2010 – 2019
Radosť a duchovné prežitie

Radosť a duchovné prežitie

Keď sa v živote zameriavame na Ježiša Krista a Jeho evanjelium, môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje.

Moji drahí bratia a sestry, dnes by som chcel hovoriť o zásade, ktorá je kľúčom k nášmu duchovnému prežitiu. Je to zásada, ktorá bude tým dôležitejšia, čím viac nás budú obklopovať nešťastia a skryté lži.

Žijeme v neskorších dňoch, tak by sme nemali byť prekvapení, že sme svedkami napĺňania proroctva. Celý zástup prorokov, vrátane Izaiáša, Pavla, Nefiho či Mormona, predvídali, že nastanú nebezpečné časy1, že v našej dobe bude celý svet v zmätku2, že ľudia budú „sebeckí, … neláskaví, … milovníci skôr rozkoší ako Boha“3 a že sa mnohí stanú Satanovými služobníkmi a budú podporovať dielo protivníka4. Vy aj ja skutočne bojujeme proti „proti pánom sveta tejto temnosti [a] proti zlým duchom v nebesiach“5.

Tak ako sa vyhrocujú konflikty medzi národmi, ako nevinní padajú za obeť zbabelým teroristom a ako sa vo všetkých oblastiach od obchodu po štátnu správu stáva čoraz bežnejšou praktikou korupcia, čo nám môže pomôcť? Čo môže pomôcť každému z nás s osobnými problémami a s tvrdou skúškou spočívajúcou v živote v týchto neskorších dňoch?

Prorok Lechí učil zásadu týkajúcu sa duchovného prežitia. Najskôr sa zamyslime nad jeho situáciou: Bol prenasledovaný za to, že v Jeruzaleme kázal pravdu a Pán mu prikázal, aby opustil svoj majetok a utiekol s rodinou do pustatiny. Žil v stane, pri živote ho držala potrava, ktorú dokázal získať cestou k neznámemu cieľu a bol svedkom toho, ako sa jeho dvaja synovia, Lámán a Lemúél, búria proti Pánovmu učeniu a napádajú svojich bratov Nefiho a Sáma.

Niet pochybností o tom, že Lechí poznal protivenstvo, úzkosť, žiaľ, bolesť, sklamanie a zármutok. Napriek tomu smelo a bez zaváhania hlásal jednu zásadu tak, ako mu ju Pán zjavil: „Ľudia sú, aby mohli mať radosť.“6 Predstavte si to! Zo všetkých slov, ktoré mohol použiť k opisu podstaty a účelu nášho života tu v smrteľnosti, si vybral slovo radosť!

Život je naplnený obchádzkami, slepými uličkami a najrôznejšími skúškami a výzvami. Každý z nás pravdepodobne niekedy zažil obdobie, keď nás takmer pohltila tieseň, utrpenie či zúfalstvo. A napriek tomu sme tu, aby sme mali radosť?

Áno! Odpoveď znie celkom isto áno! Ale ako je to možné? A čo musíme urobiť, aby sme dosiahli radosť, ktorú pre nás má Nebeský Otec pripravenú?

Eliza R. Snowová, druhá generálna prezidentka Združenia pomoci, prišla s pôsobivou odpoveďou. Potom, čo bol začiatkom vysiľujúcej zimy roku 1838 v Missouri vydaný oný neslávne známy vyhladzovací dekrét7, musela ešte tej zimy s ďalšími Svätými zo štátu utiecť. Raz večer nocovala Elizina rodina v malom zrube, ktorý utečenci z rád Svätých používali. Tí, ktorí tam boli pred nimi, vybrali väčšinu tesniaceho materiálu z vyplnenia štrbín medzi brvnami a použili ju na založenie ohňa, takže diery medzi trámami boli natoľko veľké, že nimi mohla preliezť mačka. Bola strašná zima a ich jedlo bolo zmrznuté na kosť.

V tú noc sa v tomto malom zrube na ploche zhruba šesť metrov štvorcových chúlilo asi 80 ľudí. Väčšina celú noc sedela či stála a snažila sa zahriať. Skupina mužov trávila noc vonku okolo veľkého plápolajúceho ohňa; niektorí spievali náboženské piesne a iní opekali zamrznuté zemiaky. Eliza si zapísala: „Nikto sa nesťažoval – všetci boli veselí a cudzí ľudia by nás na pohľad považovali skôr za výletníkov ako za skupinu vysťahovalcov z rozkazu guvernéra.“

Elizina správa o tom vyčerpávajúcom večere v extrémnom mraze bola prekvapivo optimistická. Uviedla: „Bol to veľmi radostný večer. Nikto okrem Svätých nemôže byť šťastný v každej situácii.“8

A to je ono! Svätí dokážu byť šťastní v akejkoľvek situácii. Môžeme cítiť radosť aj keď máme zlý deň, zlý týždeň či dokonca zlý rok!

Drahí bratia a sestry, pocity radosti majú s našou životnou situáciou spoločného len málo, ale s tým, na čo sa v živote zameriavame, majú spoločné úplne všetko.

Keď sa v živote zameriavame na Boží plán spásy, o ktorom nás práve učil prezident Thomas S. Monson, a na Ježiša Krista a Jeho evanjelium, môžeme cítiť radosť bez ohľadu na to, čo sa v našom živote deje – alebo nedeje. Radosť pochádza od Neho a skrze Neho. On je zdrojom všetkej radosti. Cítime ju cez Vianoce, keď spievame: „Radosť svetu, Pán prišiel.“9 A môžeme ju cítiť po celý rok. Pre Svätých neskorších dní je radosťou Ježiš Kristus!

To preto naši misionári opúšťajú domov, aby kázali Jeho evanjelium. Ich cieľom nie je zvýšiť počet členov Cirkvi. Naši misionári učia a krstia10 skôr preto, aby priniesli radosť ľuďom z celého sveta!11

Tak ako Spasiteľ ponúka pokoj, ktorý „prevyšuje každý rozum“12, ponúka aj radosť s intenzitou, hĺbkou a šírkou, ktorá sa prieči ľudskej logike či porozumeniu smrteľníka. Nezdá sa napríklad, že by bolo možné cítiť radosť, keď vaše dieťa trpí nevyliečiteľnou chorobou alebo keď prídete o prácu alebo keď vás podvedie manželský partner. Ale to je presne tá radosť, ktorú Spasiteľ ponúka. Jeho radosť je stála a uisťuje nás, že naše strasti potrvajú len malú chvíľu13 a budú posvätené k nášmu prospechu14.

Ako teda môžeme túto radosť získať? Môžeme začať tým, že budeme hľadieť „na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery“15 v každej myšlienke.16 Môžeme za Neho ďakovať vo svojich modlitbách a dodržiavaním zmlúv, ktoré sme uzatvorili s Ním a s Nebeským Otcom. Keď sa pre nás Spasiteľ stáva čím ďalej skutočnejším a keď prosíme, aby sme obdržali Jeho radosť, tá naša sa prehlbuje.

Radosť je mocná a keď sa na ňu zameriavame, prináša nám do života Božiu moc. Ježiš Kristus je pre nás tým najväčším vzorom, „ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž“17. Zamyslite sa nad tým! Aby Spasiteľ dokázal strpieť ten najtrýznivejší zážitok, ktorý kedy kto na zemi strpel, zameral sa na radosť!

A aká radosť Mu bola predložená? Jej súčasťou bola bez pochyby radosť z toho, že nás očisťuje, uzdravuje a posilňuje; z toho, že zaplatil za hriechy všetkých kajúcich; z toho, že mne a aj vám umožňuje vrátiť sa domov – čistým a spôsobilým – aby sme žili s našimi Nebeskými rodičmi a rodinami.

Ak sa zameriame na radosť, ktorá príde k nám či našim blízkym, čo z toho, čím teraz prechádzame, sa javí ako neznesiteľné, bolestné, desivé alebo jednoducho nemožné?

Jeden otec sa v duchovne tiesnivej situácii zameral na radosť z toho, že bude nakoniec čistý a spravodlivý pred Pánom – na radosť z oslobodenia sa od viny a hanby – a na radosť z pokoja mysle. To mu dodalo odvahu a odhodlanie ustáť niečo, čo sa zdalo byť nemožné – úplne vyznať manželke a biskupovi svoj problém s pornografiou a následnou neverou. Teraz plní všetko, čo mu biskup radí a celým srdcom sa usiluje o to, aby znova získal dôveru svojej drahej manželky.

Jedna mladá žena sa zamerala na radosť z uchovania si sexuálnej čistoty, aby dokázala zniesť posmešky priateľov kvôli tomu, že odišla z bežne rozšírenej a vyzývavej, ale duchovne nebezpečnej situácie.

Jeden muž, ktorý často ponižoval manželku a dopúšťal sa hnevlivých výlevov voči deťom, sa zameral na radosť zo spôsobilosti mať Ducha Svätého za svojho stáleho spoločníka. To ho motivovalo k tomu, aby odložil prirodzeného človeka18, ktorému až príliš často podliehal, a učinil potrebné zmeny.

Drahý kolega mi nedávno povedal o uplynulých dvoch dekádach ťažkých skúšok. Povedal: „Naučil som sa trpieť – s radosťou. Moje strasti boli pohltené radosťou z Krista.“19

Čo dokážeme ustáť, vy a ja, keď sa budeme zameriavať na radosť „čo [náš čaká]“?20 Aké pokánie potom bude možné? Aká slabosť sa stane silnou stránkou?21 Aké karhanie sa stane požehnaním?22 Aké sklamania, či dokonca tragédie nám nakoniec budú k dobru?23 A akú náročnú službu Pánovi budeme schopní vykonať?24

V snahe usilovne sa zameriavať na Spasiteľa, a potom sa riadiť Jeho vzorom v tom, ako sa zameriavať na radosť, je potrebné sa vyhnúť tomu, čo nám ju môže pokaziť. Spomínate si na antikrista Korihora? Korihor chodil z miesta na miesto a chrlil o Spasiteľovi lži, dokiaľ nebol predvedený pred vysokého kňaza, ktorý sa ho opýtal: „Prečo obchádzaš prevracajúc cesty Pánove? Prečo učíš ľud tento, že nebude žiadneho Krista, aby si rušil ich radosť?“25

Všetko čo odporuje Kristovi alebo Jeho náuke nám skazí radosť. To sa týka aj ľudských filozofií, ktorých je hojnosť na internete a na blogoch, ktoré plnia presne to, čo robil Korihor.26

Pokiaľ budeme vzhliadať k svetu a riadiť sa jeho receptami na šťastie27, radosť nikdy nespoznáme. Nespravodliví môžu prežívať všelijaké emócie a pocity, ale nikdy nezažijú radosť!28 Radosť je darom pre verných.29 Je darom, ktorý pramení z úmyselnej snahy viesť spravodlivý život, ako to učil Ježiš Kristus.30

Učil nás ako máme mať radosť. Ak sa rozhodneme prijať Nebeského Otca ako svojho Boha31 a ak dokážeme v živote cítiť pôsobenie Spasiteľovho uzmierenia, budeme naplnení radosťou.32 Vždy keď budeme povznášať manželského partnera a viesť svoje deti, kedykoľvek odpustíme či o odpustenie požiadame, pocítime radosť.

Každý deň, kedy sa vy a ja rozhodneme žiť v súlade s celestiálnymi zákonmi, kedy budeme dodržiavať svoje zmluvy a pomáhať v tom aj druhým, budeme naplnení radosťou.

Dbajte na slová žalmistu: „Stále si staviam Hospodina pred seba; keď mi je po pravici, nesklátim sa. … pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti.“33 Keď sa nám táto zásada vryje do srdca, bude každý deň môcť byť dňom radosti a veselia.34 O tom svedčím v posvätnom mene Ježiša Krista, amen.