, ale tiež na všetkých misionárov na celom svete, ktorí ochotne slúžia bez toho, aby reptali alebo sa sťažovali. Ďakujem vám, starší a sestry, za vašu vieru, váš záujem a vašu silnú túžbu po Kristovi.

Kniha Mormonova obsahuje veľa príbehov o tých, ktorí túžili po Kristovi. Alma mladší ako mladý muž prenasledoval Cirkev a jej členov. Neskôr prešiel dramatickou zmenou srdca a slúžil ako mocný misionár. Vyhľadával Pánovo vedenie a požehnával svojich spoločníkov, keď s nimi slúžil. Pán ho posilnil a on prekonával skúšky, ktorým čelil.

Alma dal svojmu synovi Helamanovi túto radu:

„Každý kto vloží dôveru v Boha, bude mať v skúškach svojich a v trápeniach svojich, a v strastiach svojich oporu. …

… [Dodržiavaj] prikázania Božie. …

„Raď sa s Pánom vo všetkom konaní svojom a on ťa povedie k dobrému.“4

Náš druhý syn prežil väčšinu svojej mladosti mimo Cirkev. Keď dosiahol 20 rokov, mal skúsenosť, ktorá ho prinútila zmeniť svoj život. S láskou, modlitbami a pomocou jeho rodiny a členov Cirkvi, a napokon vďaka Pánovmu súcitu a milosti, sa vrátil do Cirkvi.

Neskôr bol povolaný do misie Seattle Washington. Najprv trpel veľkým znechutením. Počas prvých troch mesiacov chodil každú noc do kúpeľne a plakal. Rovnako ako Starší Cowan sa aj on snažil pochopiť: „Prečo som tu?“

Po roku služby sme dostali od neho email, ktorý bol odpoveďou na naše modlitby. Napísal: „Práve teraz skutočne môžem cítiť lásku Boha a Ježiša. Budem usilovne pracovať, aby som sa stal ako proroci za stara. Hoci zažívam veľa ťažkostí, som skutočne šťastný. Slúžiť Ježišovi je naozaj tá najlepšia vec na svete. Neexistuje nič také úžasné ako toto. Som veľmi šťastný.“

Cítil sa ako Alma: „A ó, aká radosť, a aké podivuhodné svetlo som uzrel; áno, duša moja bola naplnená radosťou tak nesmiernou, akou bola bolesť moja!“5

V našom živote zažívame skúšky, ale ak túžime po Kristovi, môžeme sa na Neho zamerať a cítiť radosť dokonca i keď sme uprostred nich. Náš Vykupiteľ je dokonalý príklad. Rozumel Svojmu svätému poslaniu a bol poslušný vôli Boha Otca. Aké vybrané požehnanie to je, keď si každý týždeň pripomíname Jeho úžasný príklad, keď prijímame sviatosť.

Moji drahí bratia a sestry, keď verne slúžime, s pokorou súhlasíme, so cťou vytrváme, vrúcne sa modlíme a spôsobilo prijímame, túžime po Kristovi.

Kiež túžime po Kristovi vtedy, keď prijímame svoje ťažkosti a skúšky s trpezlivosťou a vierou a keď nachádzame radosť na našej ceste zmluvy.

Svedčím o tom, že vás Pán pozná. Pozná vaše strasti a obavy. Pozná vašu túžbu oddane Mu slúžiť, a áno, dokonca ambície. Kiež vás vedie a žehná vám, keď tak činíte. V mene Ježiša Krista, amen.