2. Nefi 5
predchádzajúce ďalej

Kapitola 5

Nefiti sa oddeľujú od Lámánitov, zachovávajú zákon Mojžišov a stavajú chrám – Pre svoju nevieru sú Lámániti odrezaní z prítomnosti Pána, sú prekliati a stávajú sa bičom pre Nefitov. Okolo roku 588–559 pred Kr.

1 Hľa, stalo sa, že ja, Nefi, volal som mnoho k Pánovi, svojmu Bohu, pre ahnev bratov svojich.

2 Ale hľa, ich hnev voči mne vzrástol tak veľmi, že sa usilovali vziať mi život.

3 Áno, reptali proti mne, hovoriac: Náš mladší brat si myslí, že bude apanovať nad nami; a my sme mali veľa strastí kvôli nemu; a preto ho teraz zabime, aby sme už viac neboli sužovaní slovami jeho. Lebo hľa, nechceme, aby bol panovníkom naším; pretože to prináleží nám, ktorí sme staršími bratmi, panovať nad ľudom týmto.

4 Teraz nepíšem na tieto dosky všetky slová, ktorými reptali proti mne. Ale postačí mi povedať, že sa usilovali vziať mi život.

5 A stalo sa, že ma Pán avaroval, aby som ja, bNefi, od nich odišiel a utiekol do pustatiny, a tiež všetci tí, ktorí chceli ísť so mnou.

6 A preto, stalo sa, že ja, Nefi, som vzal rodinu svoju, a tiež aZóráma a rodinu jeho, a Sáma, môjho staršieho brata a rodinu jeho, a Jákoba a Jozefa, mojich mladších bratov, a tiež sestry moje, a všetkých tých, ktorí chceli ísť so mnou. A všetci tí, ktorí chceli ísť so mnou boli tí, ktorí uverili vo bvarovania a zjavenia Božie; a preto načúvali slovám mojim.

7 A vzali sme stany svoje, a všetko čo sme mohli, a putovali sme do pustatiny po dobu mnohých dní. A potom, čo sme putovali po dobu mnohých dní, vztýčili sme stany svoje.

8 A ľud môj chcel, aby sme tomu miestu dali meno aNefi; a preto, volali sme ho Nefi.

9 A všetci tí, ktorí boli so mnou, zobrali na seba meno aľud Nefiho.

10 A snažili sme sa zachovávať súdy a ustanovenia, a prikázania Pána vo všetkých veciach, podľa azákona Mojžišovho.

11 A Pán bol s nami; a nesmierne sa nám darilo; lebo sme zasiali semená a znovu zožali v hojnosti. A začali sme chovať stáda a čriedy, a zvieratá všetkých druhov.

12 A ja, Nefi, som tiež priniesol záznamy, ktoré boli vyryté na adoskách z mosadze; a tiež bguľu, alebo ckompas, ktorý bol pripravený pre otca môjho rukou Pána, podľa toho, čo je napísané.

13 A stalo sa, že sa nám začalo nesmierne dariť, a začali sme sa rozmnožovať v krajine.

14 A ja, Nefi, vzal som ameč Lábánov a podľa neho som zhotovil mnoho mečov, aby snáď nejakým spôsobom ľud, ktorý sa teraz nazýval bLámániti, neprišiel na nás a nezničil nás; lebo som vedel o ich nenávisti ku mne a deťom mojim, a tým, ktorí sa nazývali ľudom mojím.

15 A učil som ľud svoj stavať stavby, a tiež pracovať rôznymi spôsobmi s drevom a so aželezom, a s meďou, a s mosadzou, a s oceľou, a so zlatom, a so striebrom, a s drahými kovmi, ktoré boli vo veľkej hojnosti.

16 A ja, Nefi, som staval achrám; a budoval som ho podľa bchrámu Šalamúnovho, až na to, že nebol postavený z takého množstva cvzácnych vecí, pretože sa v krajine nenachádzali, a preto nemohol byť postavený tak, ako chrám Šalamúnov. Ale podľa spôsobu zhotovenia bol ako chrám Šalamúnov; a opracovanie jeho bolo neobyčajne jemné.

17 A stalo sa, že ja, Nefi, som viedol ľud môj k tomu, aby boli apracovití a pracovali svojimi rukami.

18 A stalo sa, že chceli, aby som bol ich akráľom. Ale ja, Nefi, som si prial, aby nemali žiadneho kráľa; a predsa som pre nich činil to, čo bolo v moci mojej.

19 A hľa, slová Pána, ktoré hovoril ohľadom nich, bratov mojich, boli naplnené, že budem ich apanovníkom a ich bučiteľom. A preto som bol ich panovníkom a ich učiteľom, podľa prikázaní Pánových, až do toho času, kedy sa usilovali vziať mi život.

20 A preto slovo Pána, ktoré ku mne hovoril, sa naplnilo, lebo hovoril: Nakoľko anebudú počúvať slová tvoje, budú odrezaní z prítomnosti Pána. A hľa, boli bodrezaní z prítomnosti jeho.

21 A spôsobil, že na nich prišlo aprekliatie, áno, dokonca ťažké prekliatie, kvôli ich neprávosti. Lebo hľa, zatvrdili srdcia svoje proti nemu tak, že sa stali ako kremeň; a preto, tak ako boli bieli a neobyčajne krásni, a bpríjemní, preto, aby neboli tak lákaví pre ľud môj, Pán Boh spôsobil, že ich ckoža sčernela.

22 A tak hovorí Pán Boh: Spôsobím, že sa stanú aodpornými ľudu tvojmu, iba ak by činili pokánie z neprávostí svojich.

23 A prekliate bude semeno toho, kto sa azmieša s ich semenom; lebo tí budú prekliati dokonca rovnakým prekliatím. A Pán to povedal, a tak sa stalo.

24 A kvôli prekliatiu, ktoré bolo na nich, stali sa ľudom alenivým, plným nešľachetnosti a ľstivosti, a hľadali v pustatine dravú zver.

25 A Pán Boh mi povedal: Stanú sa bičom semenu tvojmu, aby ich podnietili, aby sa rozpamätali na mňa; a nakoľko na mňa nebudú pamätať, a počúvať slová moje, budú ich sužovať až k zničeniu.

26 A stalo sa, že ja, Nefi, som avysvätil Jákoba a Jozefa, aby boli kňazmi a učiteľmi nad krajinou ľudu môjho.

27 A stalo sa, že sme žili spôsobom, ktorý prinášal šťastie.

28 A uplynulo tridsať rokov od doby, kedy sme odišli z Jeruzalema.

29 A ja, Nefi, viedol som záznamy na doskách svojich, ktoré som urobil, o ľude svojom do tejto doby.

30 A stalo sa, že Pán Boh mi povedal: Urob ainé dosky; a na ne vyryješ mnohé veci, ktoré sú v očiach mojich dobré, na úžitok ľudu tvojmu.

31 A preto ja, Nefi, aby som bol poslušný prikázaní Pána, išiel som a zhotovil adosky tieto, na ktoré som vyryl veci tieto.

32 A vyryl som to, čo bolo príjemné Bohu. A ak budú ľudu môjmu príjemné veci Božie, budú mu príjemné rytiny moje, ktoré sú na doskách týchto.

33 A ak si ľud môj praje poznať konkrétnu časť histórie ľudu môjho, musia skúmať moje druhé dosky.

34 A je postačujúce, keď poviem, že uplynulo štyridsať rokov, a už sme mali vojny a sváry s bratmi svojimi.